Víťaznú vlajku mužstiev I. triedy vo futbale po 3. kole na hornom Gemeri nesú futbalisti Dlhej Vsi, ktorí doteraz nestratili ani bod. Za nimi kráčajú Bystrania a Drnavci. Spolu získali v tomto kole po sedem bodov, ale lepším skóre sú na druhom mieste tabuľky Rožňavskobystrania, ktorí po dlhšom čase získali s výbornými Vyšnoslancami bod. Aj keď vo Vyšnej Slanej prvýkrát hosťujúci brankár lovil v tomto ročníku loptu raz zo siete, výsledok je pre hostí veľmi cenným. Prekvapujúce sa dostali medzi prvé miesta najmä Dlhoveskí, ktorí v tomto kole vsietili Rudnej tri góly, a i keď hostia zaznamenali štyri, jeden z nich putoval do vlastnej siete a to rozhodlo o víťazstve i troch bodov pre domácich. V derby zápase Drnava s Krh. Dlhou Lúkou získala body po jednoznačnom výkone a tak vidieť, že v tomto ročníku berú majstrovské zápasy doma vážne. Vážne problémy mali však s vyplňaním zápisu o tomto stretnutí, na ktorom sa dlho objavoval výsledok 7:2, čo značne mýlilo sledujúcich zápasy na sieti. Najvyšším rozdielom víťazstvo dosiahli Štítničania, keď v zápase deklasovali Lokomotívu Dedinky 7:0, ktorá stále drží na chvoste tabuľky Čierneho Petra.
Výsledky 3. kola I. triedy:
Slavošovce - Jabloňov n/T 1:0, Vyšná Slaná - Rožňavské Bystré 1:1, Drnava - Krh. Dlhá Lúka 4:2, Dlhá Ves - Rudná 4:3, Bohúňovo - Vlachovo 3:0, Honce - Hrhov 3:3, Štítnik - Dedinky 7:0.
Najlepší strelci 1. triedy po 3 kolách:
5 - gólov: Ján Čižmár (Krh. Dlhá Lúka),
4 – góly: Ján URBAN (R. Bystré), Jozef RENCSOK (Drnava), Norbert KÖVESDI (Dlhá Ves),
3 - góly: Miroslav MÁZIK (Drnava), Ján ROCHL (Štítnik), atď.
Zápasy 1. triedy 4. kolo: Rudná – Bohúňovo, Rožňavské Bystré - Jablonov n/Turňou, Hrhov – Slavošovce, Vlachovo – Honce, Krasnohorská Dlhá Lúka - Klas Dlhá Ves, Dedinky – Drnava, Vyšná Slaná – Štítnik.
Výsledky zápasov II. triedy – 3. kolo:
Dobšiná B – Čoltovo 0:2, Krh. Dlhá Lúka B – Ml. Brzotín 4:2, Gemerská Hôrka B – Pača 4:2, Lipovník – Kružná 5:1.
Najlepší strelci II. triedy po 3 kole:
5 – M. Baláž (Čoltovo)
3- Vl. Zsóri (G. Hôrka B), O. Kerekes, Ro. Zagiba (obaja Lipovník)
2 - Ja. Gebe, Pa. Klárik, Ro. Podraczký (všetci Krh. D. Lúka), R. Imre (Kružná), To. Šofranko (G. Hôrka B), atď.
Zápasy II. triedy 4. kolo: Čoltovo – Kružná, Pača – Lipovník, Ml. Brzotín – Gem. Hôrka B, Nižná Slaná – Krh. Dlhá Lúka B, Dobšiná B – Plešivec.
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.