Kokšov Bakša - Tatran Betliar 3:4 (1:1). Góly za Tatran: 42ʼ Miroslav Demeter na 1:1, 61ʼ Ladislav Varga na 1:2, 78ʼ Vladislav Vávra na 2:3, 94ʼ Martin Árvay na 3:4. Žltá karty za Tatran: 64ʼ Miroslav Demeter. Červená karta za Tatran: Hostia sa potom snažili čo najskôr vyrovnať a boli aktívnejší, no strely Kováča a Demetera gól nepriniesli. Naopak v 25. minúte sa v šanci ocitol po brejku jeden z hráčov domácich, ktorý sa rútil sám na gólmana Tatrana, ten však dobrým zákrokom podržal svoje mužstvo. V 32. minúte si Betliarčania vypracovali obrovskú šancu na vyrovnanie skóre. Strelu I. Lörinca brankár domácich vyrazil pred Vávru, ktorého dorážku zneškodnil na bránkovej čiare jeden z obrancov domácich. Desať minút pred polčasovým hvizdom mohli domáci poistiť svoje jednogólové vedenie, no ich dve šance ostali nevyužité. V 42. minúte hostia gólom do šatne vyrovnali. Strelcom gólu bol Demeter, ktorý ťažil z presnej prihrávky Vargu.
Druhý polčas začal obrovskou šancou Vargu, ktorý ale v dobrej pozícii nemieril presne. Odpoveďou domácich bola nepríjemná strela z diaľky, ktorú Kelíšek radšej vyrazil na roh. V 59. minúte síce domáci dosiahli gól na 2:1, ten však kvôli postaveniu mimo hry uznaný nebol. V 61. sa už ale skóre menilo po tom ako Demeter vysunul Vargu, ktorý sa zoči-voči gólmanovi domácich nepomýlil - 1:2. V 69. minúte domáci vyrovnali po rýchlej rozohrávke a 20 minút pred koncom sa začínalo prakticky odznova. V 70. minúte sa Tatranu, po nešetrnom faule, zranil kapitán I. Lörinc a musel byť vystriedaný. V 78. minúte sa práve po spolupráci so striedajúcim Benediktym ocitol v šanci Vávra, ktorý vrátil vedenie na stranu hostí - 2:3. Domáci sa potom, aj za podpory hlavnej rozhodkyne, snažili o vyrovnanie, no do výraznejších šancí sa nedostávali. Tréner hostí stiahol z útoku do obrany Vargu a vpredu sa spoliehal už len na Demetera. V 84. minúte videli po červenej karte domáci M. Stoľár a náš Kováč. V úvodnej minúte až päťminútového nadstavenia sa domácim podarilo vyrovnať na 3:3 a zdalo sa, že Tatran opäť príde o body v závere stretnutia. Posledné slovo mal ale M. Árvay, ktorý v 94. minúte po brejku získal pre Tatran prvé šiestoligové víťazstvo v prebiehajúcom ročníku. Nováčik súťaže sa vďaka nemu posunul v tabuľke na 11. miesto.
Ivan Tokoly
NAJLEPŠÍ STRELCI VI. LIGY:
KOŠICKO-GEMERSKÁ
5 gólov: S. Macak (V. Opátske), Bodnár (Gemerská Hôrka),
4 góly: J. Barnák (Dobšiná), Hutter (Geča),
3 góly: Korinek (Kokšov-Bakša), P. Hudák (Vyšné Opátske B), B. Čišovský, Kalinka (obaja Ťahanovce), Prónyai (Krásnohorské Podhradie), Papcún, Halčišák (obaja Geča), Ľ. Sarvaš, Hegeduš (obaja Ďurkov), Luka (Malá Ida), Ivan Stoľár (Kokšov-Bakša),
2 góly: M. Sarvaš (Ďurkov), Jakab (Košická Nová Ves), Piater (Krásnohorské Podhradie), Koľvek (Ťahanovce), Ľ. Seman (Malá Ida), Rohály (Turňa), Lörinc, Demeter, L. Varga (všetci Betliar), Mackanič (Budimír), Labič, Knap (obaja Vyšné Opátske B), Milko (Gemerská Poloma), Farkaš (Košická Nová Ves), V. Kováč (Gemerská Hôrka), Marek Stoľár (Kokšov-Bakša),
1 gól: Ondrejčo, Lelák, Labič, Krompaský, Dečman, Mihok, Zlatník, E. Surgent, Mackanič (všetci Vyšné Opátske B), Szkokan, Zsóri, Ferdinad, Klinko, Ištók (všetci Gemerská Hôrka), Figura, Hoščuk (obaja Geča), Chochol, Maroš Gallo, Fecko, Gere, Grác (všetci Gemerská Poloma), Riemer, Lumtzer, Šurín (všetci Košická Nová Ves), Ďurko, Túróczi, Eperješi, Rebej, Puškáš (všetci Turňa), Fabián, Dudra (obaja Dobšiná), Prebi, Glovňa (obaja Ťahanovce), Gonos, V. Varga, Vávra, Arvay (všetci Betliar), Šofránek, Imrich Stoľár (obaja Kokšov-Bakša), Demčák (Budimír), Timura, Hanko, Marek Čisovský, Obšitoš (všetci Ďurkov), Galajda, Luko (obaja Krásnohorské Podhradie), L. Surgent, Večeřa, Knapík, Orgovan (všetci Malá Ida),
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.