V druhom polčase tempo mierne ochablo. Domáci sa snažili dať kontaktný gól, ale dobre hrajúca obrana Bystrého už Polomčanov do konca zápasu nepustila do vážnejšej šance. Bystrania mali aj v druhom polčase prevahu, zahrávali veľa rohových kopov. Najväčšie šance však Bernát, ani Minčík nepremenili.
Pred 60 divákmi rozhodoval Drenko.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Galata, Valent, Leng, Krága, Demko, J. Urban ml., Čapó, Šály, Minčík, Bernát. Striedal J. Urban st.
Miloš Leng
Foto: Peťo Urban
FOTOZÁBERY Z GEMERSKEJ POLOMY
{gallery}futbal/2011/pol{/gallery}
Prvá prehra Nižnej Slanej na súperovom ihrisku
Slavošovce – Nižná Slaná 2:0 (0:0).Hostia z Nižnej Slanej v treťom kole II. triedy opäť nenastúpili v kompletnej základnej zostave, keď chýbali kapitán V. Karas a I. Krnáč, a príchod P. Milka sa nepodarilo administratívne vybaviť.
Domáci začali dobre. Hneď v úvodnej minúte vyslal domáci stredopoliar strelu do pravého vinkla, ktorú brankár hostí kryl. Domáci mali herne navrch, útočili najmä po ľavej strane, odkiaľ posielal domáci záložník nebezpečné centre, ktoré robili hosťujúcej obrane problémy. Po faule O. Jungera zahrávali domáci nepriamy kop, center však brankár hostí zo skrumáže vyrazil. K lopte sa dostali hostia, ale po nahrávke domáci útočník netrafil bránu. Na druhej strane najkrajšiu akciu predviedli hostia, keď lopty sa dotkli takmer všetci hráči, ale strele J. Cangára chýbali centimetre. Po protiútoku nasledovala strela na bránu hostí, ktorú aj napriek odskoku tesne pred bránou brankár hostí stihol vyraziť na rohový kop. Po ňom mali hostia šťastie, keď hlavička domáceho kapitána len tesne minula bránu. Hostia tiež párkrát vystrelili na domácu bránu, no ich pokusy buď končili vedľa, alebo ich zneškodnil brankár domácich. Hosťujúci útočníci boli platní na domácu obranu, keď Juraj Junger zachytil domácu rozohrávku, ale chybu stopéra napravil predstopér. Domáci si vypracovali v závere polčasu ešte jednu príležitosť, ale zbytočne váhali so strelou spoza šestnástky a tak im loptu vracajúci Gunár odkopol.
Do druhého polčasu museli hostia spraviť vynútené striedania, keď sa v závere prvého polčasu zranil S. Drábik a z kondičných dôvodov bol striedaný M. Ambróz. V úvode domáci zachytili rozohrávku hostí zo stredového kruhu, no strela domácich skončila nad ľavým vinklom. O pár minút kopali domáci rohový kop a lopta skončila na brvne. Potom však hostia prevzali iniciatívu v strede poľa a vytvorili si prevahu. Na dlhý aut M. Hajčiho si nabehol P. Slovák a preloboval nielen brankára, ale aj bránu.
Krátko potom hosťujúci brankár vyhodil loptu Cangárovi a po faule na neho mali hostia výhodu priameho kopu. Dobre umiestnej strele P. Slováka chýbala však razancia a tak ju domáci brankár s námahou vyrazil na roh.
Ďalšiu šancu mal Juraj Junger, keď po prihrávke od P. Slováka pri strele z prvej nezvolil najlepšie zakončenie. Treba však pochváliť aj domáceho brankára, ktorý loptu vyrazil. Potom však pri protiútoku domácich hostia pred šestnástkou faulovali. Domáci zahrali zrejme signál a po veľmi tvrdej prízemnej strele ku ľavej žrdi sa ujali vedenia, hoci brankár hostí si na loptu siahol. O pár minút sa domáci kapitán pri rohu tentokrát nemýlil a zvýšil vedenie na 2:0.
Hostia preskupili rady, čím sa oslabil stred poľa. Na ihrisko prišiel striedajúci Ján Junger. Domáci vyslali na hosťujúcu bránu ešte jednu strelu, ale brankár hostí ju kryl. Hostia mali ešte pár striel, no neboli veľmi nebezpečné. V závere dohrávali desiati, keď sa zranil M. Hajči, no hrali lepšie, ako keď hrali jedenásti.
Po zápase tréner domácich uznal prevahu hostí v druhom polčase a uznal, že boli lepším mužstvom. Futbal sa však hrá na góly a tie strelili len domáci.
Zostava hostí: Š.Tomášik - O. Junger, D. Hajči, Š. Gunár, V. Hlaváč -M. Ambróz (
Stretnutie dobre zvládla rozhodcovská trojica, či delegát zápasu.
