Pred 20 divákmi rozhodoval Gyenes ml.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Galata, Hajdu, Šály, Čapó, Leng, Rusnyák, J. Urban st., J. Urban ml.
Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
{gallery}futbal/2011/kov{/gallery}
Nižná Slaná si proti oslabenému Kečovu pripísala tri body
Nižná Slaná - Kečovo 4:1 (2:1), góly za domácich: J. Cangár 2, D. Hajči 2.
Domáce mužstvo si chcelo na domácom trávniku pripísať ďaľšiu výhru, no proti bolo mužstvo z Kečova, s ktorým boli doterajšie vzájomné zápasy vyrované. Lazaret v domácom mužstve rozšírili O. Junger, M. Ambróz a pri rozcvičke sa zranil I. Krnáč. Do zostavy sa po dlhšom čase vrátil J. Pitoňák, kuriózne je, že za Nižnú Slanú hrá aj jeho syn M. Pitoňák. Domáci nastupovali do zápasu zodpovedne, ale nečakali, že hostia nastúpia s najnižším dovoleným počtom hráčov. Museli tvoriť hru, čo im v prvom polčase veľmi nesvedčalo.
Domáci si v prvom polčase vytvorili optickú prevahu, ktorú korunoval gólom J. Cangár. Vytvárali si ďaľšie príležitosti, no končili len strelami do stredu brány, alebo mimo brány. Nedarilo sa im ani po rohových kopoch, ktoré boli veľmi nepresné. Udrelo na opačnej strane. Hosťujúci hráč si prebral loptu a strelou z 30 metrov po odraze lopty od žrde do nohy brankára domácich vyrovnal. Domáci si opäť vytvorili prevahu, no nevedeli ju gólovo vyjadriť. Šťastie nemal ani Cangár v šanci, keď mu lopta nešťastne odskočila. Strelu Hlaváča so šťastím brankár hostí vyrazil na roh. Na druhej strane brankár domácich musel včasným vybehnutím zmariť nájazd hosťujúceho hráča. Na dvakrát kryl aj priamy kop hostí zo 40 metrov. Domáci pridali, strely Leštacha a Slováka však nenarobili hosťujúcemu brankárovi problémy. Hlavičku Prónaia brankár hostí na dvakrát zlikvidoval. Ujala sa až strela D. Hajčiho netradične ľavou nohou. Domáci pokračovali v tlaku, ale ďaľšie góly nepridali. Krátko po faule na Milka sa skončil prvý polčas.
V druhom polčase si domáci vytvorili jasnú prevahu. Vedenie zvýšil po ukážkovej strele D. Hajči. Hostia sa však hneď po rozohraní dostali do protiútoku, prízemnú strelu ku pravej žrdi brankár domácich kryl.
Ako sa majú kopať rohy ukázal Slovák, keď po jeho centri hlavou uzavrel stav zápasu Cangár. Krátko potom sa v súboji s R. Hajčim zranil hráč hostí. Do hry sa nevrátil a tak rozhodca musel ukončiť zápas.
Pred 30 divákmi s prehľadom rozhodoval Uhrín.
Zostava domácich: Š. Tomášik - V. Hlaváč, J. Pitoňák, D. Hajči, V. Karas -J. Leštach, P. Slovák, M. Prónai, R. Hajči - P. Milko, J. Cangár. Do hry nestihli zasiahnuť M. Pitoňák a Juraj Junger. Tréner: Milan Petergáč.
Štefan Tomášik
OSTATNÉ VÝSLEDKY II. TRIEDY
Pača – Hrhov 5:1 (2:1). Hostia odišli zo zápasu sklamaní pre neuznanie ich gólu za stavu 2:1 rozhodcom. Dedinky – Gem. Poloma B 2:1, Rakovnica – Ml. Brzotín – domáci na zápas nenastúpili !!! Čoltovo – Bohúňovo 0:3, Slavošovce – Drnava 0:4, Kovstav - Rožň. Bystré 0:3 kont.
