Futbalisti Baník Nižná Slaná začala hrať v II. triede od sezóny 2005/2006. Káder prechádzal zmenami. Dvakrát mužstvo bojovalo o postup, ale neúspešne. Po štyroch rokoch, kedy sa mužstvo pohybovalo v strede tabuľky prišla sezóna, kedy mužstvo opäť bojovalo o postup a tentokrát bolo úspešné. O účinkovaní mužstva v sezóne 2014/2015 sa dočítame v článku od spolupracovníka Štefana Tomášika. Okrem tradičných štatistík doplnil štatistiku o dochádzke hráčov na zápasy, nechýbajú výsledky, tabuľky a strelci.
Výraznú zásluhu na strelených góloch mal Valko, ktorý na jeseň strelil 12 gólov. Strelecky sa oproti predošlým sezónam viac darilo aj G. Keršákovi.
Pred jarnou časťou doplnili káder štyria noví hráči, z kádra neodišiel nikto. V prvom kole mužstvo prehralo v Rakovnici. Po slabšom prvom polčase zlepšeným výkonom po zmene strán zvíťazilo nad rezervou Krh. Dlhej Lúky. V súboji s Kružnou tesne podľahlo. Pači vrátilo prehru z jesennej časti. V Plešivci vďaka gólom Keršáka a Cangára zvíťazilo. V ďalšom kole zvíťazilo iba za zeleným stolom, keďže súper z Kečova nepricestoval. Rovnako to bolo aj v poslednom kole. V 19. kole zvíťazilo v Joviciach iba o gól. V nasledujúcom kole zdolalo vysoko Brzotín, a to ešte pokutový kop nevyužil Valko. V Gemerskej Hôrke s rezervou piatoligistu zvíťazilo vďaka rýchlemu gólu Olexu, ktorého strelecky doplnil Cangár.
Výsledky Nižnej Slanej v jednotlivých kolách II. triedy v ročníku 2014/2015:
|
1. kolo N. Slaná – Rakovnica 4:2 O. Junger, Valko, Keršák, Prónai, žk: Schvarz, Prónai 5. kolo voľno 6. kolo N. Slaná – Plešivec 2:1 Keršák, Valko, žk: Prónai 11. kolo Čoltovo – N. Slaná 0:5 Valko 2, Kašai 2, Keršák, žk: Kašai |
12. kolo Rakovnica – N. Slaná 2:0 žk: Karas, čk: Schvarz |
V jesennej časti Nižnú Slanú reprezentovali: Roman Nemec, Arne Janco - Gejza Valentko, Miroslav Prónai, Miloš Schvarz, Vladimír Karas, Vladimír Hlaváč, Miroslav Maťo, Ondrej Junger, Pavel Kašai, Viktor Mihálik, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Gustáv Keršák, Dušan Valko, Miroslav Ambróz, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Marek Boroš, Stanislav Slovák, Juraj Cangár, Ján Junger,
tréneri: Milan Petergáč, Gustáv Keršák.
Prišli: Viktor Mihalík, Pavel Kašai, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Arne Janco
Odišli: Ján Gelda, Kamil Ivanko, Ladislav Gemerský
V jarnej časti Nižnú Slanú reprezentovali: Roman Nemec, Arne Janco - Miroslav Prónai, Miloš Schvarz, Vladimír Karas, Miroslav Maťo, Ondrej Junger, Pavel Kašai, Viktor Mihálik, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Gustáv Keršák, Dušan Valko, Miroslav Ambróz, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Marek Boroš, Stanislav Slovák, Juraj Cangár, Ján Junger, Libor Urban, Ján Kolesár, Roman Kolesár, Adrián Bodnár
tréneri: Milan Petergáč, Gustáv Keršák.
Prišli: Libor Urban, Ján Kolesár, Roman Kolesár, Adrián Bodnár.
|
Strelci v jesennej časti: 12 gólov: Valko
|
Strelci v jarnej časti
5 gólov: Keršák, Cangár
|
Celkové poradie strelcov 16 gólov Valko |
Rýchle góly v jarnej časti
2 min. Olexa
3 min. Roman Kolesár
NAJ
Najviac gólov strelil Valko
Najvyššiu domácu výhru zaznamenalo mužstvo s Ml. Brzotínom
Najvyššiu výhru vonku zaznamenalo mužstvo v Čoltove
KARTY
Oproti minulej sezóne malo mužstvo viac vylúčených. V tomto ročníku boli vylúčení: Nemec, Schvarz a Karas.
Dochádzka hráčov na zápasy - príloha
Štefan Tomášik
Fotografie: Martin Gazdík
[cincopa AENAaps0srmf]
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.