Konečné tabuľky vo futbalových súťažiach majstrovstva okresu Rožňava v ročníku 2010 - 2011
I. trieda
|
1. |
Lipovník |
26 |
19 |
5 |
2 |
85:22 |
62 |
|
2. |
Dobšiná |
26 |
16 |
8 |
2 |
82:22 |
56 |
|
3. |
Gem. Poloma |
26 |
15 |
4 |
7 |
50:45 |
49 |
|
4. |
Krh. Dlhá Lúka |
26 |
14 |
4 |
8 |
61:38 |
46 |
|
5. |
Rudná |
26 |
12 |
6 |
8 |
66:44 |
42 |
|
6. |
Dlhá Ves |
26 |
11 |
3 |
12 |
59:48 |
36 |
|
7. |
Jablonov n/T |
26 |
11 |
9 |
9 |
49:44 |
36 |
|
8. |
Brzotín |
26 |
10 |
6 |
10 |
39:55 |
36 |
|
9. |
Kružná |
26 |
11 |
2 |
13 |
67:57 |
35 |
|
10. |
Betliar |
26 |
9 |
7 |
10 |
36:42 |
34 |
|
11. |
Vyšná Slaná |
26 |
8 |
8 |
10 |
46:54 |
32 |
|
12. |
Vlachovo |
26 |
6 |
0 |
20 |
31:80 |
18 |
|
13. |
Honce |
26 |
4 |
2 |
20 |
25:95 |
14 |
|
14. |
Plešivec |
26 |
5 |
1 |
20 |
26:95 |
13 |
(Poznámka: V tabuľke sú odrátané tri body FK Plešivec a SK Jablonov n/T)
II. trieda
|
1. |
Drnava |
24 |
21 |
2 |
1 |
116:23 |
65 |
|
2. |
Slavošovce |
24 |
19 |
0 |
5 |
92:33 |
57 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
24 |
14 |
3 |
7 |
81:59 |
45 |
|
4. |
Bohúňovo |
24 |
12 |
6 |
6 |
53:31 |
42 |
|
5. |
Hrhov |
24 |
14 |
0 |
10 |
79:58 |
42 |
|
6. |
Pača |
24 |
13 |
2 |
9 |
71:42 |
41 |
|
7. |
Kečovo |
24 |
8 |
5 |
11 |
52:72 |
29 |
|
8. |
Čoltovo |
24 |
8 |
4 |
12 |
49:66 |
28 |
|
9. |
Dedinky |
24 |
8 |
5 |
11 |
46:62 |
26 |
|
10. |
Nižná Slaná |
24 |
8 |
2 |
14 |
58:81 |
26 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
24 |
5 |
3 |
16 |
36:85 |
18 |
|
12. |
Jovice |
24 |
5 |
3 |
16 |
32:94 |
18 |
|
13. |
Kovstav |
24 |
2 |
3 |
19 |
33:92 |
6 |
(Poznámka: V tabuľke sú odrátané tri body Dedinkám a Kovstavu)
Dorast
|
1. |
Rožňava |
14 |
12 |
0 |
2 |
63:24 |
36 |
|
2. |
Dobšiná |
14 |
12 |
0 |
2 |
55:16 |
36 |
|
3. |
Krh. Podhradie |
14 |
9 |
2 |
3 |
36:17 |
29 |
|
4. |
Vlachovo |
14 |
6 |
3 |
5 |
38:40 |
21 |
|
5. |
Gem. Poloma |
14 |
3 |
2 |
7 |
38:40 |
17 |
|
6. |
Gem. Hôrka |
14 |
3 |
1 |
10 |
26:54 |
10 |
|
7. |
Krh. Dlhá Lúka |
14 |
2 |
3 |
9 |
15:47 |
9 |
|
8. |
Štítnik |
14 |
1 |
1 |
12 |
25:58 |
4 |
Žiaci
|
1. |
Krh. Podhradie |
18 |
14 |
2 |
2 |
93:29 |
44 |
|
2. |
Štítnik |
18 |
11 |
1 |
6 |
83:39 |
34 |
|
3. |
Slavošovce |
18 |
11 |
1 |
6 |
75:47 |
34 |
|
4. |
Dobšiná |
18 |
8 |
6 |
4 |
65:28 |
30 |
|
5. |
Kružná |
18 |
9 |
3 |
6 |
65:38 |
30 |
|
6. |
Lipovník |
18 |
9 |
0 |
9 |
61:53 |
27 |
|
7. |
Dlhá Ves |
18 |
8 |
2 |
8 |
58:39 |
26 |
|
8. |
Plešivec |
18 |
7 |
4 |
7 |
65:42 |
25 |
|
9. |
Gem. Hôrka |
18 |
3 |
1 |
14 |
35:101 |
10 |
|
10. |
Honce |
18 |
0 |
0 |
18 |
7:191 |
0 |
{jcomments on}
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.