- Spomeňme na úvod, že futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky obsadili v uplynulom ročníku prvé miesto v I. triede majstrovstva okresu Rožňava. Pre známe príčiny ale nevyužilo možnosť reprezentovať horný Gemer i obec vo vyššej súťaži. Radšej volili pripojiť k futbalistom Áčka aj B mužstvo, ktoré štartuje v II. triede. Ako táto situácia ovplyvnila vstup do futbalového ročníka 2012-2013?
+ Samozrejme, že v radoch našich spoluhráčov bola dilema, ako sa k tomu postaviť. Časť nás skúsených bola za postup, samozrejme mali sme vyhliadnuté posily. Nebude tajomstvom, že opäť bola Gemerská Hôrka razantnejšia, tak ako onoho času so získavaním posíl do Plešivca (Šaliga a Dostal). I teraz tvrdím, že ak by boli prišli obaja onoho času do Plešivca, zotrvali by sme v tej súťaži. Teraz sme rokovali so Skokanom, Bodnárom a čiastočne jedine Lórincz nám podpísal. Otázneho sme mali Salatu, mali sme ešte jedného hráča z Jablonova, boli sme v kontakte s Milošom Gallom, teda toto malo byť gro posíl a naše mužstvo mohlo byť konkurencieschopné. Z pochopiteľných ekonomických dôvodov to padlo a tak sa vedenie rozhodlo nastúpiť do 1. triedy. Beriem i fakt, že padla motivácia a na druhej strane dochádzka na tréningy je žalostná !!! No B mužstvo bolo skôr pomoc susednej rivalitnej obci, kde sa nepochopiteľne nezhodli isté vplyvy, ale mne neradno komentovať tento stav, nakoľko mi je nie zrejmý. Je na škodu, že bašta kvalitného futbalu v okrese, akým bol Lipovník, sa vytratil. Pre mňa je rozčarovaním postoj zainteresovaných k dianiu v samotnej obci, čo sa týka prístupu k futbalu. Na druhej strane som bol aktívny v komunálnej politike a viem, ako vie ovplyvniť, ak chcú, pár poslancov chod istej organizácie v obci. Chod B mužstva je v réžii Lipovníka, teda do tej témy by som nerád zasahoval.
- A mužstvo, zdá sa, malo na začiatku ročníka pomerne dosť starostí s hrou, aj keď má v kolektíve Jána Čižmára, vlaňajšieho najúspešnejšieho strelca. Malo mužstvo najviac, aby sa tak pomaly zžilo v staronovej súťaži?
+ Áno všetko sa točí, myslím si, o kolo jedného z naj hráčov, ktorý kedysi hrával za Dlhú Lúku. Bola to takpovediac veľká ryba na udici pána Bernátha. No povedzme si otvorene, nedosahujeme jeho kvality a často čakáme, že sám rozhodne zápasy, a to nejde. Na druhej strane Anna a Bodnár sú kvalitní hráči, od ktorých by sa očakávalo viac. Možno, ako starší hráč mu môžem niečo vytknúť, ale stále vieme, že je to on, na koho musíme hrať, nakoľko proste taký je náš systém hry. V úvode sme mali problémy s brankárom a pochopím zmýšľanie Skokana, ktorý má aj iné ciele ako športové a beriem jeho odchod tak ako je. Myslím si, že ale po zime bude post brankára vyriešený a jar v pohode zvládneme. Pri dobrej konštelácii by sme nemali do konca súťaže prehrať, ale takto asi každé mužstvo zmýšľa.
- Mohli by ste rozmeniť na drobnejšie pôsobenie Krásnohorskej Dlhej Lúky v jesennej časti?
Jednoznačne úvody sezón nám nevyšli a Betliar nás nachytal na holičkách. V oboch prípadoch sme mali na nich, ale neboli sme efektívni, a okrem toho majú skvelého brankára. Neskôr sme zbabrali zápas v Drnave, kde sme po polčase viedli, ale nezmyselne sme prestriedali, a skončilo to prehrou. Dozaista nás mrzí opäť remíza vo Vyšnej Slanej, kde sme tentokrát mali na nich, a tiež „nezabudnuteľný“ výkon v Rudnej. Práve tieto dva body nám chýbajú k spokojnosti. Tu však zaúradovalo ego iného. Ak si vezmeme herný prejav, nemali sme asi zápas, kde by sme excelovali od úvodnej do poslednej minutý, ale boli zápasy, kde sme mali dobré chvíle a na tom treba stavať. V podstate ak by sme mali o 3 body viac, boli by sme spokojní.
