(1 z 11m) a Kudela. Rozhodcovia: J. Dušek - D. Mano, M. Ginda. Žlté karty: Mészner, Strelka - Borovský + 2žk. Domáci začali dobre a už v 19. minúte viedli 2:0 gólmi Kudelu a Kovácsa. Tretí gól za domácich padol až v 75. minúte z pokutového kopu, ktorý premenil Kovács. Treba však poznamenať, že hostia hrali od 25. minúty bez Borovského, ktorý po druhej žltej karte musel opustiť ihrisko.
Zostava domácich: L. Šalamon - R. Kúdela, Z. Breuer, P. Sappanoš, P. Milata, M. Pollák, M. Mészner, P. Gere, L. Strelka, F. Kovács, T. Havko. Striedali: M. Róth a L. Drobňák.
Hostia: Binda - Varhoľák, Čontošfalský, Labič, Čigáš, Ružička, Miškovič, Torok, Juhász, Borovský, Dombrádi. Striedali: Hriš - Vaľa.
Tréneri: B. Kuzma - M. Tokár.
Ostatné výsledky 18. kola IV. ligy skupiny JUH: Rudňany - V. Folkmar 4:1, Sobrance - Kr. Chlmec 4:0 (0:0). Ďalšie zápasy hrané v nedeľu 22.3.2015 o 15.00 hod.: Medzev - Poproč 3:1 (2:0), Spišské Vlachy - Michaľany 0:0, Kalša - Šaca 0:3, Veľké Kapušany - Strážske 1:1 (1:1), Krompachy - Veľký Horeš 0:0.
Tabuľka IV. ligy JUH po 18. kole:
| 1. | FK Šaca | 18 | 13 | 2 | 3 | 35:9 | 41 |
| 2. | MFK Sobrance | 18 | 12 | 2 | 4 | 42:20 | 38 |
| 3. | Veľký Horeš | 18 | 11 | 5 | 2 | 35:7 | 38 |
| 4. | Mladosť Kalša | 18 | 11 | 3 | 4 | 51:26 | 36 |
| 5. | SEZ Krompachy | 18 | 10 | 4 | 4 | 36:17 | 34 |
| 6. | Veľký Folkmar | 18 | 8 | 5 | 5 | 32:23 | 29 |
| 7. | SP MFK Rožňava | 18 | 7 | 5 | 6 | 27:21 | 26 |
| 8. | Veľké Kapušany | 18 | 7 | 5 | 6 | 21:21 | 26 |
| 9. | Spartak Medzev | 18 | 7 | 3 | 8 | 25:29 | 24 |
| 10. | Spišské Vlachy | 18 | 5 | 6 | 7 | 26:22 | 21 |
| 11. | FK Čaňa | 18 | 6 | 3 | 9 | 19:31 | 21 |
| 12. | ŠM Michaľany | 18 | 5 | 5 | 8 | 14:29 | 20 |
| 13. | OŠK Rudňany | 18 | 3 | 6 | 9 | 17:31 | 15(-3) |
| 14. | ŠK Strážske | 18 | 3 | 3 | 12 | 14:45 | 12 |
| 15. | Kráľovský Chlmec | 18 | 3 | 2 | 13 | 16:42 | 11 |
| 16. | Slovan Poproč | 18 | 1 | 5 | 12 | 12:49 | 8 |
Najbližší majstrovský zápas odohrá Rožňava 29. marca 2015 o 15.00 hod. v Strážskom.
Výsledky 14. kola IV. ligy skupiny JUH SsFZ 22.3.2015:
Podbrezová B - Revúca 3:2, Kováčová - Poltár 3:0, Zvolen B - Tisovec 2:0, Sl. Ďarmoty - Divín 2:1, Hriňová - Málinec 9:1, Detva - Podlavice Badín 1:0, Fiľakovo - Vinica 1:0.

































Rožňavskí štvrtoligoví futbalisti sa v prvom jarnom kole súťaže zaradili medzi päť takých kolektívov, ktoré získali na súperových ihriskách aspoň bod. Vstupovali do 18. kola, ktoré odohrali doma o to s väčšou chuťou, keďže bod si doviezli z ihriska lídra súťaže, ktorého od nich delilo v tabuľke až 15 bodov. Sobotňajší súper FK Čaňa nebol od domácich v tabuľke na vyššom mieste a keďže v tabuľke pravdy strácal aj 5 mínusových bodov, od domácich sa očakával zisk troch bodov. Navyše aj preto, že hostia si priniesli so sebou i horšie skóre než získali domáci. Počasie bol tiež naklonené futbalu, preto sa očakával nielen slušný výkon obidvoch mužstiev, ale aj fanúšikovská návšteva. Keďže Veľké Kapušany, sused v tabuľke odohrá v domácom prostredí so slabším Strážskym, nečaká sa ani v prípade zisku troch bodov posun domácich v tabuľke smerom vyššie. Iba ak cez sobotu. Výsledky z nedele však ukazujú, že stal sa menší zázrak, keď V. Kapušany pustili po remize 1:1 doma Strážskemu bod a klesli o miesto nižšie než je Rožňava.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-