TABUĽKA II. TRIEDY PO VYSTÚPENÍ RAKOVNICE ZO SÚŤAŽE
|
1. |
Drnava |
7 |
7 |
0 |
0 |
44:6 |
21 |
|
2. |
Bohúňovo |
7 |
4 |
3 |
0 |
18:7 |
15 |
|
3. |
Hrhov |
7 |
5 |
0 |
2 |
25:17 |
15 |
|
4.. |
Rožňavské Bystré |
7 |
4 |
1 |
2 |
20:11 |
13 |
|
5 |
Slavošovce |
6 |
4 |
0 |
2 |
20:12 |
12 |
|
6. |
Nižná Slaná |
7 |
4 |
0 |
3 |
24:24 |
12 |
|
7. |
Pača |
8 |
4 |
0 |
4 |
18:18 |
12 |
|
8. |
Čoltovo |
6 |
3 |
0 |
3 |
14:18 |
9 |
|
9. |
Dedinky |
6 |
3 |
0 |
3 |
8:17 |
9 |
|
10. |
Kečovo |
7 |
2 |
1 |
4 |
17:17 |
7 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
7 |
2 |
0 |
5 |
21:23 |
6 |
|
12. |
Kovstav |
8 |
2 |
0 |
6 |
11:23 |
6 |
|
13. |
Jovice |
7 |
1 |
2 |
4 |
16:34 |
5 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
8 |
1 |
0 |
7 |
8:34 |
3 |
Dohrávka - I. trieda
Brzotín - Lipovník 3:1 (1:0), góly: Ro. Znak 2 (1 z
Celý zápas Vyšnoslanci diktovali v Jablonove hru, aby nakoniec stratili tri body
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 3:2 (2:2). Až v piatok 17. 9. 2010 sa dohrávalo 2. kolo 1tr. zápasom Jablonov n/T - Vyšnou Slanou, ktoré sa v normálnom čase nemohlo uskutočniť pre veľkú nepriazeň počasia. Hŕstka divákov videla rušné stretnutie. Hostia neprišli murovať, ale hrali na troch útočníkov. Už v 8.min sa ujali vedenia krásnou strelou z 20 metrov do horného rohu Liptaiho domácej brány. Domáci odpovedali hlavičkou Zajdoja a vyrovnali. V 24 min. hostia upravili stav zápasu na 1:2 a to po fatálnej chybe obrany domácich. Gól vsietil Kračun.V 31 min. domáci znovu vyrovnali a to peknou hlavičkou Zajdoa. Potom sa útoky striedali, ale ako domáci, tak aj hostia nevyužili svoje šance. Až v 80 min. sa domáci ujali vedenia, keď Stráma spoza obrancu prekvapil inak dobre chytajúceho brankára hostí Lindáka. Rozhodoval Július Gyenes, ktorý zápas veľmi dobre zvládol. Udelil spolu 3 žlté karty. Delegátom bol
Ladislav Székely.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 6. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
6 |
6 |
0 |
0 |
26:2 |
18 |
|
2. |
Kružná |
6 |
4 |
1 |
1 |
21:6 |
13 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
6 |
4 |
1 |
1 |
18:7 |
13 |
|
4. |
Rudná |
6 |
4 |
0 |
2 |
29:9 |
12 |
|
5. |
Lipovník |
6 |
3 |
1 |
2 |
16:7 |
10 |
|
6. |
Plešivec |
6 |
3 |
0 |
3 |
7:23 |
9 |
|
7. |
Jablonov n/T |
6 |
2 |
2 |
2 |
12:14 |
8 |
|
8. |
Gem. Poloma |
6 |
2 |
2 |
2 |
8:15 |
8 |
|
9. |
Brzotín |
6 |
2 |
1 |
3 |
7:13 |
7 |
|
10. |
Dlhá Ves |
6 |
2 |
0 |
4 |
10:15 |
6 |
|
10. |
Honce |
6 |
2 |
0 |
4 |
10:15 |
6 |
|
12. |
Vyšná Slaná |
6 |
1 |
2 |
3 |
11:17 |
5 |
|
13. |
Betliar |
6 |
1 |
2 |
3 |
8:16 |
5 |
|
14. |
Vlachovo |
6 |
0 |
0 |
6 |
4:25 |
0 |
FUTBALOVÉ ZÁPASY ĎALŠIEHO KOLA
I. trieda - 7. kolo – 19.9.2010 o 15.00 hod.:Vlachovo – Dlhá Ves, Brzotín – Rudná, Kružná – Dobšiná, Vyšná Slaná – Plešivec, Betliar – Gemerská Poloma, Jablonov b/T – Honce, Lipovník – Krh. Dlhá Lúka.
II. trieda – 9. kolo – 19.9.2010 o 15.00 hod.: Drnava – voľno, Bohúňovo – Slavošovce, Ml. Brzotín – Čoltovo, Gem. Poloma B – Rakovnica - NEHRÁ SA!! Rakovnica vystúpila zo súťaže, Kečovo – Dedinky, Hrhov - Nižná Slaná, Rožň. Bystré – Pača, Jovice – Kovstav.
FOTO K. CSOBÁDIHO ZO ZÁPASU V BRZOTÍNE
{gallery}futbal/2011/brzo{/gallery}
{jcomments on}

































Kovstav Rožňava – Rožňavské Bystré 0:0, nedohrané pre inzultáciu rozhodcu. Rožňavskobystrania cestovali v stredu na zápas 8. kola do Nadabuly po nedeľňajšom peknom výsledku s pozdvihnutým sebavedomím. Aj keď sa im zo začiatku nedarili kombinácie, postupne preberali iniciatívu a mali častejšie loptu na svojich kopačkách. Do stopercentnej šance sa v 20. minúte dostal J. Urban st., keď malú domov domáci brankár vyrazil telom pred neho, no J. Urban túto situáciu nezvládol a prekopol domácu bránu. Obrana Bystrého stála na pevných nohách a domácich púšťala do svojej 16-ky len sporadicky. Dve hlavičky domácich hráčov skončili iba mimo Máťašovej brány. Zo strany Kovstavu to bolo všetko.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-