Štefan Tomášik
II. TRIEDA VÝSLEDKY 3. KOLA:
Čoltovo – Dedinky, 3:1, Slavošovce – Nižná Slaná 2:0, Drnava – Pača nehralo sa, hostia neprišli, Bohúňovo – Kovstav 3:0, Ml. Brzotín – Jovice 9:1, Gemerská Poloma B – Rožň. Bystré 0:2, Kečovo – Hrhov 5:2
TABUĽKA II. TRIEDY PO NEÚPLNOM 3. KOLE:
|
1. |
Slavošovce |
3 |
3 |
0 |
0 |
12:4 |
9 |
|
2. |
Drnava |
2 |
2 |
0 |
0 |
11:1 |
6 |
|
3. |
Ml. Brzotín |
3 |
2 |
0 |
1 |
13:5 |
6 |
|
4.. |
Hrhov |
3 |
2 |
0 |
1 |
12:8 |
6 |
|
5 |
Čoltovo |
3 |
2 |
0 |
1 |
7:5 |
6 |
|
6. |
Bohúňovo |
3 |
1 |
2 |
0 |
5:2 |
5 |
|
7. |
Rožňavské Bystré |
3 |
1 |
1 |
1 |
4:3 |
4 |
|
8. |
Nižná Slaná |
3 |
1 |
1 |
1 |
5:5 |
4 |
|
9. |
Kečovo |
2 |
1 |
0 |
0 |
7:2 |
3 |
|
10. |
Dedinky |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:4 |
3 |
|
11. |
Gem. Poloma B |
3 |
1 |
0 |
2 |
4:11 |
3 |
|
12. |
Rakovnica |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:4 |
1 |
|
13. |
Jovice |
3 |
0 |
1 |
2 |
2:18 |
1 |
|
14. |
Pača |
2 |
0 |
0 |
2 |
3:6 |
0 |
|
15. |
Kovstav |
3 |
0 |
0 |
3 |
2:12 |
0 |
I. TRIEDA VÝSLEDKY 3. KOLA:
Vlachovo - Gem. Poloma 0:4, Brzotín - Honce 3:2, Kružná - Krh. Dlhá Lúka 1:2, Vyšná Slaná - Lipovník 0:5, Betliar - Jablonov 2:2, Dobšiná - Dlhá Ves 5:0, Rudná - Plešivec 12:0 (nedohrané pre pokles hráčov pod 7).
TABUĽKA I. TRIEDY PO NEÚPLNOM 3. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
3 |
3 |
0 |
0 |
17:0 |
9 |
|
2. |
Krh. Dlhá Lúka |
3 |
3 |
0 |
0 |
11:2 |
9 |
|
3. |
Rudná |
3 |
2 |
0 |
1 |
17:2 |
6 |
|
4. |
Gem. Poloma |
3 |
2 |
0 |
1 |
6:6 |
6 |
|
5. |
Lipovník |
2 |
1 |
1 |
0 |
5:0 |
4 |
|
6. |
Kružná |
3 |
1 |
1 |
1 |
3:3 |
4 |
|
7. |
Honce |
3 |
1 |
0 |
3 |
6:8 |
3 |
|
8. |
Brzotín |
2 |
1 |
0 |
1 |
3:8 |
3 |
|
9. |
Dlhá Ves |
3 |
1 |
0 |
2 |
3:9 |
3 |
|
10. |
Plešivec |
3 |
1 |
0 |
2 |
2:19 |
3 |
|
11. |
Betliar |
3 |
0 |
2 |
1 |
6:7 |
2 |
|
12. |
Vyšná Slaná |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:7 |
1 |
|
13. |
Jablonov n/T |
2 |
0 |
1 |
1 |
3:4 |
1 |
|
14. |
Vlachovo |
3 |
0 |
0 |
3 |
2:10 |
0 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
I. TRIEDA - 4. kolo 29.8.2010 16:00: Dlhá Ves - Jablonov n/T, Lipovník - Betliar, Krh. Dlhá Lúka - Vyšná Slaná, Honce – Kružná, Gemerská Poloma – Brzotín, Plešivec – Vlachovo, Dobšiná – Rudná
II. TRIEDA - 4. kolo 28.-29.8.2010 o 16.00 hod.: voľno – Hrhov, Rožň. Bystré – Kečovo, Jovice - Gemerská Poloma B, Kovstav - Ml. Brzotín, Pača – Bohúňovo, Nižná Slaná – Drnava, Dedinky – Slavošovce, Rakovnica – Čoltovo.
{jcomments on}

































Gemerská Poloma ,,B“ – Rožňavské Bystré 0:2 (0:2). Bystrania konečne naplno bodovali. V 3. kole sa im to podarilo na ihrisku v Gemerskej Polome. Na dobrom teréne a vo veľkej horúčave si Bystrania hneď od začiatku zápasu vynútili hernú prevahu. Už v 5. minúte po rohu Minčíka, hlavou otvoril skóre Čapó. 0:1. Bystrania domácim nedali dýchať, hrali vo veľkom nasadení už aj s Janom Urbanom ml., ktorý spolu s Čapom poriadne motali hlavy domácej obrane. Ďalšie obrovské šance nevyužili Šály, Bernát, Minčík. Domáci mohli aj vyrovnať, keď po chybe stopéra sa rútil domáci záložník sám na brankára, no Máťaš bol na mieste. V 23. minúte J. Urban ml. vystrelil na
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-