Drnava zvyšovala tlak a v 73. min. Fábián už mieril presne, Bukovič si pripísal asistenciu. 1:2. Slavošovce čakalo pekelných 15 minút. V 80. min. Emödi potiahol loptu na ľavej strane a jeho lopta trafila brvno takisto, ako aj včera v zápase dorastu. Orbán bol ďalším, ktorý trafil brvno, z piatich metrov nedokázal skórovať. Päť centimetrov širokú konštrukciu brány bolo v dnešnom zápase pre Drnavu ľahšie trafiť, ako veľký priestor brány. Slavošovce sú prvým tímom, ktorý pripravili Drnavu o všetky tri body v jednom zápase. Nevadí! Hlavu hore, stále je náskok dvojciferný, kvôli jednej prehre sa ešte svet nezrútil.
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, R. Kovács, Bukovič, Petro - F. Emödi, Mázik, Fábián, Szöcs - F. Kovács, Orbán, striedal: Šoltés.
HCKošice_19
Ostatné výsledky 23. kola: Hrhov - Pača 3:2 (2:0). Domáci odohrali ešte v sobotu dobrý a vyrovnaný zápas. Vyhrávali už 3:0, ale súper sa nevzdával a v druhom polčase sa mu podarilo poriadne skomplikovať domácim zápas.
Bohúňovo – Čoltovo 3:0, Rožňavské Bystré - Kovstav 8:4, Kečovo - Nižná Slaná 4:1, Gemerská Poloma B - Dedinky 0:19.
TABUĽKA ODVETNEJ ČASTI SÚŤAŽE II. TRIEDY 2010-2011
Poradie najlepších strelcov II. triedy MO Rožňava po 23. kole: 38 gólov - J. Urban (Rožňavské Bystré), 28 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 25 gólov - M. Mázik (Drnava), 20 gólov - T. Novák (Dedinky), 19 gólov - G. Zoller (Kečovo), 18 gólov - F. Kovács (Drnava), 17 gólov - M. Balco, O. Varga (obaja Slavošovce), 14 gólov - G. Veverica (Hrhov), 13 gólov - R. Lőrinc (Kečovo), 12 gólov - L. Grulyó (Hrhov), J. Váradi (Bohúňovo), P. Minčík (Rožň. Bystré), R. Orbán (Drnava), P. Cangár (Nižná Slaná), 11 gólov - M. Dunka (Hrhov), F. Čapó (Rožň. Bystré), 10 gólov - D. Dunka (Hrhov), L. Fabián (Drnava), Š. Széplaky (Čoltovo), atď
I. TRIEDA OKRESU ROŽŇAVA
Výsledky 20. kola I. TRIEDY: Dlhá Ves - Vlachovo 4:1, Rudná - Brzotín 1:1, Dobšiná - Kružná 6:0, Plešivec - Vyšná Slaná 0:1, Gemerská Poloma - Betliar 1:0, Honce - Jablonov n/T 2:0, Krh. Dlhá Lúka - Lipovník 0:1.
TABUĽKA I. TRIEDY OBFZ ROŽŇAVA PO 20. KOLE
|
1. |
Lipovník |
20 |
15 |
3 |
2 |
56:17 |
48 |
|
2. |
Dobšiná |
20 |
13 |
5 |
2 |
63:16 |
44 |
|
3. |
Gem. Poloma |
20 |
11 |
4 |
5 |
36:29 |
37 |
|
4. |
Rudná |
20 |
10 |
5 |
5 |
56:31 |
35 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
20 |
11 |
2 |
7 |
46:31 |
35 |
|
6. |
Kružná |
20 |
11 |
1 |
8 |
62:38 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
20 |
9 |
4 |
7 |
36:33 |
31 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
20 |
7 |
7 |
6 |
37:38 |
28 |
|
9. |
Brzotín |
20 |
7 |
5 |
8 |
29:41 |
26 |
|
10. |
Dlhá Ves |
20 |
7 |
3 |
10 |
38:38 |
24 |
|
10. |
Betliar |
20 |
5 |
6 |
9 |
19:35 |
21 |
|
12. |
Plešivec |
20 |
4 |
1 |
15 |
19:66 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
20 |
4 |
0 |
15 |
21:65 |
12 |
|
14. |
Honce |
20 |
3 |
0 |
17 |
16:55 |
9 |
NASLEDUJÚCE KOLO I. TRIEDY:
Krh. Dlhá Lúka – Dlhá Ves, Lipovník – Honce, Jablonov n/T. – Gemerská Poloma, Betliar – Plešivec, Vyšná Slaná – Dobšiná, Kružná – Rudná, Brzotín – Vlachovo.
{jcomments on}
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.