V druhom polčase Bystrania pokračovali v nátlakovej hre a v zahadzovaní šancí. V 65. minúte po jednej z akcií Minčík konečne strelil z pravej strany druhý gól hostí.1:2. Domáci začali už tiež vystrkovať rožky a s pomocou silného vetra po ojedinelej akcii v 78. minúte a ruke Uhrina v 16-ke z penalty vyrovnali na 2:2. V týchto chvíľach chceli obidva celky strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Päť minút pred koncom vystrelil ľavačkou Čapó takmer od rohovej zástavky a jeho delovka skončila pod brvnom domáceho brankára. 2:3. Keď sa už zdalo, že Bystrania si odvezú tri body, prišla strata lopty Lenga v strede ihriska. Snaha domácich bola nakoniec úspešná a domáci útočník nevídanou strelou otočený chrbtom k bráne Máťaša trafil minútu pred koncom zápasu spoza 16-ky k žrdi. 3:3. Bystrania tak prišli o dva body, lebo boli lepším mužstvom. Na tvrdom a hrboľatom teréne pred 50 divákmi rozhodoval A. Farkas. Góly za domácich Lorinc 3.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Galata, Valent, Hajdu, Leng, Bernát, Čapó, J. Urban ml., Dorkin, Tomko, Minčík. Striedali: Uhrin a J. Urban st.
Miloš Leng
Foto: Jano Molnár
Ostatné výsledky II. triedy - 19. kolo:
Drnava - Nižná Slaná 5:0 (nedohrané). Góly : Kovács 4, Fábian. Bohúňovo - Pača 0:1 (0:0). Gól: Ivančo. Slavošovce - Dedinky 3:1 (0:1). Góly : Varga, Lipták, Lompart resp. Putnocky. Gem. Poloma B - Jovice 1:4 (0:4). Góly : Albert 2, Nagy, Doboš. Ml. Brzotín - Kovstav 0:2 (0:1). Góly : Račko, Mikolaj.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 19 KOLE
|
1. |
Drnava |
17 |
17 |
0 |
0 |
96:14 |
51 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
17 |
11 |
2 |
4 |
62:32 |
35 |
|
3. |
Slavošovce |
16 |
11 |
0 |
5 |
58:30 |
33 |
|
4. |
Hrhov |
16 |
10 |
0 |
6 |
58:34 |
30 |
|
5. |
Pača |
17 |
10 |
1 |
6 |
49:27 |
31 |
|
6. |
Bohúňovo |
17 |
8 |
5 |
4 |
40:25 |
29 |
|
7. |
Čoltovo |
16 |
8 |
2 |
6 |
46:38 |
26 |
|
8. |
Dedinky |
15 |
6 |
4 |
5 |
30:41 |
22 |
|
9. |
Nižná Slaná |
16 |
6 |
0 |
10 |
37:60 |
18 |
|
10. |
Kečovo |
16 |
4 |
5 |
7 |
43:40 |
17 |
|
11. |
Jovice |
17 |
5 |
2 |
10 |
34:67 |
17 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
16 |
4 |
0 |
12 |
34:59 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
17 |
3 |
0 |
14 |
18:57 |
9 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
16 |
1 |
1 |
14 |
13:93 |
4 |
Poradie najlepších strelcov po 19 kole: 29 gólov - J. Urban ml. (Rož. Bystré), 25 gólov - M. Mázik (Drnava), 21 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 18 gólov - F. Kovács (Drnava), 16 gólov - M. Balco (Nižná Slaná), 13 gólov - G. Zoller (Kečovo), 12 gólov - L. Grulyó, G. Veverica (obaja Hrhov), R. Lőrinc (Kečovo), 11 gólov - R. Orbán (Drnava), T. Novák (Dedinky), 10 gólov - F. Čapó (Rož. Bystré), J. Spišák (Jovice), T. Lőrinc (Kečovo), I. Széplaky (Čoltovo), atď.
I. TRIEDA VO FUTBALE
16. kolo: Gemerská Poloma - Vlachovo 4:0 (2:0). Góly: R. Greško 2, P. Rogos, Hatvaník. Krh. Dlhá Lúka - Kružná 4:1 (1:0). Góly: Ičo 2, T. Hegedüs, J. Gebe – Kerekeš. Dlhá Ves - Dobšiná 0:0. Lipovník – Vyšná Slaná 2:1 (1:0). Góly: Kelemen, Vávra – Kračún. Honce – Brzotín 0:1 (0:1). Gól: Gášpár. Jablonov – Betliar 1:0 (1:0). Gól: Bodnár. Plešivec – Rudná 1:5 (0:3). Góly: Lörinc – Sanisló, Šimon, Deméň, Kovács, Molčan.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA I. TRIEDY PO 16. KOLE
|
1. |
Lipovník |
16 |
13 |
1 |
2 |
49:15 |
40 |
|
2. |
Dobšiná |
16 |
11 |
3 |
2 |
49:14 |
36 |
|
3. |
Gem. Poloma |
16 |
9 |
3 |
4 |
30:24 |
30 |
|
4. |
Rudná |
16 |
9 |
2 |
5 |
50:28 |
29 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
16 |
9 |
2 |
5 |
41:28 |
29 |
|
6. |
Kružná |
16 |
9 |
1 |
6 |
47:27 |
28 |
|
7. |
Jablonov n/T |
16 |
8 |
3 |
5 |
33:27 |
27 |
|
8. |
Dlhá Ves |
16 |
6 |
2 |
8 |
33:31 |
20 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
16 |
4 |
6 |
6 |
30:35 |
18 |
|
10. |
Brzotín |
16 |
5 |
3 |
8 |
22:39 |
18 |
|
10. |
Betliar |
16 |
4 |
5 |
7 |
18:31 |
17 |
|
12. |
Plešivec |
16 |
4 |
1 |
11 |
18:53 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
16 |
3 |
0 |
13 |
16:50 |
9 |
|
14. |
Honce |
16 |
2 |
0 |
14 |
12:45 |
6 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
I. trieda – 17. kolo - 17.4.2011 o 16.00 hod.: Jablonov – Dlhá Ves, Betliar – Lipovník, Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka, Kružná – Honce, Brzotín – Gemerská Poloma, Vlachovo – Plešivec, Rudná – Dobšiná.
II. trieda – 20. kolo – 17.4.2011 o 16.00 hod.: Čoltovo a Slavošovce – voľno, Dedinky – Drnava, Nižná Slaná – Bohúňovo, Pača – Ml. Brzotín, Kovstav – Gem. Poloma B, Jovice – Kečovo, Rožňavské Bystré – Hrhov.
FOTOZÁBERY JANA MOLNÁRA ZO ZÁPASU KEČOVO - ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ
{gallery}futbal/2011/19{/gallery}
{jcomments on}





















Kečovo - Rožňavské Bystré 3:3 (1:1). Bystrania cestovali na svoj prvý vonkajší jarný zápas do Kečova, lepšie povedané - do kečovského vysokohorského ,,kotla“, ako domáci nazývajú svoj futbalový „chrám“. Napriek prevahe počas celého zápasu uhrali iba remízu.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.