Gemerská Poloma ,,B“ – Rožňavské Bystré 0:2 (0:2). Bystrania konečne naplno bodovali. V 3. kole sa im to podarilo na ihrisku v Gemerskej Polome. Na dobrom teréne a vo veľkej horúčave si Bystrania hneď od začiatku zápasu vynútili hernú prevahu. Už v 5. minúte po rohu Minčíka, hlavou otvoril skóre Čapó. 0:1. Bystrania domácim nedali dýchať, hrali vo veľkom nasadení už aj s Janom Urbanom ml., ktorý spolu s Čapom poriadne motali hlavy domácej obrane. Ďalšie obrovské šance nevyužili Šály, Bernát, Minčík. Domáci mohli aj vyrovnať, keď po chybe stopéra sa rútil domáci záložník sám na brankára, no Máťaš bol na mieste. V 23. minúte J. Urban ml. vystrelil na V druhom polčase tempo mierne ochablo. Domáci sa snažili dať kontaktný gól, ale dobre hrajúca obrana Bystrého už Polomčanov do konca zápasu nepustila do vážnejšej šance. Bystrania mali aj v druhom polčase prevahu, zahrávali veľa rohových kopov. Najväčšie šance však Bernát, ani Minčík nepremenili.
Pred 60 divákmi rozhodoval Drenko.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Galata, Valent, Leng, Krága, Demko, J. Urban ml., Čapó, Šály, Minčík, Bernát. Striedal J. Urban st.
Miloš Leng
Foto: Peťo Urban
FOTOZÁBERY Z GEMERSKEJ POLOMY
{gallery}futbal/2011/pol{/gallery}
Prvá prehra Nižnej Slanej na súperovom ihrisku
Slavošovce – Nižná Slaná 2:0 (0:0).Hostia z Nižnej Slanej v treťom kole II. triedy opäť nenastúpili v kompletnej základnej zostave, keď chýbali kapitán V. Karas a I. Krnáč, a príchod P. Milka sa nepodarilo administratívne vybaviť.
Domáci začali dobre. Hneď v úvodnej minúte vyslal domáci stredopoliar strelu do pravého vinkla, ktorú brankár hostí kryl. Domáci mali herne navrch, útočili najmä po ľavej strane, odkiaľ posielal domáci záložník nebezpečné centre, ktoré robili hosťujúcej obrane problémy. Po faule O. Jungera zahrávali domáci nepriamy kop, center však brankár hostí zo skrumáže vyrazil. K lopte sa dostali hostia, ale po nahrávke domáci útočník netrafil bránu. Na druhej strane najkrajšiu akciu predviedli hostia, keď lopty sa dotkli takmer všetci hráči, ale strele J. Cangára chýbali centimetre. Po protiútoku nasledovala strela na bránu hostí, ktorú aj napriek odskoku tesne pred bránou brankár hostí stihol vyraziť na rohový kop. Po ňom mali hostia šťastie, keď hlavička domáceho kapitána len tesne minula bránu. Hostia tiež párkrát vystrelili na domácu bránu, no ich pokusy buď končili vedľa, alebo ich zneškodnil brankár domácich. Hosťujúci útočníci boli platní na domácu obranu, keď Juraj Junger zachytil domácu rozohrávku, ale chybu stopéra napravil predstopér. Domáci si vypracovali v závere polčasu ešte jednu príležitosť, ale zbytočne váhali so strelou spoza šestnástky a tak im loptu vracajúci Gunár odkopol.
Do druhého polčasu museli hostia spraviť vynútené striedania, keď sa v závere prvého polčasu zranil S. Drábik a z kondičných dôvodov bol striedaný M. Ambróz. V úvode domáci zachytili rozohrávku hostí zo stredového kruhu, no strela domácich skončila nad ľavým vinklom. O pár minút kopali domáci rohový kop a lopta skončila na brvne. Potom však hostia prevzali iniciatívu v strede poľa a vytvorili si prevahu. Na dlhý aut M. Hajčiho si nabehol P. Slovák a preloboval nielen brankára, ale aj bránu.
Krátko potom hosťujúci brankár vyhodil loptu Cangárovi a po faule na neho mali hostia výhodu priameho kopu. Dobre umiestnej strele P. Slováka chýbala však razancia a tak ju domáci brankár s námahou vyrazil na roh.
Ďalšiu šancu mal Juraj Junger, keď po prihrávke od P. Slováka pri strele z prvej nezvolil najlepšie zakončenie. Treba však pochváliť aj domáceho brankára, ktorý loptu vyrazil. Potom však pri protiútoku domácich hostia pred šestnástkou faulovali. Domáci zahrali zrejme signál a po veľmi tvrdej prízemnej strele ku ľavej žrdi sa ujali vedenia, hoci brankár hostí si na loptu siahol. O pár minút sa domáci kapitán pri rohu tentokrát nemýlil a zvýšil vedenie na 2:0.
Hostia preskupili rady, čím sa oslabil stred poľa. Na ihrisko prišiel striedajúci Ján Junger. Domáci vyslali na hosťujúcu bránu ešte jednu strelu, ale brankár hostí ju kryl. Hostia mali ešte pár striel, no neboli veľmi nebezpečné. V závere dohrávali desiati, keď sa zranil M. Hajči, no hrali lepšie, ako keď hrali jedenásti.
