Konečné tabuľky vo futbalových súťažiach majstrovstva okresu Rožňava v ročníku 2010 - 2011
I. trieda
|
1. |
Lipovník |
26 |
19 |
5 |
2 |
85:22 |
62 |
|
2. |
Dobšiná |
26 |
16 |
8 |
2 |
82:22 |
56 |
|
3. |
Gem. Poloma |
26 |
15 |
4 |
7 |
50:45 |
49 |
|
4. |
Krh. Dlhá Lúka |
26 |
14 |
4 |
8 |
61:38 |
46 |
|
5. |
Rudná |
26 |
12 |
6 |
8 |
66:44 |
42 |
|
6. |
Dlhá Ves |
26 |
11 |
3 |
12 |
59:48 |
36 |
|
7. |
Jablonov n/T |
26 |
11 |
9 |
9 |
49:44 |
36 |
|
8. |
Brzotín |
26 |
10 |
6 |
10 |
39:55 |
36 |
|
9. |
Kružná |
26 |
11 |
2 |
13 |
67:57 |
35 |
|
10. |
Betliar |
26 |
9 |
7 |
10 |
36:42 |
34 |
|
11. |
Vyšná Slaná |
26 |
8 |
8 |
10 |
46:54 |
32 |
|
12. |
Vlachovo |
26 |
6 |
0 |
20 |
31:80 |
18 |
|
13. |
Honce |
26 |
4 |
2 |
20 |
25:95 |
14 |
|
14. |
Plešivec |
26 |
5 |
1 |
20 |
26:95 |
13 |
(Poznámka: V tabuľke sú odrátané tri body FK Plešivec a SK Jablonov n/T)
II. trieda
|
1. |
Drnava |
24 |
21 |
2 |
1 |
116:23 |
65 |
|
2. |
Slavošovce |
24 |
19 |
0 |
5 |
92:33 |
57 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
24 |
14 |
3 |
7 |
81:59 |
45 |
|
4. |
Bohúňovo |
24 |
12 |
6 |
6 |
53:31 |
42 |
|
5. |
Hrhov |
24 |
14 |
0 |
10 |
79:58 |
42 |
|
6. |
Pača |
24 |
13 |
2 |
9 |
71:42 |
41 |
|
7. |
Kečovo |
24 |
8 |
5 |
11 |
52:72 |
29 |
|
8. |
Čoltovo |
24 |
8 |
4 |
12 |
49:66 |
28 |
|
9. |
Dedinky |
24 |
8 |
5 |
11 |
46:62 |
26 |
|
10. |
Nižná Slaná |
24 |
8 |
2 |
14 |
58:81 |
26 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
24 |
5 |
3 |
16 |
36:85 |
18 |
|
12. |
Jovice |
24 |
5 |
3 |
16 |
32:94 |
18 |
|
13. |
Kovstav |
24 |
2 |
3 |
19 |
33:92 |
6 |
(Poznámka: V tabuľke sú odrátané tri body Dedinkám a Kovstavu)
Dorast
|
1. |
Rožňava |
14 |
12 |
0 |
2 |
63:24 |
36 |
|
2. |
Dobšiná |
14 |
12 |
0 |
2 |
55:16 |
36 |
|
3. |
Krh. Podhradie |
14 |
9 |
2 |
3 |
36:17 |
29 |
|
4. |
Vlachovo |
14 |
6 |
3 |
5 |
38:40 |
21 |
|
5. |
Gem. Poloma |
14 |
3 |
2 |
7 |
38:40 |
17 |
|
6. |
Gem. Hôrka |
14 |
3 |
1 |
10 |
26:54 |
10 |
|
7. |
Krh. Dlhá Lúka |
14 |
2 |
3 |
9 |
15:47 |
9 |
|
8. |
Štítnik |
14 |
1 |
1 |
12 |
25:58 |
4 |
Žiaci
|
1. |
Krh. Podhradie |
18 |
14 |
2 |
2 |
93:29 |
44 |
|
2. |
Štítnik |
18 |
11 |
1 |
6 |
83:39 |
34 |
|
3. |
Slavošovce |
18 |
11 |
1 |
6 |
75:47 |
34 |
|
4. |
Dobšiná |
18 |
8 |
6 |
4 |
65:28 |
30 |
|
5. |
Kružná |
18 |
9 |
3 |
6 |
65:38 |
30 |
|
6. |
Lipovník |
18 |
9 |
0 |
9 |
61:53 |
27 |
|
7. |
Dlhá Ves |
18 |
8 |
2 |
8 |
58:39 |
26 |
|
8. |
Plešivec |
18 |
7 |
4 |
7 |
65:42 |
25 |
|
9. |
Gem. Hôrka |
18 |
3 |
1 |
14 |
35:101 |
10 |
|
10. |
Honce |
18 |
0 |
0 |
18 |
7:191 |
0 |
{jcomments on}

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-