- Čo spôsobilo, že mužstvo zo 14 zápasov 3 prehralo a dva zápasy iba remizovalo?
+ Až tak zlá štatistika to nie je, ale pravdu povediac oproti vlaňajšku sme si už vyčerpali bodové straty. Stratili sme hlavne doma a oproti vlaňajšku sme uhrali 2 x plusový bod z Rudnej a Vyšnej Slanej. Štatistika často klame a preto je to skreslené. Na druhej strane Vyšná Slaná hrá dobré zápasy a aj Bystré umne zbiera body. Pozitívum oproti súperom je to, že sme nestratili s Hrhovom a ani s Dedinkami, ako naši súperi. Prehry pramenili z nekompletnosti a z taktickej nevyzretosti.
- Na koho sa tréner spoliehal v tejto časti súťaže?
+ (úsmev) Neviem, kto je tréner nášho mužstva, viem kto je tréner béčka. Po odchode pána Teleckého (čo si myslím je pre nás veľká škoda) si myslím osobne, že trénerom je realizačný tým. Je to nanajvýš podivné, ale nie nemožné. Dozaista kladie sa dôraz na Čižmára, a nás starších. Viac by prospelo mužstvu, keby Gebe využil svoje kvality a skúsenosti, ale on radšej hráva pomenej. A isto sa očakáva veľa od Annu, Icsa, Bodnára. Samozrejme Korintuš ako kapitán, by mal byť príkladom v zápasovom ako i tréningovom prístupe.
- Mužstvo dosť ťažilo z presnej koncovky najlepšieho strelca Čižmára. Bude jeho pomoc stačiť mužstvu aj v odvetnej časti?
+ Myslím si že áno, nehľadiac na pár zápasov, Jano skóruje s pravidelnosťou. Je pravda, že s odstupom mu sekunduje pár hráčov. Potešilo by ale golové prebudenie Annu. My vieme, že Jano šance viac-menej premení a je logické, že naňho sa hráva. Ale veď to by robilo každé mužstvo.
- Keby náhodou Krh. Dlhá Lúka znovu zvíťazila v tomto ročníku, využije šancu postúpiť vyššie? Kto má najväčšiu šancu okrem vás postúpiť?
+ Nemyslím si, že by opätovne zvažovali postup i keď sa o tom povrávalo. Časy spejú k horšiemu, a tak už je úspech, že sme vlani zvíťazili v súťaži. Teraz bude rozhodovať vôľa a kvalita. Vôľa je na strane Drnavy a kvalita na strane Betliara. Čierny kôň môže byť Vyšná Slaná, ale zrejme asi by nechceli postúpiť. Zo závetria sa dobre atakuje a my sme nepovedali posledné slovo.
- Nezdá sa Vám nevyužiť šancu mužstva k postupu do vyššej súťaže za sklamanie nielen samotných hráčov, ale i funkcionárov? Veď je to aspoň rok príležitosť overiť si svoje kvality v inej súťaži s inými mužstvami.
+ Jednoznačne v tejto veci s vami súhlasím a niekoľko mužstiev v okrese by túto „životnú“ šancu nezahodilo. Je to skúsenosť pre hráčov, zážitok pre fanúšikov, ale na druhej strane zaťažkávajúca skúška pre funkcionárov a klubovú kasu. Vedenie sa takto rozhodlo a my to rešpektujeme.
Za rozhovor ďakuje
Ondrej Doboš
{gallery}futbal/2013/luka{/gallery}
{jcomments on}

































Futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky v posledných rokoch znamenajú v I. triede majstrovstva okresu Rožňava istý kvalitatívny pojem. Pohľady fanúšikov sa preto každú nedeľu počas súťaže opierali práve na nich, ako si budú počínať a aký dokážu uhrať výsledok najmä na súperových ihriskách. Nemusím nikho presviedčať o tom, že patria medzi popredné mužstvá tejto súťaže. Zo štrnástich zápasov 9 vyhrali, dva remizovali a tri prehrali. V týchto zápasoch dosiahli skóre 52:22 a získali na svoje
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-