Kečovo - Rožňavské Bystré 3:3 (1:1). Bystrania cestovali na svoj prvý vonkajší jarný zápas do Kečova, lepšie povedané - do kečovského vysokohorského ,,kotla“, ako domáci nazývajú svoj futbalový „chrám“. Napriek prevahe počas celého zápasu uhrali iba remízu.V druhom polčase Bystrania pokračovali v nátlakovej hre a v zahadzovaní šancí. V 65. minúte po jednej z akcií Minčík konečne strelil z pravej strany druhý gól hostí.1:2. Domáci začali už tiež vystrkovať rožky a s pomocou silného vetra po ojedinelej akcii v 78. minúte a ruke Uhrina v 16-ke z penalty vyrovnali na 2:2. V týchto chvíľach chceli obidva celky strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Päť minút pred koncom vystrelil ľavačkou Čapó takmer od rohovej zástavky a jeho delovka skončila pod brvnom domáceho brankára. 2:3. Keď sa už zdalo, že Bystrania si odvezú tri body, prišla strata lopty Lenga v strede ihriska. Snaha domácich bola nakoniec úspešná a domáci útočník nevídanou strelou otočený chrbtom k bráne Máťaša trafil minútu pred koncom zápasu spoza 16-ky k žrdi. 3:3. Bystrania tak prišli o dva body, lebo boli lepším mužstvom. Na tvrdom a hrboľatom teréne pred 50 divákmi rozhodoval A. Farkas. Góly za domácich Lorinc 3.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Galata, Valent, Hajdu, Leng, Bernát, Čapó, J. Urban ml., Dorkin, Tomko, Minčík. Striedali: Uhrin a J. Urban st.
Miloš Leng
Foto: Jano Molnár
Ostatné výsledky II. triedy - 19. kolo:
Drnava - Nižná Slaná 5:0 (nedohrané). Góly : Kovács 4, Fábian. Bohúňovo - Pača 0:1 (0:0). Gól: Ivančo. Slavošovce - Dedinky 3:1 (0:1). Góly : Varga, Lipták, Lompart resp. Putnocky. Gem. Poloma B - Jovice 1:4 (0:4). Góly : Albert 2, Nagy, Doboš. Ml. Brzotín - Kovstav 0:2 (0:1). Góly : Račko, Mikolaj.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 19 KOLE
|
1. |
Drnava |
17 |
17 |
0 |
0 |
96:14 |
51 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
17 |
11 |
2 |
4 |
62:32 |
35 |
|
3. |
Slavošovce |
16 |
11 |
0 |
5 |
58:30 |
33 |
|
4. |
Hrhov |
16 |
10 |
0 |
6 |
58:34 |
30 |
|
5. |
Pača |
17 |
10 |
1 |
6 |
49:27 |
31 |
|
6. |
Bohúňovo |
17 |
8 |
5 |
4 |
40:25 |
29 |
|
7. |
Čoltovo |
16 |
8 |
2 |
6 |
46:38 |
26 |
|
8. |
Dedinky |
15 |
6 |
4 |
5 |
30:41 |
22 |
|
9. |
Nižná Slaná |
16 |
6 |
0 |
10 |
37:60 |
18 |
|
10. |
Kečovo |
16 |
4 |
5 |
7 |
43:40 |
17 |
|
11. |
Jovice |
17 |
5 |
2 |
10 |
34:67 |
17 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
16 |
4 |
0 |
12 |
34:59 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
17 |
3 |
0 |
14 |
18:57 |
9 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
16 |
1 |
1 |
14 |
13:93 |
4 |
Poradie najlepších strelcov po 19 kole: 29 gólov - J. Urban ml. (Rož. Bystré), 25 gólov - M. Mázik (Drnava), 21 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 18 gólov - F. Kovács (Drnava), 16 gólov - M. Balco (Nižná Slaná), 13 gólov - G. Zoller (Kečovo), 12 gólov - L. Grulyó, G. Veverica (obaja Hrhov), R. Lőrinc (Kečovo), 11 gólov - R. Orbán (Drnava), T. Novák (Dedinky), 10 gólov - F. Čapó (Rož. Bystré), J. Spišák (Jovice), T. Lőrinc (Kečovo), I. Széplaky (Čoltovo), atď.
I. TRIEDA VO FUTBALE
16. kolo: Gemerská Poloma - Vlachovo 4:0 (2:0). Góly: R. Greško 2, P. Rogos, Hatvaník. Krh. Dlhá Lúka - Kružná 4:1 (1:0). Góly: Ičo 2, T. Hegedüs, J. Gebe – Kerekeš. Dlhá Ves - Dobšiná 0:0. Lipovník – Vyšná Slaná 2:1 (1:0). Góly: Kelemen, Vávra – Kračún. Honce – Brzotín 0:1 (0:1). Gól: Gášpár. Jablonov – Betliar 1:0 (1:0). Gól: Bodnár. Plešivec – Rudná 1:5 (0:3). Góly: Lörinc – Sanisló, Šimon, Deméň, Kovács, Molčan.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA I. TRIEDY PO 16. KOLE
|
1. |
Lipovník |
16 |
13 |
1 |
2 |
49:15 |
40 |
|
2. |
Dobšiná |
16 |
11 |
3 |
2 |
49:14 |
36 |
|
3. |
Gem. Poloma |
16 |
9 |
3 |
4 |
30:24 |
30 |
|
4. |
Rudná |
16 |
9 |
2 |
5 |
50:28 |
29 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
16 |
9 |
2 |
5 |
41:28 |
29 |
|
6. |
Kružná |
16 |
9 |
1 |
6 |
47:27 |
28 |
|
7. |
Jablonov n/T |
16 |
8 |
3 |
5 |
33:27 |
27 |
|
8. |
Dlhá Ves |
16 |
6 |
2 |
8 |
33:31 |
20 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
16 |
4 |
6 |
6 |
30:35 |
18 |
|
10. |
Brzotín |
16 |
5 |
3 |
8 |
22:39 |
18 |
|
10. |
Betliar |
16 |
4 |
5 |
7 |
18:31 |
17 |
|
12. |
Plešivec |
16 |
4 |
1 |
11 |
18:53 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
16 |
3 |
0 |
13 |
16:50 |
9 |
|
14. |
Honce |
16 |
2 |
0 |
14 |
12:45 |
6 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
I. trieda – 17. kolo - 17.4.2011 o 16.00 hod.: Jablonov – Dlhá Ves, Betliar – Lipovník, Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka, Kružná – Honce, Brzotín – Gemerská Poloma, Vlachovo – Plešivec, Rudná – Dobšiná.
II. trieda – 20. kolo – 17.4.2011 o 16.00 hod.: Čoltovo a Slavošovce – voľno, Dedinky – Drnava, Nižná Slaná – Bohúňovo, Pača – Ml. Brzotín, Kovstav – Gem. Poloma B, Jovice – Kečovo, Rožňavské Bystré – Hrhov.
FOTOZÁBERY JANA MOLNÁRA ZO ZÁPASU KEČOVO - ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ
{gallery}futbal/2011/19{/gallery}
{jcomments on}
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.