Súhrn výsledkov zo 14. a 15. augusta 2010
IV. liga JUH 4. kolo: Buzica – Krompachy 3:1, Rožňava – Sobrance 0:1, Štítnik – Haniska 0:1, Turňa – V. Kapušany 0:0, Rudňany – Medzev 3:1, Čaňa – Hrabušice 6:2, Strážske – V. Revištia 1:0, Kr. Chlmec – V. Folkmar 2:0.
V. liga JZ 2. kolo: Harichovce – Teplička 1:1, Gem. Hôrka – Jaklovce 2:2, Koš. N. Ves – Gelnica 2:1, Helcmanovce – Ťahanovce 4:2, Sp. Vlachy – Margecany 0:1, Kr. Podhradie – Smižany 0:2, Sp. N. Ves „B“ - Prakovce 2:1.MG+OD
TABUĽKA 4. LIGY JUH PO 4. KOLE
|
1. |
Haniska |
4 |
4 |
0 |
0 |
13:3 |
12 |
|
2. |
Turňa n/B |
4 |
3 |
1 |
0 |
8:2 |
10 |
|
3. |
Čaňa |
4 |
3 |
0 |
1 |
17:5 |
9 |
|
4. |
Strážske |
4 |
3 |
0 |
1 |
8:5 |
9 |
|
5. |
V. Revištia |
4 |
2 |
1 |
1 |
7:5 |
7 |
|
6. |
Buzica |
4 |
2 |
0 |
2 |
9:8 |
6 |
|
7. |
Medzev |
4 |
2 |
0 |
2 |
7:8 |
6 |
|
8. |
Rudňany |
4 |
2 |
0 |
2 |
8:9 |
6 |
|
9. |
Sobrance |
4 |
2 |
0 |
2 |
6:8 |
6 |
|
10. |
Kr. Chlmec |
4 |
2 |
0 |
2 |
6:9 |
6 |
|
11. |
Hrabušice |
4 |
1 |
2 |
1 |
7:8 |
5 |
|
12. |
Štítnik |
4 |
1 |
1 |
2 |
6:6 |
4 |
|
13. |
V. Kapušany |
4 |
0 |
3 |
1 |
3:4 |
3 |
|
14. |
V. Folkmar |
4 |
1 |
0 |
3 |
6:14 |
3 |
|
15. |
Rožňava |
4 |
0 |
0 |
4 |
2:9 |
0 |
|
16. |
Krompachy |
4 |
0 |
0 |
4 |
3:13 |
0 |
TABUĽKA 5. LIGY JUHOZÁPAD PO 2. KOLE
|
1. |
Margecany |
2 |
2 |
0 |
0 |
3:0 |
6 |
|
2. |
Gem. Hôrka |
2 |
1 |
1 |
0 |
5:2 |
4 |
|
3. |
Teplička |
2 |
1 |
1 |
0 |
4:2 |
4 |
|
4. |
Koš. N. Ves |
2 |
1 |
1 |
0 |
4:3 |
4 |
|
5. |
Harichovce |
2 |
1 |
1 |
0 |
3:2 |
4 |
|
6. |
Prakovce |
2 |
1 |
0 |
0 |
2:0 |
3 |
|
7. |
Smižany |
2 |
1 |
0 |
1 |
2:1 |
3 |
|
8. |
Helcmanovce |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:4 |
3 |
|
9. |
Sp. Vlachy |
2 |
1 |
0 |
1 |
1:1 |
3 |
|
10. |
Ťahanovce |
2 |
0 |
1 |
1 |
4:6 |
1 |
|
11. |
Jaklovce |
2 |
0 |
1 |
1 |
3:5 |
1 |
|
12. |
Sp. N. Ves B |
1 |
0 |
0 |
1 |
1:2 |
0 |
|
13. |
Gelnica |
1 |
0 |
0 |
1 |
0:3 |
0 |
|
14. |
Krh. Podhradie |
2 |
0 |
0 |
2 |
0:4 |
0 |
{jcomments on}
































Ďalšie súťažné kolo neprinieslo v sobotu 14. augusta t.r. pre hornogemerské ligové futbalové mužstvá v ten deň hrajúce nič, s čím by sa bolo treba chváliť. Keď si bližšie pozrieme výsledky z tohto dňa zistíme, že takmer rovnako vyšli gólove i bodove naprázdno. Veď piatoligové zápasy priniesli rovnaké výsledky pre obidve naše mužstvá: Rožňava – Sobrance 0:1 a Štítnik – Haniska 0:1. Ani Gemerská Hôrka, ktorá na začiatku nového ročníka naznačovala zlepšenú hru, nakoniec v zápase sa musela uspokojiť s remízou a to s Jaklovcami, ktoré celý vlaňajší ročník boli piatoligistom na ich chvoste
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.