Nižná Slaná tak postúpila zo základnej skupiny, potom sa však oslabila o Cangára, ktorý musel odísť, a ani brankár nebol celkom v poriadku, keď v prvom zápasu pocítil tvrdšiu hru súpera a v druhom zápase pri zneškodnení šance sa nie vážne zranil, avšak pomohol mužstvu aj v ďalších zápasoch.
V prvom zápase finálovej skupiny nastúpila Nižná Slaná proti domácemu mužstvu, ktoré malo v poli kvalitných hráčov. Hrala s nimi vyrovnanú partiu, nedokázala sa však proti ich hre presadiť a zavážilo aj oslabenie na lavičke, či už menej síl. Každý hráč odviedol v tomto zápase maximum a preto prehra nebola vysoká 0:3. Vážnejšiu šancu na strelenie gólu si vypracovala len jednu, tú však nepremenila.
Vo svojom poslednom zápase nastúpila proti rómskemu domácemu mužstvu, kde sa malo rozhodnúť, ktoré z týchto mužstiev skončí druhé, resp. tretie, keď toto mužstvo dostalo v predošlom zápase vysokú gólovú nádielku od domáceho mužstva (nastúpilo bez brankára). Mužstvo Nižnej Slanej hralo spočiatku vyrovnaný zápas so súperom, čakalo sa na prvý gól. Ten padol po strele k ľavej žrdi, ktorú by brankár mal, nebyť zranenia. Domáci mali o niečo viac striel ako hostia, zasahovať musel brankár hostí. Pri jednej tvrdej strele obetavo zasiahol a hra musela byť prerušená. Krátko potom opäť zasahoval, neskôr však opäť nasledovala ďalšia prudkú strela a tentokrát už nemohol v hre pokračovať. Mužstvo inkasovalo ďalšie góly, snažilo sa však prekonať robustného brankára súpera, ktorý zaberal v bránke (bránkami boli kozy) takmer všetok priestor a už v zápasoch v skupine ho nevedeli prekonať aj iné mužstvá. Čestný gól strelil Hajči utešenou strelou z pravej strany k vzdialenejšej žrdi. Na vyhodnotení turnaja sa hráči rómskeho mužstva ospravedlnili brankárovi hostí, treba však poznamenať, že aj hráči Nižnej Slanej v poli boli v tomto zápase faulovaní. Útechou pre nich môže byť, že sa umiestnili na mieste, ktoré zabezpečilo návratnosť nákladov spojených s cestou a so zaplatením štartovného.
Nižná Slaná tak obsadila 3. miesto, čo je v porovnaní s minulým rokom zlepšenie. Do streleckej listiny sa zapísali všetci hráči, čím sa zrejme nemôže pochváliť žiadne mužstvo, ktoré účinkovalo turnaji. Občerstvenie na turnaji v porovnaní s minulým rokom nebolo na takej úrovni, keď k dispozícii bolo len pitie. Rozhodovanie všetkých rozhodcov však bolo na výbornej úrovni, keď každú situáciu posúdili správne. Mužstvo bol aj morálne podporiť bývalý výborný ľavý záložník Gejza Valentko.
Konečné poradie turnaja: 1. Dobšiná - dospelí, 2. Rómske družstvo Dobšinej, 3. Siderit Nižná Slaná.
Súpiska Nižnej Slanej: Štefan Tomášik – Gustáv Keršák, Dalibor Hajči, Marek Dovčík, Peter Slovák, Juraj Cangár.
Štefan Tomášik
Fotografie: autor textu a Jaroslav Plačko
{gallery}sport/futbal/minif{/gallery}
{jcomments on}


























Dňa 30.12. 2011 v Dobšinej v telocvični základnej školy sa uskutočnil futbalový turnaj, kde medzi účastníkmi bolo aj mužstvo Nižnej Slanej. Oproti minulému roku nastúpilo posilnené na brankárskom poste. Vo svojej základnej skupine C malo dvoch súperov: mužstvo Vyšnej Slanej a jedno z domácich mužstiev.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.