V druhom polčase Bystrania pokračovali v nátlakovej hre a v zahadzovaní šancí. V 65. minúte po jednej z akcií Minčík konečne strelil z pravej strany druhý gól hostí.1:2. Domáci začali už tiež vystrkovať rožky a s pomocou silného vetra po ojedinelej akcii v 78. minúte a ruke Uhrina v 16-ke z penalty vyrovnali na 2:2. V týchto chvíľach chceli obidva celky strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Päť minút pred koncom vystrelil ľavačkou Čapó takmer od rohovej zástavky a jeho delovka skončila pod brvnom domáceho brankára. 2:3. Keď sa už zdalo, že Bystrania si odvezú tri body, prišla strata lopty Lenga v strede ihriska. Snaha domácich bola nakoniec úspešná a domáci útočník nevídanou strelou otočený chrbtom k bráne Máťaša trafil minútu pred koncom zápasu spoza 16-ky k žrdi. 3:3. Bystrania tak prišli o dva body, lebo boli lepším mužstvom. Na tvrdom a hrboľatom teréne pred 50 divákmi rozhodoval A. Farkas. Góly za domácich Lorinc 3.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Galata, Valent, Hajdu, Leng, Bernát, Čapó, J. Urban ml., Dorkin, Tomko, Minčík. Striedali: Uhrin a J. Urban st.
Miloš Leng
Foto: Jano Molnár
Ostatné výsledky II. triedy - 19. kolo:
Drnava - Nižná Slaná 5:0 (nedohrané). Góly : Kovács 4, Fábian. Bohúňovo - Pača 0:1 (0:0). Gól: Ivančo. Slavošovce - Dedinky 3:1 (0:1). Góly : Varga, Lipták, Lompart resp. Putnocky. Gem. Poloma B - Jovice 1:4 (0:4). Góly : Albert 2, Nagy, Doboš. Ml. Brzotín - Kovstav 0:2 (0:1). Góly : Račko, Mikolaj.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 19 KOLE
|
1. |
Drnava |
17 |
17 |
0 |
0 |
96:14 |
51 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
17 |
11 |
2 |
4 |
62:32 |
35 |
|
3. |
Slavošovce |
16 |
11 |
0 |
5 |
58:30 |
33 |
|
4. |
Hrhov |
16 |
10 |
0 |
6 |
58:34 |
30 |
|
5. |
Pača |
17 |
10 |
1 |
6 |
49:27 |
31 |
|
6. |
Bohúňovo |
17 |
8 |
5 |
4 |
40:25 |
29 |
|
7. |
Čoltovo |
16 |
8 |
2 |
6 |
46:38 |
26 |
|
8. |
Dedinky |
15 |
6 |
4 |
5 |
30:41 |
22 |
|
9. |
Nižná Slaná |
16 |
6 |
0 |
10 |
37:60 |
18 |
|
10. |
Kečovo |
16 |
4 |
5 |
7 |
43:40 |
17 |
|
11. |
Jovice |
17 |
5 |
2 |
10 |
34:67 |
17 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
16 |
4 |
0 |
12 |
34:59 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
17 |
3 |
0 |
14 |
18:57 |
9 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
16 |
1 |
1 |
14 |
13:93 |
4 |
Poradie najlepších strelcov po 19 kole: 29 gólov - J. Urban ml. (Rož. Bystré), 25 gólov - M. Mázik (Drnava), 21 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 18 gólov - F. Kovács (Drnava), 16 gólov - M. Balco (Nižná Slaná), 13 gólov - G. Zoller (Kečovo), 12 gólov - L. Grulyó, G. Veverica (obaja Hrhov), R. Lőrinc (Kečovo), 11 gólov - R. Orbán (Drnava), T. Novák (Dedinky), 10 gólov - F. Čapó (Rož. Bystré), J. Spišák (Jovice), T. Lőrinc (Kečovo), I. Széplaky (Čoltovo), atď.
I. TRIEDA VO FUTBALE
16. kolo: Gemerská Poloma - Vlachovo 4:0 (2:0). Góly: R. Greško 2, P. Rogos, Hatvaník. Krh. Dlhá Lúka - Kružná 4:1 (1:0). Góly: Ičo 2, T. Hegedüs, J. Gebe – Kerekeš. Dlhá Ves - Dobšiná 0:0. Lipovník – Vyšná Slaná 2:1 (1:0). Góly: Kelemen, Vávra – Kračún. Honce – Brzotín 0:1 (0:1). Gól: Gášpár. Jablonov – Betliar 1:0 (1:0). Gól: Bodnár. Plešivec – Rudná 1:5 (0:3). Góly: Lörinc – Sanisló, Šimon, Deméň, Kovács, Molčan.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA I. TRIEDY PO 16. KOLE
|
1. |
Lipovník |
16 |
13 |
1 |
2 |
49:15 |
40 |
|
2. |
Dobšiná |
16 |
11 |
3 |
2 |
49:14 |
36 |
|
3. |
Gem. Poloma |
16 |
9 |
3 |
4 |
30:24 |
30 |
|
4. |
Rudná |
16 |
9 |
2 |
5 |
50:28 |
29 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
16 |
9 |
2 |
5 |
41:28 |
29 |
|
6. |
Kružná |
16 |
9 |
1 |
6 |
47:27 |
28 |
|
7. |
Jablonov n/T |
16 |
8 |
3 |
5 |
33:27 |
27 |
|
8. |
Dlhá Ves |
16 |
6 |
2 |
8 |
33:31 |
20 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
16 |
4 |
6 |
6 |
30:35 |
18 |
|
10. |
Brzotín |
16 |
5 |
3 |
8 |
22:39 |
18 |
|
10. |
Betliar |
16 |
4 |
5 |
7 |
18:31 |
17 |
|
12. |
Plešivec |
16 |
4 |
1 |
11 |
18:53 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
16 |
3 |
0 |
13 |
16:50 |
9 |
|
14. |
Honce |
16 |
2 |
0 |
14 |
12:45 |
6 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
I. trieda – 17. kolo - 17.4.2011 o 16.00 hod.: Jablonov – Dlhá Ves, Betliar – Lipovník, Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka, Kružná – Honce, Brzotín – Gemerská Poloma, Vlachovo – Plešivec, Rudná – Dobšiná.
II. trieda – 20. kolo – 17.4.2011 o 16.00 hod.: Čoltovo a Slavošovce – voľno, Dedinky – Drnava, Nižná Slaná – Bohúňovo, Pača – Ml. Brzotín, Kovstav – Gem. Poloma B, Jovice – Kečovo, Rožňavské Bystré – Hrhov.
FOTOZÁBERY JANA MOLNÁRA ZO ZÁPASU KEČOVO - ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ
{gallery}futbal/2011/19{/gallery}
{jcomments on}

































Kečovo - Rožňavské Bystré 3:3 (1:1). Bystrania cestovali na svoj prvý vonkajší jarný zápas do Kečova, lepšie povedané - do kečovského vysokohorského ,,kotla“, ako domáci nazývajú svoj futbalový „chrám“. Napriek prevahe počas celého zápasu uhrali iba remízu.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-