Po zápase tréner domácich uznal prevahu hostí v druhom polčase a uznal, že boli lepším mužstvom. Futbal sa však hrá na góly a tie strelili len domáci.
Zostava hostí: Š.Tomášik - O. Junger, D. Hajči, Š. Gunár, V. Hlaváč -M. Ambróz (
Stretnutie dobre zvládla rozhodcovská trojica, či delegát zápasu.
Štefan Tomášik
II. TRIEDA VÝSLEDKY 3. KOLA:
Čoltovo – Dedinky, 3:1, Slavošovce – Nižná Slaná 2:0, Drnava – Pača nehralo sa, hostia neprišli, Bohúňovo – Kovstav 3:0, Ml. Brzotín – Jovice 9:1, Gemerská Poloma B – Rožň. Bystré 0:2, Kečovo – Hrhov 5:2
TABUĽKA II. TRIEDY PO NEÚPLNOM 3. KOLE:
|
1. |
Slavošovce |
3 |
3 |
0 |
0 |
12:4 |
9 |
|
2. |
Drnava |
2 |
2 |
0 |
0 |
11:1 |
6 |
|
3. |
Ml. Brzotín |
3 |
2 |
0 |
1 |
13:5 |
6 |
|
4.. |
Hrhov |
3 |
2 |
0 |
1 |
12:8 |
6 |
|
5 |
Čoltovo |
3 |
2 |
0 |
1 |
7:5 |
6 |
|
6. |
Bohúňovo |
3 |
1 |
2 |
0 |
5:2 |
5 |
|
7. |
Rožňavské Bystré |
3 |
1 |
1 |
1 |
4:3 |
4 |
|
8. |
Nižná Slaná |
3 |
1 |
1 |
1 |
5:5 |
4 |
|
9. |
Kečovo |
2 |
1 |
0 |
0 |
7:2 |
3 |
|
10. |
Dedinky |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:4 |
3 |
|
11. |
Gem. Poloma B |
3 |
1 |
0 |
2 |
4:11 |
3 |
|
12. |
Rakovnica |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:4 |
1 |
|
13. |
Jovice |
3 |
0 |
1 |
2 |
2:18 |
1 |
|
14. |
Pača |
2 |
0 |
0 |
2 |
3:6 |
0 |
|
15. |
Kovstav |
3 |
0 |
0 |
3 |
2:12 |
0 |
I. TRIEDA VÝSLEDKY 3. KOLA:
Vlachovo - Gem. Poloma 0:4, Brzotín - Honce 3:2, Kružná - Krh. Dlhá Lúka 1:2, Vyšná Slaná - Lipovník 0:5, Betliar - Jablonov 2:2, Dobšiná - Dlhá Ves 5:0, Rudná - Plešivec 12:0 (nedohrané pre pokles hráčov pod 7).
TABUĽKA I. TRIEDY PO NEÚPLNOM 3. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
3 |
3 |
0 |
0 |
17:0 |
9 |
|
2. |
Krh. Dlhá Lúka |
3 |
3 |
0 |
0 |
11:2 |
9 |
|
3. |
Rudná |
3 |
2 |
0 |
1 |
17:2 |
6 |
|
4. |
Gem. Poloma |
3 |
2 |
0 |
1 |
6:6 |
6 |
|
5. |
Lipovník |
2 |
1 |
1 |
0 |
5:0 |
4 |
|
6. |
Kružná |
3 |
1 |
1 |
1 |
3:3 |
4 |
|
7. |
Honce |
3 |
1 |
0 |
3 |
6:8 |
3 |
|
8. |
Brzotín |
2 |
1 |
0 |
1 |
3:8 |
3 |
|
9. |
Dlhá Ves |
3 |
1 |
0 |
2 |
3:9 |
3 |
|
10. |
Plešivec |
3 |
1 |
0 |
2 |
2:19 |
3 |
|
11. |
Betliar |
3 |
0 |
2 |
1 |
6:7 |
2 |
|
12. |
Vyšná Slaná |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:7 |
1 |
|
13. |
Jablonov n/T |
2 |
0 |
1 |
1 |
3:4 |
1 |
|
14. |
Vlachovo |
3 |
0 |
0 |
3 |
2:10 |
0 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
I. TRIEDA - 4. kolo 29.8.2010 16:00: Dlhá Ves - Jablonov n/T, Lipovník - Betliar, Krh. Dlhá Lúka - Vyšná Slaná, Honce – Kružná, Gemerská Poloma – Brzotín, Plešivec – Vlachovo, Dobšiná – Rudná
II. TRIEDA - 4. kolo 28.-29.8.2010 o 16.00 hod.: voľno – Hrhov, Rožň. Bystré – Kečovo, Jovice - Gemerská Poloma B, Kovstav - Ml. Brzotín, Pača – Bohúňovo, Nižná Slaná – Drnava, Dedinky – Slavošovce, Rakovnica – Čoltovo.
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.