Kovstav Rožňava – Rožňavské Bystré 0:0, nedohrané pre inzultáciu rozhodcu. Rožňavskobystrania cestovali v stredu na zápas 8. kola do Nadabuly po nedeľňajšom peknom výsledku s pozdvihnutým sebavedomím. Aj keď sa im zo začiatku nedarili kombinácie, postupne preberali iniciatívu a mali častejšie loptu na svojich kopačkách. Do stopercentnej šance sa v 20. minúte dostal J. Urban st., keď malú domov domáci brankár vyrazil telom pred neho, no J. Urban túto situáciu nezvládol a prekopol domácu bránu. Obrana Bystrého stála na pevných nohách a domácich púšťala do svojej 16-ky len sporadicky. Dve hlavičky domácich hráčov skončili iba mimo Máťašovej brány. Zo strany Kovstavu to bolo všetko. Pred 20 divákmi rozhodoval Gyenes ml.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Galata, Hajdu, Šály, Čapó, Leng, Rusnyák, J. Urban st., J. Urban ml.
Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
{gallery}futbal/2011/kov{/gallery}
Nižná Slaná si proti oslabenému Kečovu pripísala tri body
Nižná Slaná - Kečovo 4:1 (2:1), góly za domácich: J. Cangár 2, D. Hajči 2.
Domáce mužstvo si chcelo na domácom trávniku pripísať ďaľšiu výhru, no proti bolo mužstvo z Kečova, s ktorým boli doterajšie vzájomné zápasy vyrované. Lazaret v domácom mužstve rozšírili O. Junger, M. Ambróz a pri rozcvičke sa zranil I. Krnáč. Do zostavy sa po dlhšom čase vrátil J. Pitoňák, kuriózne je, že za Nižnú Slanú hrá aj jeho syn M. Pitoňák. Domáci nastupovali do zápasu zodpovedne, ale nečakali, že hostia nastúpia s najnižším dovoleným počtom hráčov. Museli tvoriť hru, čo im v prvom polčase veľmi nesvedčalo.
Domáci si v prvom polčase vytvorili optickú prevahu, ktorú korunoval gólom J. Cangár. Vytvárali si ďaľšie príležitosti, no končili len strelami do stredu brány, alebo mimo brány. Nedarilo sa im ani po rohových kopoch, ktoré boli veľmi nepresné. Udrelo na opačnej strane. Hosťujúci hráč si prebral loptu a strelou z 30 metrov po odraze lopty od žrde do nohy brankára domácich vyrovnal. Domáci si opäť vytvorili prevahu, no nevedeli ju gólovo vyjadriť. Šťastie nemal ani Cangár v šanci, keď mu lopta nešťastne odskočila. Strelu Hlaváča so šťastím brankár hostí vyrazil na roh. Na druhej strane brankár domácich musel včasným vybehnutím zmariť nájazd hosťujúceho hráča. Na dvakrát kryl aj priamy kop hostí zo 40 metrov. Domáci pridali, strely Leštacha a Slováka však nenarobili hosťujúcemu brankárovi problémy. Hlavičku Prónaia brankár hostí na dvakrát zlikvidoval. Ujala sa až strela D. Hajčiho netradične ľavou nohou. Domáci pokračovali v tlaku, ale ďaľšie góly nepridali. Krátko po faule na Milka sa skončil prvý polčas.
V druhom polčase si domáci vytvorili jasnú prevahu. Vedenie zvýšil po ukážkovej strele D. Hajči. Hostia sa však hneď po rozohraní dostali do protiútoku, prízemnú strelu ku pravej žrdi brankár domácich kryl.
Ako sa majú kopať rohy ukázal Slovák, keď po jeho centri hlavou uzavrel stav zápasu Cangár. Krátko potom sa v súboji s R. Hajčim zranil hráč hostí. Do hry sa nevrátil a tak rozhodca musel ukončiť zápas.
Pred 30 divákmi s prehľadom rozhodoval Uhrín.
Zostava domácich: Š. Tomášik - V. Hlaváč, J. Pitoňák, D. Hajči, V. Karas -J. Leštach, P. Slovák, M. Prónai, R. Hajči - P. Milko, J. Cangár. Do hry nestihli zasiahnuť M. Pitoňák a Juraj Junger. Tréner: Milan Petergáč.
Štefan Tomášik
OSTATNÉ VÝSLEDKY II. TRIEDY
Pača – Hrhov 5:1 (2:1). Hostia odišli zo zápasu sklamaní pre neuznanie ich gólu za stavu 2:1 rozhodcom. Dedinky – Gem. Poloma B 2:1, Rakovnica – Ml. Brzotín – domáci na zápas nenastúpili !!! Čoltovo – Bohúňovo 0:3, Slavošovce – Drnava 0:4, Kovstav - Rožň. Bystré 0:3 kont.
