Pozrime sa na niektoré výsledky kola: Bohúňovo – Drnava 2:2. Podľa postavenia v tabuľke šlo v 25. kole II. triedy MO Rožňava o najdôležitejší zápas. Tomu zodpovedal aj priebeh zápasu, ktorý bol od začiatku bojovný a svojou úrovňou predčil i niektoré zápasy vyššej triedy. Lepšie sa začalo dariť hosťom, ktorí si vybojovali dvojgólový náskok, ale domáci sa nevzdávali a najmä v druhom polčase mali viac z hry. Zápas vyrovnali aj gólovo a potom hoci sa obidve mužstvá snažili strhnúť výsledok na svoju stranu, nakoniec sa skončil zmierlivo remízou. S výsledkom i predvedenou hrou obidve mužstvá boli spokojné. Najmä domáci, pretože záver zápasu dohrávali bez svojho vylúčeného hráča, ale výsledok už rozumnou hrou ustrážili.
Jovice – Pača 1:3. Domáci nastúpili v zápase proti geografickým susedom iba jedenásti, aj to iba preto, lebo jeden z hráčov sa akurát vrátil z prác v Trnave. Pačania potvrdili favorita zápasu a po nerozhodnom polčase nakoniec v závere strhli víťazstvo na svoju stranu. Rožňavské Bystré – Nižná Slaná 5:2. Všetkých 5 gólov za domácich vsietil vedúci strelec súťaže Janko Urban.
Ostatné výsledky: Hrhov – Dedinky 2:1, Ml. Brzotín – Slavošovce 0:8.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 25. KOLE
|
1. |
Drnava |
20 |
17 |
2 |
1 |
90:19 |
53 |
|
2. |
Slavošovce |
20 |
15 |
0 |
5 |
73:32 |
45 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
20 |
14 |
2 |
4 |
75:46 |
44 |
|
4. |
Hrhov |
20 |
13 |
0 |
7 |
70:44 |
39 |
|
5. |
Bohúňovo |
21 |
11 |
5 |
5 |
49:29 |
38 |
|
6. |
Pača |
21 |
12 |
1 |
8 |
63:34 |
37 |
|
7. |
Čoltovo |
19 |
7 |
3 |
9 |
37:46 |
24 |
|
8. |
Kečovo |
19 |
6 |
5 |
8 |
42:49 |
23 |
|
9. |
Dedinky |
19 |
6 |
5 |
8 |
36:50 |
23 |
|
10. |
Nižná Slaná |
20 |
5 |
1 |
14 |
39:73 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
21 |
4 |
2 |
15 |
30:77 |
14 |
|
12. |
Jovice |
20 |
3 |
3 |
14 |
28:79 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
20 |
2 |
1 |
17 |
26:80 |
7 |
NALEDUJÚCE KOLO:
Bohúňovo, Hrhov a Slavošovce majú voľno, Drnava - Ml. Brzotín, Čoltovo - Kečovo, Dedinky - Rožň. Bystré, Nižná Slaná - Jovice, Pača - Kovstav.
I. TRIEDA - 22. KOLO:
Plešivec - Jablonov nad Turňou 4:0, polčas 2:0. V 22. kole I. triedy vo futbale sa v Plešivci zrodilo veľké prekvapenie, nakoľko domáci hráči na jar ešte nevyhrali a teraz im to vyšlo. Favorizovaní hostia začali ležérne, akoby čakali, že tu ľahko vyhrajú. Ale domáci hrali bojovne a nevedeli, čo je to stratená lopta. V druhom polčase hostia pridali, ale domáci krásnymi strelami už nepustili víťazstvo z rúk. Skórovali: Laven,Volčko, Tomi a Lörincz. Pred 80 divákmi dobre rozhodoval Iglai. Tréner hostí pán Páll Balázs: „Bol to náš najslabší výkon. Viac nemám k tomu čo dodať.“ Tréner domáceho mužstva pán Ször: „Veľmi nás teší víťazstvo. Boli sme bojovnejší a zaslúžili sme si tri body.“
L. Székely
Výsledky 22. kola: Dlhá Ves - Brzotín 9:2, Vlachovo - Kružná 5:2, Rudná - Vyšná Slaná 1:1, Dobšiná - Betliar 1:0, Plešivec - Jablonov n/T 4:0, Gemerská Poloma - Lipovník 1:6, Krh. Dlhá Lúka - Honce 2:2.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 22. KOLE
|
1. |
Lipovník |
22 |
16 |
4 |
2 |
64:19 |
52 |
|
2. |
Dobšiná |
22 |
15 |
5 |
2 |
68:17 |
50 |
|
3. |
Rudná |
22 |
11 |
6 |
5 |
62:33 |
39 |
|
4. |
Krh. Dlhá Lúka |
22 |
12 |
3 |
7 |
52:34 |
39 |
|
5. |
Gem. Poloma |
22 |
11 |
4 |
7 |
38:41 |
37 |
|
6. |
Kružná |
22 |
11 |
1 |
10 |
62:46 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
22 |
10 |
4 |
8 |
41:37 |
34 |
|
8. |
Brzotín |
22 |
8 |
5 |
9 |
32:49 |
29 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
22 |
7 |
8 |
7 |
39:43 |
29 |
|
10. |
Dlhá Ves |
22 |
8 |
3 |
11 |
48:44 |
27 |
|
10. |
Betliar |
22 |
6 |
6 |
10 |
26:37 |
24 |
|
12. |
Plešivec |
22 |
5 |
1 |
16 |
23:73 |
16 |
|
13. |
Vlachovo |
22 |
5 |
0 |
17 |
28:70 |
15 |
|
14. |
Honce |
22 |
3 |
2 |
17 |
19:58 |
11 |
NASLEDUJÚCE KOLO:
Honce - Dlhá Ves, Krh. Dlhá Lúka - Gemerská Pooma, Lipovník - Plešivec, Jablonov n/T - Dobšiná, Betliar - Rudná, Vyšná Slaná - Vlachovo, Kružná - Brzotín.
FUTBALOVÝM OBJEKTÍVOM PEŤA URBANA ZÁPAS ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ - NIŽNÁ SLANÁ 5:2
{gallery}futbal/2011/25{/gallery}

































Futbalové zápasy II. triedy sú najmä v odvetnej časti dosť otupené a strácajú akýsi vyšší náboj. V každom kole totiž nehrajú podľa rozlosovania tri mužstvá, čo narúša aj rymus nielen pre háčov, ale aj pre divákov. Ochudobňuje to i futbalové dianie na vidieku. Aj tabuľka sa musela niekoľkokrát prestavovať kvôli vystúpeniu dvoch družstiev zo súťaže. Najpr to bola ešte na jeseň Rakovnica a niekoľko kôl pred ukončením ročníka aj rezerva Gemerskej Polomy. Preto v tomto kole stáli bez zápasu hráči Kovstavu, Kečova a Čoltova. Nepáči sa nám ani neodôvodnené nepotrestanie niektorých hráčov, ktorí boli vylúčení v zápasoch, hoci ich priestupok bol zapísaný aj v úradnej správe ObFZ.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-