Konečné tabuľky vo futbalových súťažiach majstrovstva okresu Rožňava v ročníku 2010 - 2011
I. trieda
|
1. |
Lipovník |
26 |
19 |
5 |
2 |
85:22 |
62 |
|
2. |
Dobšiná |
26 |
16 |
8 |
2 |
82:22 |
56 |
|
3. |
Gem. Poloma |
26 |
15 |
4 |
7 |
50:45 |
49 |
|
4. |
Krh. Dlhá Lúka |
26 |
14 |
4 |
8 |
61:38 |
46 |
|
5. |
Rudná |
26 |
12 |
6 |
8 |
66:44 |
42 |
|
6. |
Dlhá Ves |
26 |
11 |
3 |
12 |
59:48 |
36 |
|
7. |
Jablonov n/T |
26 |
11 |
9 |
9 |
49:44 |
36 |
|
8. |
Brzotín |
26 |
10 |
6 |
10 |
39:55 |
36 |
|
9. |
Kružná |
26 |
11 |
2 |
13 |
67:57 |
35 |
|
10. |
Betliar |
26 |
9 |
7 |
10 |
36:42 |
34 |
|
11. |
Vyšná Slaná |
26 |
8 |
8 |
10 |
46:54 |
32 |
|
12. |
Vlachovo |
26 |
6 |
0 |
20 |
31:80 |
18 |
|
13. |
Honce |
26 |
4 |
2 |
20 |
25:95 |
14 |
|
14. |
Plešivec |
26 |
5 |
1 |
20 |
26:95 |
13 |
(Poznámka: V tabuľke sú odrátané tri body FK Plešivec a SK Jablonov n/T)
II. trieda
|
1. |
Drnava |
24 |
21 |
2 |
1 |
116:23 |
65 |
|
2. |
Slavošovce |
24 |
19 |
0 |
5 |
92:33 |
57 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
24 |
14 |
3 |
7 |
81:59 |
45 |
|
4. |
Bohúňovo |
24 |
12 |
6 |
6 |
53:31 |
42 |
|
5. |
Hrhov |
24 |
14 |
0 |
10 |
79:58 |
42 |
|
6. |
Pača |
24 |
13 |
2 |
9 |
71:42 |
41 |
|
7. |
Kečovo |
24 |
8 |
5 |
11 |
52:72 |
29 |
|
8. |
Čoltovo |
24 |
8 |
4 |
12 |
49:66 |
28 |
|
9. |
Dedinky |
24 |
8 |
5 |
11 |
46:62 |
26 |
|
10. |
Nižná Slaná |
24 |
8 |
2 |
14 |
58:81 |
26 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
24 |
5 |
3 |
16 |
36:85 |
18 |
|
12. |
Jovice |
24 |
5 |
3 |
16 |
32:94 |
18 |
|
13. |
Kovstav |
24 |
2 |
3 |
19 |
33:92 |
6 |
(Poznámka: V tabuľke sú odrátané tri body Dedinkám a Kovstavu)
Dorast
|
1. |
Rožňava |
14 |
12 |
0 |
2 |
63:24 |
36 |
|
2. |
Dobšiná |
14 |
12 |
0 |
2 |
55:16 |
36 |
|
3. |
Krh. Podhradie |
14 |
9 |
2 |
3 |
36:17 |
29 |
|
4. |
Vlachovo |
14 |
6 |
3 |
5 |
38:40 |
21 |
|
5. |
Gem. Poloma |
14 |
3 |
2 |
7 |
38:40 |
17 |
|
6. |
Gem. Hôrka |
14 |
3 |
1 |
10 |
26:54 |
10 |
|
7. |
Krh. Dlhá Lúka |
14 |
2 |
3 |
9 |
15:47 |
9 |
|
8. |
Štítnik |
14 |
1 |
1 |
12 |
25:58 |
4 |
Žiaci
|
1. |
Krh. Podhradie |
18 |
14 |
2 |
2 |
93:29 |
44 |
|
2. |
Štítnik |
18 |
11 |
1 |
6 |
83:39 |
34 |
|
3. |
Slavošovce |
18 |
11 |
1 |
6 |
75:47 |
34 |
|
4. |
Dobšiná |
18 |
8 |
6 |
4 |
65:28 |
30 |
|
5. |
Kružná |
18 |
9 |
3 |
6 |
65:38 |
30 |
|
6. |
Lipovník |
18 |
9 |
0 |
9 |
61:53 |
27 |
|
7. |
Dlhá Ves |
18 |
8 |
2 |
8 |
58:39 |
26 |
|
8. |
Plešivec |
18 |
7 |
4 |
7 |
65:42 |
25 |
|
9. |
Gem. Hôrka |
18 |
3 |
1 |
14 |
35:101 |
10 |
|
10. |
Honce |
18 |
0 |
0 |
18 |
7:191 |
0 |
{jcomments on}

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-