Tento zápas patril medzi ťahák piateho kola najvyššej okresnej futbalovej súťaže. Stretli sa v ňom dve z troch mužstiev, ktoré doposiaľ neprehrali. Obe mali po 10 bodov a len o skóre bola Krásnohorská Dlhá Lúka pred mužstvom, ktoré patrí v úvode novej sezóny k milým prekvapeniam. Pred zápasom v oboch tábory museli riešiť problémy so zostavami. Na domácej strane hlásil Demeter zranenie a Dókuš meškal kvôli neodkladným rodinným záležitostiam. Tréner hostí musel povolať z B mužstva Korintuša, nakoľko na poslednú chvíľu odcestovali obaja Rigovci do Francúzska, Motyku v bráne nahradil Maté. Mužstvá nastúpili v zostavách: pokúšali tvoriť. Domáci však mohli udrieť ako prví, keď po rohu a trme - vrme vyškriabal Szaniszloovú hlavičku skvelým zákrokom Maté. Domácim obrancom zamotával hlavu Korintuš, keď ho odstavovali brániaci hráči častokrát iba za cenu faulu.
Našťastie pre domáceho brankára, ktorý zaskakoval za Dókuša, priame kopy boli z dostatočnej vzdialenosti. V strede poľa umne režírovali hru Prónayi a Čižmár. Vážnejšiu šancu si vytvorili až po polhodine hry keď center Čižmára skončil na brvne a Klinko už nedokázal zasunúť loptu za bránkovú čiaru.
O pár minút zamestnal agilný Hegedüs brankára, ktorý neudržal loptu, ale pozorný hlavný arbiter odpískal útočný faul. Na druhej strane pálil z dobrej pozície Kulik. Pred prestávkou zaujala iba akcia Szaniszla, ktorý sa uvoľnil v šestnástke súpera, ale po kontakte s Emödim avizoval faul.
Druhý polčas
mal podobný scenár ako prvý, hostia kombinovali, ale hlavne Čižmár bol vytláčaný na svoju polovicu. Vysoké lopty sklepával Szaniszló a čo prešlo to „odpratali“ do bezpečia Dorkin a Kovács. Domáci sa spoliehali na protiútoky vedené Kovácsom a Antonym. Vo výbornej šanci neuspel Švajko, ktorého odzbrojil Kovács Alexander. Hostia pritlačili domácich a po sérii rohov gól visel vo vzduchu.
Nedáš - dostaneš mohlo platiť i v tomto prípade, ale v 63. minúte po individuálnej akcii Antonyho rozhodca ukázal na biely bod. Hostia vycítili neistoty v radoch domácich a tak mohol byť hrdinom hráč Szaniszló, ktorý štyri sezóny pôsobil práve v mužstve Krh. Dlhej Lúky. 
Práve ale nerozhodnosť a možno poznanie spôsobilo to, že brankár hostí vystihol strelu.
Tento moment ešte viac postavil hostí na nohy, ktorí pritlačili domácich a opäť šťastena pomohla pri hlavičke Hegedüsa, keď opečiatkoval brvno a odrazená strela poskakovala v domácej šestnástke. Dorážku vykryli obrancovia. Z následného priameho kopu ohrozil bránu Čižmár, ale Hegedüs na šťastie pre domácich zabránil istému gólu. V závere opečiatkoval brvno na druhej strane Antony a tak sa konala spravodlivá deľba bodov.
Vyjadrenie Adriána Szaniszla: "Samozrejme, že som chcel penaltu premeniť, ale vôbec som sa necítil na to, nakoľko sme si to pred
zápasom nepovedali. Žiaľ, nenabral som odvahu kopnúť to pre mňa na netradičnú stranu. Všetko, čo som prezradil a poradil o súperovi pomohlo. Klinko, ani Čižmár sa k hre nedostali a Prónayi bol ďaleko od brány. S bodom sme spokojní, ale mohli sme mať i viac..., škoda."
Text: Štefan Tomášik
Fotografie: z albumu Bohúňovskí sokoli Berti Antony
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.