TABUĽKA II. TRIEDY PO VYSTÚPENÍ RAKOVNICE ZO SÚŤAŽE
|
1. |
Drnava |
7 |
7 |
0 |
0 |
44:6 |
21 |
|
2. |
Bohúňovo |
7 |
4 |
3 |
0 |
18:7 |
15 |
|
3. |
Hrhov |
7 |
5 |
0 |
2 |
25:17 |
15 |
|
4.. |
Rožňavské Bystré |
7 |
4 |
1 |
2 |
20:11 |
13 |
|
5 |
Slavošovce |
6 |
4 |
0 |
2 |
20:12 |
12 |
|
6. |
Nižná Slaná |
7 |
4 |
0 |
3 |
24:24 |
12 |
|
7. |
Pača |
8 |
4 |
0 |
4 |
18:18 |
12 |
|
8. |
Čoltovo |
6 |
3 |
0 |
3 |
14:18 |
9 |
|
9. |
Dedinky |
6 |
3 |
0 |
3 |
8:17 |
9 |
|
10. |
Kečovo |
7 |
2 |
1 |
4 |
17:17 |
7 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
7 |
2 |
0 |
5 |
21:23 |
6 |
|
12. |
Kovstav |
8 |
2 |
0 |
6 |
11:23 |
6 |
|
13. |
Jovice |
7 |
1 |
2 |
4 |
16:34 |
5 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
8 |
1 |
0 |
7 |
8:34 |
3 |
Dohrávka - I. trieda
Brzotín - Lipovník 3:1 (1:0), góly: Ro. Znak 2 (1 z
Celý zápas Vyšnoslanci diktovali v Jablonove hru, aby nakoniec stratili tri body
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 3:2 (2:2). Až v piatok 17. 9. 2010 sa dohrávalo 2. kolo 1tr. zápasom Jablonov n/T - Vyšnou Slanou, ktoré sa v normálnom čase nemohlo uskutočniť pre veľkú nepriazeň počasia. Hŕstka divákov videla rušné stretnutie. Hostia neprišli murovať, ale hrali na troch útočníkov. Už v 8.min sa ujali vedenia krásnou strelou z 20 metrov do horného rohu Liptaiho domácej brány. Domáci odpovedali hlavičkou Zajdoja a vyrovnali. V 24 min. hostia upravili stav zápasu na 1:2 a to po fatálnej chybe obrany domácich. Gól vsietil Kračun.V 31 min. domáci znovu vyrovnali a to peknou hlavičkou Zajdoa. Potom sa útoky striedali, ale ako domáci, tak aj hostia nevyužili svoje šance. Až v 80 min. sa domáci ujali vedenia, keď Stráma spoza obrancu prekvapil inak dobre chytajúceho brankára hostí Lindáka. Rozhodoval Július Gyenes, ktorý zápas veľmi dobre zvládol. Udelil spolu 3 žlté karty. Delegátom bol
Ladislav Székely.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 6. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
6 |
6 |
0 |
0 |
26:2 |
18 |
|
2. |
Kružná |
6 |
4 |
1 |
1 |
21:6 |
13 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
6 |
4 |
1 |
1 |
18:7 |
13 |
|
4. |
Rudná |
6 |
4 |
0 |
2 |
29:9 |
12 |
|
5. |
Lipovník |
6 |
3 |
1 |
2 |
16:7 |
10 |
|
6. |
Plešivec |
6 |
3 |
0 |
3 |
7:23 |
9 |
|
7. |
Jablonov n/T |
6 |
2 |
2 |
2 |
12:14 |
8 |
|
8. |
Gem. Poloma |
6 |
2 |
2 |
2 |
8:15 |
8 |
|
9. |
Brzotín |
6 |
2 |
1 |
3 |
7:13 |
7 |
|
10. |
Dlhá Ves |
6 |
2 |
0 |
4 |
10:15 |
6 |
|
10. |
Honce |
6 |
2 |
0 |
4 |
10:15 |
6 |
|
12. |
Vyšná Slaná |
6 |
1 |
2 |
3 |
11:17 |
5 |
|
13. |
Betliar |
6 |
1 |
2 |
3 |
8:16 |
5 |
|
14. |
Vlachovo |
6 |
0 |
0 |
6 |
4:25 |
0 |
FUTBALOVÉ ZÁPASY ĎALŠIEHO KOLA
I. trieda - 7. kolo – 19.9.2010 o 15.00 hod.:Vlachovo – Dlhá Ves, Brzotín – Rudná, Kružná – Dobšiná, Vyšná Slaná – Plešivec, Betliar – Gemerská Poloma, Jablonov b/T – Honce, Lipovník – Krh. Dlhá Lúka.
II. trieda – 9. kolo – 19.9.2010 o 15.00 hod.: Drnava – voľno, Bohúňovo – Slavošovce, Ml. Brzotín – Čoltovo, Gem. Poloma B – Rakovnica - NEHRÁ SA!! Rakovnica vystúpila zo súťaže, Kečovo – Dedinky, Hrhov - Nižná Slaná, Rožň. Bystré – Pača, Jovice – Kovstav.
FOTO K. CSOBÁDIHO ZO ZÁPASU V BRZOTÍNE
{gallery}futbal/2011/brzo{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.