Na začiatok nového ročníka futbalových súťaží riadených ObFZ v Rožňave sme boli zvedaví všetci, ktorí túto hru obľubujeme, sledujeme a zúčastňujeme sa jej ako hráči, či diváci. Desiateho a jedenásteho augusta 2013 sa rozbehla konečne aj na hornom Gemeri. Pod drobnohľadom boli najmä nováčikovia v I. triede – Honce a Štítnik. O druhom z dvojice sa síce priaznivci pozitívne vyjadrovali po prvom kole, ale zo zápasu vyšli víťazne hráči z Rudnej, ktorým stačilo premeniť jednu šancu a za ňu si vzali z ihriska v Kunovej Teplici, kde zápas prebiehal, tri cenné body. Honce sa v zápase so Slavošovcami prejavili v lepšom svetle aj strelecky najmä v druihom polčase a vo víťaznom ťažení, ktoré si priniesli z II. triedy, pokračovali pred svojimi divákmi v premiére v I. triede po dvoch rokoch. Z ostatných zápasov treba spomenúť najmä vysoké víťazstvo Rožňavského Bystrého v Dedinkách, kde hostia už druhý rok otvárajú nový ročník súťaže a vždy svojim víťazstvom. Nepríjemne prekvapila svojich fanúšikov jedenástka Vyšnoslancov, ktorá v domácom zápase podľahla Dlholúčanom tesne 2:3. Drnave na víťazstvo so zlepšujúcimi sa Vlachovčanmi stačil výsledok dosiahnutý v prvom polčase, ktorý sa do konečného hvizdu rozhodcu už nezmenil. Aby sme spomenulki aj posledný zápas Bohúňovo – Jablonov n/T 2:0, ta ten sa hral ako predzápas stretnutia Jovice – Ml. Brzotín 2:1 a odohral sa v neďalekých Joviciach. Kvitovať musíme aj nový spôsobom zapisovania futbalových stretnutí pomocou digitalizácie, ktorý sa uskutočňuje po celom Slovensku. Na úvod tou nás nedopadlo najhoršie. Bude potrebné ho naďalej skvalitňovať najmä po stránke rýchlejšej informácie pre ostatných používateľov internetu. Veď ešte v pondelok 12. augusta dlho po 9.00 hod. chýbali z I. a II. triedy po jednom elektronickom zápise v centrálnej evidencii. V rožňavskom okrese mal česť ako prvý spraviť takýto elektronický zápis rozhodca Július Gyenes a to v sobotnom zápase II. triedy Krásnohorská Dlhá Lúka B – Kružná 4:1.
Výsledky I. triedy: 1. kolo:
Dedinky-Rožň. Bystré 0:4 (0:2), Vyšná Slaná-Krh. Dl. Lúka 2:3 (1:0), Štítnik - Rudná 0:1 (0:0), Drnava - Vlachovo 3:0 (3:0), Dlhá Ves - Hrhov 2:0 (1:0), Bohúňovo - Jablonov n/T 2:0 (2:0), Honce - Slavošovce 5:2 (1:1).
TABUĽKA I. TRIEDY PO 1. KOLE
Druhá trieda hneď na úvod oslabená o ďalšie dve mužstvá
Dva dni pred začatím nového ročníka futbalovej súťaže II. triedy nečakane oznámili zástupcovia mužstiev riadne prihlásených do súťaže z Kečova a FK Brzotín, že vystupujú zo súťaže. Razom nastali prvé problémy pre ostatné mužstvá, ktoré mali spolu stáť na štartovej čiare ročníka 2013/2014. Druhá trieda už bola vyžrebovaná s riadne nahlásenými požiadavkami a každý sa tešil na nové mužstvá, ktoré sa do súťaže prihlásili. Spolu ich bolo 13, čo bol slušný počet na súčasné pomery, ktoré sú aj na hornom Gemeri nie najlepšie. Nepárny počet si vyžiadal jednému mužstvu v každom kole stagnovať, ale to ešte nič neznamená, veď prakticky aj v uplynulom ročníku to tak bolo. Teraz to však znamenalo, ako keby sa odhlásili tri mužstvá a to už niečo znamená. Nový ročník sa začal aj v tejto triede, čo podľa môjho názoru neprinesie nič dobrého. Súťaž bude jednak rozťahaná a viac než dve mužstvá budú mať voľno, a niektoré i dvakrát za sebou. Stratí sa najmä plynulosť súťaže. Zrejme sa prejaví i nerovnaká záťaž pre hráčov a to si bude zároveň vyžadovať pre funkcionárov prihlásených mužstiev väčšou starostlivosť o hráčov i technický stav ihrísk, divákov a pod. Súťaž je iba na začiatku a je preto ešte čas rozhodnúť sa. Najlepšie by bolo prežrebovať súťaž II. triedy a uznať výsledky tohto 1. kola. Ale to je iba môj názor. O všetkom rozhodujú najmä prihlásené kluby a riadiaci orgán. Zamyslime sa nad tým. Veď napríklad v tomto 1. kole nehralo Čoltovo, Pača, Dobšiná B. V druhom kole to čaká Ml. Brzotín, znovu Dobšinú B a Plešivec. V treťom zase budú mať výpadok Plešivec, Jovice a Nižná Slaná. a tak ďalej. Pýtam sa: K čomu taká súťaž vedie? Netrúfnem si hneď dať múdru odpoveď. Nech ju dá niekto iný...
Výsledky II. triedy 1. kolo:
Jovice – Ml. Brzotín 2:1, Plešivec – Nižná Slaná 1:0, Krh. Dlhá Lúka B – Kružná 4:1, Gemerská Hôrka – Lipovník 2:2.
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.