Futbalové zápasy v novovytvorenej V. lige skupine košicko-gemerskej prinášajú zaujímavé výsledky. Z pohľadu fanúšikov z horného Gemera, ktorý je zastúpený v skupine piatimi mužstvami, je ich vstup do nového ročníka zatiaľ nevyrovnaný. Aj keď očakávame, že sa naše mužstvá po čase skonsolidujú a zvyknú si na iný štýl, akým hrali vlani, ukazuje sa, že to nebude pre nich prechádzka rajom. Zatiaľ sa držia v strede tabuľky, a čo je nemilé prekvapenie, Krásnohorské Podhradie, ktoré má už viacročné skúsenosti s touto súťažou, ešte nezískalo ani bod a spolu s Košickou Novou Vsou sa usadilo na chvoste tabuľky. Snáď tam dlho nebudú svietiť. Bodovo je najvyššie Gemerská Hôrka a v jej závese Maj Gemer
Výsledky V. ligy KG skupiny - 2. kolo: Malá Ida - Kokšov-Bakša 1:5 (0:0), góly: Balog - Ivan 2, Stolár, Korínek, Rúžička, Myslava - Ruskov 1:2 (1:1), góly: Šoltés - Bočkoráš, Fedor, Koš. N. Ves - Kalša 1:3 (0:2), góly: Lumtzer (
TABUĽKA PO 2. KOLÁCH
|
1. |
Kokšov - Bakša |
2 |
2 |
0 |
0 |
6:1 |
6 |
|
2. |
Šaca |
2 |
2 |
0 |
0 |
5:2 |
6 |
|
3. |
Ťahanovce |
2 |
1 |
1 |
0 |
5:1 |
4 |
|
4. |
Kalša |
2 |
1 |
1 |
0 |
4:2 |
4 |
|
5. |
Gemerská Hôrka |
2 |
1 |
1 |
0 |
2:1 |
4 |
|
6. |
Gem. Poloma |
2 |
1 |
0 |
1 |
3:3 |
3 |
|
7. |
Ruskov |
2 |
1 |
0 |
1 |
2:2 |
3 |
|
8. |
Lipovník |
2 |
1 |
0 |
1 |
2:2 |
3 |
|
9. |
Geča |
2 |
0 |
2 |
0 |
1:1 |
2 |
|
10. |
Myslava |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:3 |
1 |
|
11. |
Dobšiná |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:4 |
1 |
|
12. |
Malá Ida |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:6 |
1 |
|
13. |
Krh. Podhradie |
2 |
0 |
0 |
2 |
2:4 |
0 |
|
14. |
Koš. Nová Ves |
2 |
0 |
0 |
2 |
2:8 |
0 |
ZÁPASY 3. KOLA 21.8.2011 o 16.00 hod.:
Šaca - Malá Ida, Ťahanovce - Lipovník, Kalša - Geča, Ruskov - Koš. N. Ves, Kokšov-Bakša - Myslava, 20.8.2011: Krh. Podhradie - Dobšiná, Gem. Hôrka - Gem. Poloma.
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.