Drnave na víťazstvo so zlepšujúcimi sa Vlachovčanmi stačil výsledok dosiahnutý v prvom polčase, ktorý sa do konečného hvizdu rozhodcu už nezmenil. Aby sme spomenulki aj posledný zápas Bohúňovo – Jablonov n/T 2:0, ta ten sa hral ako predzápas stretnutia Jovice – Ml. Brzotín 2:1 a odohral sa v neďalekých Joviciach. Kvitovať musíme aj nový spôsobom zapisovania futbalových stretnutí pomocou digitalizácie, ktorý sa uskutočňuje po celom Slovensku. Na úvod tou nás nedopadlo najhoršie. Bude potrebné ho naďalej skvalitňovať najmä po stránke rýchlejšej informácie pre ostatných používateľov internetu. Veď ešte v pondelok 12. augusta dlho po 9.00 hod. chýbali z I. a II. triedy po jednom elektronickom zápise v centrálnej evidencii. V rožňavskom okrese mal česť ako prvý spraviť takýto elektronický zápis rozhodca Július Gyenes a to v sobotnom zápase II. triedy Krásnohorská Dlhá Lúka B – Kružná 4:1.
Výsledky I. triedy: 1. kolo:
Dedinky-Rožň. Bystré 0:4 (0:2), Vyšná Slaná-Krh. Dl. Lúka 2:3 (1:0), Štítnik - Rudná 0:1 (0:0), Drnava - Vlachovo 3:0 (3:0), Dlhá Ves - Hrhov 2:0 (1:0), Bohúňovo - Jablonov n/T 2:0 (2:0), Honce - Slavošovce 5:2 (1:1).
TABUĽKA I. TRIEDY PO 1. KOLE

Druhá trieda hneď na úvod oslabená o ďalšie dve mužstvá
Dva dni pred začatím nového ročníka futbalovej súťaže II. triedy nečakane oznámili zástupcovia mužstiev riadne prihlásených do súťaže z Kečova a FK Brzotín, že vystupujú zo súťaže. Razom nastali prvé problémy pre ostatné mužstvá, ktoré mali spolu stáť na štartovej čiare ročníka 2013/2014. Druhá trieda už bola vyžrebovaná s riadne nahlásenými požiadavkami a každý sa tešil na nové mužstvá, ktoré sa do súťaže prihlásili. Spolu ich bolo 13, čo bol slušný počet na súčasné pomery, ktoré sú aj na hornom Gemeri nie najlepšie. Nepárny počet si vyžiadal jednému mužstvu v každom kole stagnovať, ale to ešte nič neznamená, veď prakticky aj v uplynulom ročníku to tak bolo. Teraz to však znamenalo, ako keby sa odhlásili tri mužstvá a to už niečo znamená. Nový ročník sa začal aj v tejto triede, čo podľa môjho názoru neprinesie nič dobrého. Súťaž bude jednak rozťahaná a viac než dve mužstvá budú mať voľno, a niektoré i dvakrát za sebou. Stratí sa najmä plynulosť súťaže. Zrejme sa prejaví i nerovnaká záťaž pre hráčov a to si bude zároveň vyžadovať pre funkcionárov prihlásených mužstiev väčšou starostlivosť o hráčov i technický stav ihrísk, divákov a pod. Súťaž je iba na začiatku a je preto ešte čas rozhodnúť sa. Najlepšie by bolo prežrebovať súťaž II. triedy a uznať výsledky tohto 1. kola. Ale to je iba môj názor. O všetkom rozhodujú najmä prihlásené kluby a riadiaci orgán. Zamyslime sa nad tým. Veď napríklad v tomto 1. kole nehralo Čoltovo, Pača, Dobšiná B. V druhom kole to čaká Ml. Brzotín, znovu Dobšinú B a Plešivec. V treťom zase budú mať výpadok Plešivec, Jovice a Nižná Slaná. a tak ďalej. Pýtam sa: K čomu taká súťaž vedie? Netrúfnem si hneď dať múdru odpoveď. Nech ju dá niekto iný...
Výsledky II. triedy 1. kolo:
Jovice – Ml. Brzotín 2:1, Plešivec – Nižná Slaná 1:0, Krh. Dlhá Lúka B – Kružná 4:1, Gemerská Hôrka – Lipovník 2:2.
{jcomments on}
































Na začiatok nového ročníka futbalových súťaží riadených ObFZ v Rožňave sme boli zvedaví všetci, ktorí túto hru obľubujeme, sledujeme a zúčastňujeme sa jej ako hráči, či diváci. Desiateho a jedenásteho augusta 2013 sa rozbehla konečne aj na hornom Gemeri. Pod drobnohľadom boli najmä nováčikovia v I. triede – Honce a Štítnik. O druhom z dvojice sa síce priaznivci pozitívne vyjadrovali po prvom kole, ale zo zápasu vyšli víťazne hráči z Rudnej, ktorým stačilo premeniť jednu šancu a za ňu si vzali z ihriska v Kunovej Teplici, kde zápas prebiehal, tri cenné body. Honce sa v zápase so Slavošovcami prejavili v lepšom svetle aj strelecky najmä v druihom polčase a vo víťaznom ťažení, ktoré si priniesli z II. triedy, pokračovali pred svojimi divákmi v premiére v I. triede po dvoch rokoch. Z ostatných zápasov treba spomenúť najmä vysoké víťazstvo Rožňavského Bystrého v Dedinkách, kde hostia už druhý rok otvárajú nový ročník súťaže a vždy svojim víťazstvom. Nepríjemne prekvapila svojich fanúšikov jedenástka Vyšnoslancov, ktorá v domácom zápase podľahla Dlholúčanom tesne 2:3.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-