Rožňavskí štvrtoligoví futbalisti sa v prvom jarnom kole súťaže zaradili medzi päť takých kolektívov, ktoré získali na súperových ihriskách aspoň bod. Vstupovali do 18. kola, ktoré odohrali doma o to s väčšou chuťou, keďže bod si doviezli z ihriska lídra súťaže, ktorého od nich delilo v tabuľke až 15 bodov. Sobotňajší súper FK Čaňa nebol od domácich v tabuľke na vyššom mieste a keďže v tabuľke pravdy strácal aj 5 mínusových bodov, od domácich sa očakával zisk troch bodov. Navyše aj preto, že hostia si priniesli so sebou i horšie skóre než získali domáci. Počasie bol tiež naklonené futbalu, preto sa očakával nielen slušný výkon obidvoch mužstiev, ale aj fanúšikovská návšteva. Keďže Veľké Kapušany, sused v tabuľke odohrá v domácom prostredí so slabším Strážskym, nečaká sa ani v prípade zisku troch bodov posun domácich v tabuľke smerom vyššie. Iba ak cez sobotu. Výsledky z nedele však ukazujú, že stal sa menší zázrak, keď V. Kapušany pustili po remize 1:1 doma Strážskemu bod a klesli o miesto nižšie než je Rožňava.(1 z 11m) a Kudela. Rozhodcovia: J. Dušek - D. Mano, M. Ginda. Žlté karty: Mészner, Strelka - Borovský + 2žk. Domáci začali dobre a už v 19. minúte viedli 2:0 gólmi Kudelu a Kovácsa. Tretí gól za domácich padol až v 75. minúte z pokutového kopu, ktorý premenil Kovács. Treba však poznamenať, že hostia hrali od 25. minúty bez Borovského, ktorý po druhej žltej karte musel opustiť ihrisko.
Zostava domácich: L. Šalamon - R. Kúdela, Z. Breuer, P. Sappanoš, P. Milata, M. Pollák, M. Mészner, P. Gere, L. Strelka, F. Kovács, T. Havko. Striedali: M. Róth a L. Drobňák.
Hostia: Binda - Varhoľák, Čontošfalský, Labič, Čigáš, Ružička, Miškovič, Torok, Juhász, Borovský, Dombrádi. Striedali: Hriš - Vaľa.
Tréneri: B. Kuzma - M. Tokár.
Ostatné výsledky 18. kola IV. ligy skupiny JUH: Rudňany - V. Folkmar 4:1, Sobrance - Kr. Chlmec 4:0 (0:0). Ďalšie zápasy hrané v nedeľu 22.3.2015 o 15.00 hod.: Medzev - Poproč 3:1 (2:0), Spišské Vlachy - Michaľany 0:0, Kalša - Šaca 0:3, Veľké Kapušany - Strážske 1:1 (1:1), Krompachy - Veľký Horeš 0:0.
Tabuľka IV. ligy JUH po 18. kole:
| 1. | FK Šaca | 18 | 13 | 2 | 3 | 35:9 | 41 |
| 2. | MFK Sobrance | 18 | 12 | 2 | 4 | 42:20 | 38 |
| 3. | Veľký Horeš | 18 | 11 | 5 | 2 | 35:7 | 38 |
| 4. | Mladosť Kalša | 18 | 11 | 3 | 4 | 51:26 | 36 |
| 5. | SEZ Krompachy | 18 | 10 | 4 | 4 | 36:17 | 34 |
| 6. | Veľký Folkmar | 18 | 8 | 5 | 5 | 32:23 | 29 |
| 7. | SP MFK Rožňava | 18 | 7 | 5 | 6 | 27:21 | 26 |
| 8. | Veľké Kapušany | 18 | 7 | 5 | 6 | 21:21 | 26 |
| 9. | Spartak Medzev | 18 | 7 | 3 | 8 | 25:29 | 24 |
| 10. | Spišské Vlachy | 18 | 5 | 6 | 7 | 26:22 | 21 |
| 11. | FK Čaňa | 18 | 6 | 3 | 9 | 19:31 | 21 |
| 12. | ŠM Michaľany | 18 | 5 | 5 | 8 | 14:29 | 20 |
| 13. | OŠK Rudňany | 18 | 3 | 6 | 9 | 17:31 | 15(-3) |
| 14. | ŠK Strážske | 18 | 3 | 3 | 12 | 14:45 | 12 |
| 15. | Kráľovský Chlmec | 18 | 3 | 2 | 13 | 16:42 | 11 |
| 16. | Slovan Poproč | 18 | 1 | 5 | 12 | 12:49 | 8 |
Najbližší majstrovský zápas odohrá Rožňava 29. marca 2015 o 15.00 hod. v Strážskom.
Výsledky 14. kola IV. ligy skupiny JUH SsFZ 22.3.2015:
Podbrezová B - Revúca 3:2, Kováčová - Poltár 3:0, Zvolen B - Tisovec 2:0, Sl. Ďarmoty - Divín 2:1, Hriňová - Málinec 9:1, Detva - Podlavice Badín 1:0, Fiľakovo - Vinica 1:0.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.