Plešivec – Nižná Slaná 3:1 (1:1). Gól hostí: Ján Gelda. Zostava N. Slanej: Krnáč – Karas, Slovák, Prónai, Schwarz - Leštach, Keršák, Cangár, O. Junger – Gelda, Valko. Striedali: Soják, Ján Junger. Kapitán: Karas.V úvode zápasu mali domáci prevahu, ich snaha však končila pred šestnástkou hostí. Domáci mali naďalej prevahu, výraznú šancu si nevytvorili. Útočili po ľavej strane alebo stredom ihriska. Hostia sa dostávali za svoju polovicu sporadicky, väčšinou cez stredného záložníka. Domáci mali asi dve nepresné strely, hostia skúsili zaútočiť po pravej strane cez Valka. Domáci sa voči hosťom presadili na svojej ľavej strane, po prieniku hráča v šestnástke došlo k faulu O. Jungera na hráča domácich. Nariadený pokutový kop domáci hráč premenil. 1:0. Po góle hostia hrali o niečo lepšie, častejšie sa dostávali za svoju polovicu. Na ľavej strane sa im podarilo vypracovať ucelenú akciu, zakončenie však bolo nepresné. Ďalšiu možnosť mali po faule na Geldu. Priamy kop Prónaia bol nepresný. Domáci odpovedali po akciách aj po pravej strane, kde sa však voči Karasovi nepresadili. Hosťom sa podarilo vyrovnať, domáceho brankára preloboval Ján Gelda z asi 25 metrov. 1:1. Po góle mali mierne navrch hostia, najväčšiu šancu mal Valko. Hostia boli aktívnejší, center Keršáka z pravej strany nenašiel spoluhráča. Ďalší únik Keršáka a center Leštacha gól nepriniesol. Mužstvá začali hrať tvrdšie, keď domáci faulovali O. Jungera, ale aj Prónai zastavil brejk domácich za cenu faulu. Hostia mali ešte jednu sľubnú akciu, strela Prónaia bola nepresná. Následne dal rozhodca možnosť hráčom na občerstvenie. Mužstvám chvíľu trvalo kým sa dostali do tempa. V ich hre sa začali objavovať nepresnosti alebo chyby v obrane. Domáci pohrozili po ľavej strane, ich akciu však zastavil ofsajd. V závere polčasu sa hralo medzi oboma šestnástkami.
V druhom polčase bola hra podobná ako v prvom. Domáci mali opäť dobrý nástup, dve strely boli nepresné, jednu chytil brankár. Pri útoku domácich po ľavej strane došlo v šestnástke hostí k faulu Krnáča na domáceho hráča. Domáci mali opäť výhodu penalty, ktorú využili. 2:1. Hostia sa snažili o vyrovnanie. Po centri Schwarza z pravej strany však Cangár nehlavičkoval, akoby sa zľakol príležitosti. Priamy kop hostí po faule na hráča hostí zahrával Keršák. Súper však rozohrávku zachytil. Domáci mali k dispozícii dva priame kopy, avšak aj ich hráči ich zahrali nepresne. Niektorí hráči Nižnej Slanej majú problémy so zraneniami, z hry musel odstúpiť stopér hostí. Do hry prišiel Soják. Domáci striedali tiež, pravý útočník priniesol do ich hry oživenie. Hostia domáceho brankára neohrozili. Domáci útočili po pravej strane asi trikrát, raz však došlo k faulu hráča Nižnej Slanej. Predstopéra, ktorý podporil útočnú akciu, spoluhráči nezastúpili dostatočne. Priamy kop brankár hostí vyrazil, následná prudká dorážka skočila v sieti. 3:1. Po góle sa hralo medzi oboma šestnástkami, bez výraznejšej šance na oboch stranách. Tréner hostí ešte v závere zápasu striedal O. Jungera hostia začali hrať ofenzívnejšie. Znížiť sa im však už nepodarilo.
Kým sezóne 2007/2008 mala Nižná Slaná v tabuľke po troch kolách 9 bodov, v aktuálnej sezóne má v tabuľke iba jeden bod.
Štefan Tomášik
FUTBALOVÉ TABUĽKY II. TRIEDY PO 3 KOLÁCH
JESEŇ 2012 JESEŇ 2011
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.