(1 z 11m) a Kudela. Rozhodcovia: J. Dušek - D. Mano, M. Ginda. Žlté karty: Mészner, Strelka - Borovský + 2žk. Domáci začali dobre a už v 19. minúte viedli 2:0 gólmi Kudelu a Kovácsa. Tretí gól za domácich padol až v 75. minúte z pokutového kopu, ktorý premenil Kovács. Treba však poznamenať, že hostia hrali od 25. minúty bez Borovského, ktorý po druhej žltej karte musel opustiť ihrisko.
Zostava domácich: L. Šalamon - R. Kúdela, Z. Breuer, P. Sappanoš, P. Milata, M. Pollák, M. Mészner, P. Gere, L. Strelka, F. Kovács, T. Havko. Striedali: M. Róth a L. Drobňák.
Hostia: Binda - Varhoľák, Čontošfalský, Labič, Čigáš, Ružička, Miškovič, Torok, Juhász, Borovský, Dombrádi. Striedali: Hriš - Vaľa.
Tréneri: B. Kuzma - M. Tokár.
Ostatné výsledky 18. kola IV. ligy skupiny JUH: Rudňany - V. Folkmar 4:1, Sobrance - Kr. Chlmec 4:0 (0:0). Ďalšie zápasy hrané v nedeľu 22.3.2015 o 15.00 hod.: Medzev - Poproč 3:1 (2:0), Spišské Vlachy - Michaľany 0:0, Kalša - Šaca 0:3, Veľké Kapušany - Strážske 1:1 (1:1), Krompachy - Veľký Horeš 0:0.
Tabuľka IV. ligy JUH po 18. kole:
| 1. | FK Šaca | 18 | 13 | 2 | 3 | 35:9 | 41 |
| 2. | MFK Sobrance | 18 | 12 | 2 | 4 | 42:20 | 38 |
| 3. | Veľký Horeš | 18 | 11 | 5 | 2 | 35:7 | 38 |
| 4. | Mladosť Kalša | 18 | 11 | 3 | 4 | 51:26 | 36 |
| 5. | SEZ Krompachy | 18 | 10 | 4 | 4 | 36:17 | 34 |
| 6. | Veľký Folkmar | 18 | 8 | 5 | 5 | 32:23 | 29 |
| 7. | SP MFK Rožňava | 18 | 7 | 5 | 6 | 27:21 | 26 |
| 8. | Veľké Kapušany | 18 | 7 | 5 | 6 | 21:21 | 26 |
| 9. | Spartak Medzev | 18 | 7 | 3 | 8 | 25:29 | 24 |
| 10. | Spišské Vlachy | 18 | 5 | 6 | 7 | 26:22 | 21 |
| 11. | FK Čaňa | 18 | 6 | 3 | 9 | 19:31 | 21 |
| 12. | ŠM Michaľany | 18 | 5 | 5 | 8 | 14:29 | 20 |
| 13. | OŠK Rudňany | 18 | 3 | 6 | 9 | 17:31 | 15(-3) |
| 14. | ŠK Strážske | 18 | 3 | 3 | 12 | 14:45 | 12 |
| 15. | Kráľovský Chlmec | 18 | 3 | 2 | 13 | 16:42 | 11 |
| 16. | Slovan Poproč | 18 | 1 | 5 | 12 | 12:49 | 8 |
Najbližší majstrovský zápas odohrá Rožňava 29. marca 2015 o 15.00 hod. v Strážskom.
Výsledky 14. kola IV. ligy skupiny JUH SsFZ 22.3.2015:
Podbrezová B - Revúca 3:2, Kováčová - Poltár 3:0, Zvolen B - Tisovec 2:0, Sl. Ďarmoty - Divín 2:1, Hriňová - Málinec 9:1, Detva - Podlavice Badín 1:0, Fiľakovo - Vinica 1:0.
































Rožňavskí štvrtoligoví futbalisti sa v prvom jarnom kole súťaže zaradili medzi päť takých kolektívov, ktoré získali na súperových ihriskách aspoň bod. Vstupovali do 18. kola, ktoré odohrali doma o to s väčšou chuťou, keďže bod si doviezli z ihriska lídra súťaže, ktorého od nich delilo v tabuľke až 15 bodov. Sobotňajší súper FK Čaňa nebol od domácich v tabuľke na vyššom mieste a keďže v tabuľke pravdy strácal aj 5 mínusových bodov, od domácich sa očakával zisk troch bodov. Navyše aj preto, že hostia si priniesli so sebou i horšie skóre než získali domáci. Počasie bol tiež naklonené futbalu, preto sa očakával nielen slušný výkon obidvoch mužstiev, ale aj fanúšikovská návšteva. Keďže Veľké Kapušany, sused v tabuľke odohrá v domácom prostredí so slabším Strážskym, nečaká sa ani v prípade zisku troch bodov posun domácich v tabuľke smerom vyššie. Iba ak cez sobotu. Výsledky z nedele však ukazujú, že stal sa menší zázrak, keď V. Kapušany pustili po remize 1:1 doma Strážskemu bod a klesli o miesto nižšie než je Rožňava.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-