Pozrime sa na niektoré výsledky kola: Bohúňovo – Drnava 2:2. Podľa postavenia v tabuľke šlo v 25. kole II. triedy MO Rožňava o najdôležitejší zápas. Tomu zodpovedal aj priebeh zápasu, ktorý bol od začiatku bojovný a svojou úrovňou predčil i niektoré zápasy vyššej triedy. Lepšie sa začalo dariť hosťom, ktorí si vybojovali dvojgólový náskok, ale domáci sa nevzdávali a najmä v druhom polčase mali viac z hry. Zápas vyrovnali aj gólovo a potom hoci sa obidve mužstvá snažili strhnúť výsledok na svoju stranu, nakoniec sa skončil zmierlivo remízou. S výsledkom i predvedenou hrou obidve mužstvá boli spokojné. Najmä domáci, pretože záver zápasu dohrávali bez svojho vylúčeného hráča, ale výsledok už rozumnou hrou ustrážili.
Jovice – Pača 1:3. Domáci nastúpili v zápase proti geografickým susedom iba jedenásti, aj to iba preto, lebo jeden z hráčov sa akurát vrátil z prác v Trnave. Pačania potvrdili favorita zápasu a po nerozhodnom polčase nakoniec v závere strhli víťazstvo na svoju stranu. Rožňavské Bystré – Nižná Slaná 5:2. Všetkých 5 gólov za domácich vsietil vedúci strelec súťaže Janko Urban.
Ostatné výsledky: Hrhov – Dedinky 2:1, Ml. Brzotín – Slavošovce 0:8.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 25. KOLE
|
1. |
Drnava |
20 |
17 |
2 |
1 |
90:19 |
53 |
|
2. |
Slavošovce |
20 |
15 |
0 |
5 |
73:32 |
45 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
20 |
14 |
2 |
4 |
75:46 |
44 |
|
4. |
Hrhov |
20 |
13 |
0 |
7 |
70:44 |
39 |
|
5. |
Bohúňovo |
21 |
11 |
5 |
5 |
49:29 |
38 |
|
6. |
Pača |
21 |
12 |
1 |
8 |
63:34 |
37 |
|
7. |
Čoltovo |
19 |
7 |
3 |
9 |
37:46 |
24 |
|
8. |
Kečovo |
19 |
6 |
5 |
8 |
42:49 |
23 |
|
9. |
Dedinky |
19 |
6 |
5 |
8 |
36:50 |
23 |
|
10. |
Nižná Slaná |
20 |
5 |
1 |
14 |
39:73 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
21 |
4 |
2 |
15 |
30:77 |
14 |
|
12. |
Jovice |
20 |
3 |
3 |
14 |
28:79 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
20 |
2 |
1 |
17 |
26:80 |
7 |
NALEDUJÚCE KOLO:
Bohúňovo, Hrhov a Slavošovce majú voľno, Drnava - Ml. Brzotín, Čoltovo - Kečovo, Dedinky - Rožň. Bystré, Nižná Slaná - Jovice, Pača - Kovstav.
I. TRIEDA - 22. KOLO:
Plešivec - Jablonov nad Turňou 4:0, polčas 2:0. V 22. kole I. triedy vo futbale sa v Plešivci zrodilo veľké prekvapenie, nakoľko domáci hráči na jar ešte nevyhrali a teraz im to vyšlo. Favorizovaní hostia začali ležérne, akoby čakali, že tu ľahko vyhrajú. Ale domáci hrali bojovne a nevedeli, čo je to stratená lopta. V druhom polčase hostia pridali, ale domáci krásnymi strelami už nepustili víťazstvo z rúk. Skórovali: Laven,Volčko, Tomi a Lörincz. Pred 80 divákmi dobre rozhodoval Iglai. Tréner hostí pán Páll Balázs: „Bol to náš najslabší výkon. Viac nemám k tomu čo dodať.“ Tréner domáceho mužstva pán Ször: „Veľmi nás teší víťazstvo. Boli sme bojovnejší a zaslúžili sme si tri body.“
L. Székely
Výsledky 22. kola: Dlhá Ves - Brzotín 9:2, Vlachovo - Kružná 5:2, Rudná - Vyšná Slaná 1:1, Dobšiná - Betliar 1:0, Plešivec - Jablonov n/T 4:0, Gemerská Poloma - Lipovník 1:6, Krh. Dlhá Lúka - Honce 2:2.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 22. KOLE
|
1. |
Lipovník |
22 |
16 |
4 |
2 |
64:19 |
52 |
|
2. |
Dobšiná |
22 |
15 |
5 |
2 |
68:17 |
50 |
|
3. |
Rudná |
22 |
11 |
6 |
5 |
62:33 |
39 |
|
4. |
Krh. Dlhá Lúka |
22 |
12 |
3 |
7 |
52:34 |
39 |
|
5. |
Gem. Poloma |
22 |
11 |
4 |
7 |
38:41 |
37 |
|
6. |
Kružná |
22 |
11 |
1 |
10 |
62:46 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
22 |
10 |
4 |
8 |
41:37 |
34 |
|
8. |
Brzotín |
22 |
8 |
5 |
9 |
32:49 |
29 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
22 |
7 |
8 |
7 |
39:43 |
29 |
|
10. |
Dlhá Ves |
22 |
8 |
3 |
11 |
48:44 |
27 |
|
10. |
Betliar |
22 |
6 |
6 |
10 |
26:37 |
24 |
|
12. |
Plešivec |
22 |
5 |
1 |
16 |
23:73 |
16 |
|
13. |
Vlachovo |
22 |
5 |
0 |
17 |
28:70 |
15 |
|
14. |
Honce |
22 |
3 |
2 |
17 |
19:58 |
11 |
NASLEDUJÚCE KOLO:
Honce - Dlhá Ves, Krh. Dlhá Lúka - Gemerská Pooma, Lipovník - Plešivec, Jablonov n/T - Dobšiná, Betliar - Rudná, Vyšná Slaná - Vlachovo, Kružná - Brzotín.
FUTBALOVÝM OBJEKTÍVOM PEŤA URBANA ZÁPAS ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ - NIŽNÁ SLANÁ 5:2
{gallery}futbal/2011/25{/gallery}
































Futbalové zápasy II. triedy sú najmä v odvetnej časti dosť otupené a strácajú akýsi vyšší náboj. V každom kole totiž nehrajú podľa rozlosovania tri mužstvá, čo narúša aj rymus nielen pre háčov, ale aj pre divákov. Ochudobňuje to i futbalové dianie na vidieku. Aj tabuľka sa musela niekoľkokrát prestavovať kvôli vystúpeniu dvoch družstiev zo súťaže. Najpr to bola ešte na jeseň Rakovnica a niekoľko kôl pred ukončením ročníka aj rezerva Gemerskej Polomy. Preto v tomto kole stáli bez zápasu hráči Kovstavu, Kečova a Čoltova. Nepáči sa nám ani neodôvodnené nepotrestanie niektorých hráčov, ktorí boli vylúčení v zápasoch, hoci ich priestupok bol zapísaný aj v úradnej správe ObFZ.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-