Nižná Slaná tak postúpila zo základnej skupiny, potom sa však oslabila o Cangára, ktorý musel odísť, a ani brankár nebol celkom v poriadku, keď v prvom zápasu pocítil tvrdšiu hru súpera a v druhom zápase pri zneškodnení šance sa nie vážne zranil, avšak pomohol mužstvu aj v ďalších zápasoch.
V prvom zápase finálovej skupiny nastúpila Nižná Slaná proti domácemu mužstvu, ktoré malo v poli kvalitných hráčov. Hrala s nimi vyrovnanú partiu, nedokázala sa však proti ich hre presadiť a zavážilo aj oslabenie na lavičke, či už menej síl. Každý hráč odviedol v tomto zápase maximum a preto prehra nebola vysoká 0:3. Vážnejšiu šancu na strelenie gólu si vypracovala len jednu, tú však nepremenila.
Vo svojom poslednom zápase nastúpila proti rómskemu domácemu mužstvu, kde sa malo rozhodnúť, ktoré z týchto mužstiev skončí druhé, resp. tretie, keď toto mužstvo dostalo v predošlom zápase vysokú gólovú nádielku od domáceho mužstva (nastúpilo bez brankára). Mužstvo Nižnej Slanej hralo spočiatku vyrovnaný zápas so súperom, čakalo sa na prvý gól. Ten padol po strele k ľavej žrdi, ktorú by brankár mal, nebyť zranenia. Domáci mali o niečo viac striel ako hostia, zasahovať musel brankár hostí. Pri jednej tvrdej strele obetavo zasiahol a hra musela byť prerušená. Krátko potom opäť zasahoval, neskôr však opäť nasledovala ďalšia prudkú strela a tentokrát už nemohol v hre pokračovať. Mužstvo inkasovalo ďalšie góly, snažilo sa však prekonať robustného brankára súpera, ktorý zaberal v bránke (bránkami boli kozy) takmer všetok priestor a už v zápasoch v skupine ho nevedeli prekonať aj iné mužstvá. Čestný gól strelil Hajči utešenou strelou z pravej strany k vzdialenejšej žrdi. Na vyhodnotení turnaja sa hráči rómskeho mužstva ospravedlnili brankárovi hostí, treba však poznamenať, že aj hráči Nižnej Slanej v poli boli v tomto zápase faulovaní. Útechou pre nich môže byť, že sa umiestnili na mieste, ktoré zabezpečilo návratnosť nákladov spojených s cestou a so zaplatením štartovného.
Nižná Slaná tak obsadila 3. miesto, čo je v porovnaní s minulým rokom zlepšenie. Do streleckej listiny sa zapísali všetci hráči, čím sa zrejme nemôže pochváliť žiadne mužstvo, ktoré účinkovalo turnaji. Občerstvenie na turnaji v porovnaní s minulým rokom nebolo na takej úrovni, keď k dispozícii bolo len pitie. Rozhodovanie všetkých rozhodcov však bolo na výbornej úrovni, keď každú situáciu posúdili správne. Mužstvo bol aj morálne podporiť bývalý výborný ľavý záložník Gejza Valentko.
Konečné poradie turnaja: 1. Dobšiná - dospelí, 2. Rómske družstvo Dobšinej, 3. Siderit Nižná Slaná.
Súpiska Nižnej Slanej: Štefan Tomášik – Gustáv Keršák, Dalibor Hajči, Marek Dovčík, Peter Slovák, Juraj Cangár.
Štefan Tomášik
Fotografie: autor textu a Jaroslav Plačko
{gallery}sport/futbal/minif{/gallery}
{jcomments on}
































Dňa 30.12. 2011 v Dobšinej v telocvični základnej školy sa uskutočnil futbalový turnaj, kde medzi účastníkmi bolo aj mužstvo Nižnej Slanej. Oproti minulému roku nastúpilo posilnené na brankárskom poste. Vo svojej základnej skupine C malo dvoch súperov: mužstvo Vyšnej Slanej a jedno z domácich mužstiev.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-