FK Pača - TJ Mladosť Jovice 1:6 (0:3). G: Zagiba - Lovaš 4, Gebe, Grecmacher. Minulú nedeľu 6.5.2012 cestovali Jovičania na horúcu pôdu Pače s úmyslom priniesť si domov nejaký ten bodík. Počasie prialo futbalu, čo prilákalo na ihrisko účastníka II. triedy celkom slušnú divácku návštevu. Začiatok zápasu 16. kola patril domácemu mužstvu, ktoré sa viac dostávalo do 16-tky súpera. Najprv domáci hráč nastrelil brvno a neskôr musel brankár hostí strelu jedného z domácich hráčov vyrážať na roh. Potom však prevzali iniciatívu hostia... Najprv Grecmacher nedoklepol loptu do prázdnej brány, ale asi o 5 minút neskôr sa hostia radovali z úvodného gólu, keď sa presadil Lovaš. Hostia ešte do Druhý polčas začal tlakom domácich, ale tí sa nevedeli presadiť cez dobre fungujúcu obranu hostí, ktorú umne dirigoval Szabó. Hosťom sa podarilo vsietiť štvrtý gól, a už bolo jasné, že Jovice si odnesú domov tri body. Hostia ešte potešili svojich fanúšikov ďalšími dvoma gólmi taktiež v krátkom časovom rozmedzí. Bodku za zápasom dal domáci útočník, ktorý z 5-ťky hlavou zaznamenal čestný úspech pre svoje mužstvo.
Séria neporaziteľnosti Jovíc pokračuje ďalej a Jovičania sa už teraz tešia na domáci duel s mužstvom Ml. Brzotín a o týždeň čaká na Jovice ťažký súper z Dediniek, čo bude určite veľmi zaujímavý zápas.
Zápas korektne rozhodoval R. Farkaš, asistentom bol G. Rási a delegátom pán Uhrín.
Jovice: Sopócy - Tomi, Szabó, Nagy ©, Doboš, Klárik, Tomi ml., Rusznyák, Gebe, Lovaš, Grecmacher.
Matúš Sopócy
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY ZÁPASOV HRANÝCH VONKU PO 16. KOLE
NAŠA POZNÁMKA: Futbalisti Mladosť Jovice si držia neporaziteľnosť od 11. kola, keď predtým prehralo naposledy v Kečove 4:2 a držalo sa stále na chvoste tabuľky. Odvtedy ako jediné mužstvo II. triedy stratilo v majstrovských zápasoch iba jeden bod. Medzi najcennejšie skalpy im patria víťazstvá nad Rožňavou B 4:2, s Čoltovom 9:1, v Štítniku 3:1. Ale nik od nich nečakal ani víťazstvo v Pači 6:1. Potešiteľný je i gólový pomer 26:8, ktoré dosiahli v posledných šiestich kolách. Lepší majú iba Dedinky 25:7, ale ozaj nepatrný. Celkove im doteraz v tabuľke patrí piate miesto a ich túžbou je zachovať si neporaziteľnosť v tomto ročníku II. triedy čo najdlhšie. Čakajú ich vonku najmä dva ťažké zápasy a to v Dedinkách a s Rožňavou B. Uvidíme, ako v nich mladí Jovičania herne i výsledkovo dopadnú. Ale palce im držíme aj tak. (MG-OD)
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY ZOSTAVENÁ Z VÝSLEDKOV 11.-16. KOLA:
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.