hrali na konci tréningu futbal brankár musel hrávať v poli ako útočník. Faktom je, že na výkon brankára sa iní hráči nesťažovali.
V ďalšom kole mužstvo privítalo Kunovu Teplicu, zápas skončil remízou. Zaujímavosťou je brankár v tomto zápase zahrával kopy od bránky. Nasledoval pomerne náročný zápas s Kovstavom, kde mužstvo minulú sezónu prehralo. Mužstvo cestovalo na zápas vlakom, naviac s mužstvom necestoval tréner Ferenčák, ale jeho manželka. Zostavu si určili hráči viac – menej sami. Zaujímavosťou je, že brankár dostal lacný prvý gól. Potom sa postupne rozchytal a do konca zápasu už neinkasoval. Mužstvo skórovalo až štyrikrát. V ďalšom kole privítalo Krh. Podhradie. Tento zápas mal zaujímavý priebeh. Góly padali až v závere zápasu. Najprv skórovali hostia po chybe Fehéra. Po rozohraní sa k lopte dostal Fehér, ktorý sa prekľučkoval pred šestnástku a po jeho prihrávke niektorí z útočníkov skóroval. O pár minút neskôr strelil víťazný gól Čipka. V poslednom domácom zápase mužstvo privítalo silný Hrhov. Tentokrát podľahlo o jeden gól. Po zápase však malo zabezpečený teplý čaj, keďže bola zima. Jesennú časť uzavrel zaujímavý zápas v Drnave. Mužstvo vždy doťahovalo náskok súpera, autor nevylučuje, že bolo 4:2. Po rozohraní strelil Gáll gól od polovice ihriska. Mužstvo podržal aj brankár, ktorý si na polčas vymenil kopačky a po zápase bol premočený. Autor nevylučuje, že proti hosťom sa kopali dve penalty (na hornú bránu), pričom jednu gólman zneškodnil. Mužstvo malo v závere dobrý finiš a vďaka dvom gólom zvíťazilo. Určite tri góly hostí strelil stredný záložník Gáll. Zápas rozhodoval Štefan Iglai, ktorý bol naklonený domácim. Mužstvo podalo v tomto zápase veľmi dobrý výkon na každom poste.
Za zmienenie stojí, že hráči boli v tejto sezóne za výkony odmeňovaný Horalkami. Na Kovstave dostali najviac – 3: brankár, Čipka, D. Hajči, Ferenčák.
V jarnej časti sa káder nezmenil až na príchod Majoroša, účasť hráčov na tréningov bola slabšia ako v predošlej sezóne. Na jednom z tréningov v telocvični nastúpili dve mužstvá v zložení: Boroš, Tomášik, Ferenčák st. proti mužstvu Čipka, D. Hajči, Ferenčák ml. V závere prípravy mužstvo trénovalo aj vonku. Zaujímavosťou bolo, že minimálne dvakrát hralo tréningové zápasy na lúke. Minimálne týždeň pred prvým jarnom kolom trénovalo už na ihrisku.
Z jarnej časti má však autor iba 4 výsledky. Z nich si spomína na zápas v Krh. Podhradí, kde opäť hostia nedokázali neoprávnený štart domáceho hráča. Domáci sa dostali do vedenia 4:0, hostia v závere znížili. Brankár vyrazil pokutový kop domácich a inkasoval až z následnej dorážky. Zneškodnil aj odkop Regruta, ktorý smeroval na vlastnú bránu. Mužstvo podalo v poli slabý výkon. Tentokrát dostal tri Horalky iba brankár. V poslednom kole s Drnavou mužstvo opustilo hraciu plochu kvôli nespokojnosti výkonu rozhodcu na pokyn trénera. Brankár si nespomína na výsledok zápasu v Kunovej Teplici, mužstvo inkasovalo raz, v obrane nastúpil na kraji M. Junger a kopy od bránky opäť kopal brankár v druhom polčase, Ferenčák sa vysunul do útoku. V jarnej časti sa už tréner venoval brankárovi. Mužstvo hralo aj prípravný zápas s Gemerskou Polomou v Nižnej Slanej. Stopérom bol Ferenčák a brankára Ďuričeka prekonal strelou od polovice ihriska.
Hráči boli cez zimu pozvaní aj na členskú schôdzu, ktorá sa konala cez víkend v čase medzi 10:00 a 11:00. Na zápasy vonku mužstvo cestovalo mikrobusom, ktorý inak chodil do Kobeliarova. Šoférom bol Jaroslav Nemčko. Do Gemerskej Polomy mužstvo cestovalo bežným spojom.
Zo zápasov s Kovstavom a s Plešivcom na jar si brankár nič nepamätá.
Súpiska žiakov: Štefan Tomášik - Dalibor Hajči, Štefan Gunár, Juraj Cangár, Peter Slovák, Tomáš Čipka, Ondrej Junger, Matúš Junger, Jakub Gáll, Miroslav Ambróz, Marek Boroš, Lukáš Ferenčák, Juraj Junger, Tomáš Regrut, Vladimír Majoroš, František Tököly, Dušan Valko, Igor Benedik, tréner: Rudolf Ferenčák.
Zostava na jeseň: Tomášik – Fehér / Ambróz, Regrut, Gunár, Boroš / Fehér – Čipka, Gáll, Slovák, D. Hajči – Cangár, Ferenčák.
Zostava na jar: Tomášik – Ambróz, Regrut, Gunár, Boroš – Čipka, Gáll, Slovák, D. Hajči – Cangár, Ferenčák.
Iná zostava: Tomášik – Ambróz, Ferenčák, Regrut, Gunár – Čipka, Gáll, Slovák, D. Hajči – Cangár, Majoroš / J. Junger.
|
Poznámky: • hráči D. Hajči a Gunár si posty aj menili (napr. doma s Krh. Podhradím) Dodatky k sezóne 2001/2002 • V zápase v Plešivci bol trénerom Jozef Grančák, hráči si určili zostavu spolu s trénerom • Pod vedením Karola Kováča sa mužstvo zúčastnilo na turnaji ZŠ Zlatá v Rožňave – malé bránky |
Zostava: Tomášik - A. Leskovjanský, Balogh – Gáll – Čipka • Jeden turnaj na malé bránky v tejto sezóne absolvovalo mužstvo pod vedením Mgr. Milana Slováka. Mužstvo odohralo aj dva prípravné zápasy s rómskym výberom. Hralo sa v Nižnej Slanej, výsledky ani súperov si žiaľ brankár nepamätá. Turnaj v Nižnej Slanej Poznámka: Autor nevylučuje aj zápas so ZŠ Zelený Strom, ktorý bol vyrovnaný, za hostí nastúpil Regrut |
|


Výsledky sezóny 2002/2003 žiaci:
1. kolo 24.8.2002 o 14,00 N. Slaná – Plešivec 4:0
2. kolo 31.8.2002 o 14,00 Lipovník – N. Slaná 1:11
3. kolo voľno
4. kolo 14.9.2002 o 14,00 N. Slaná – G. Poloma 3:2
5. kolo 21.9.2002 o 14,00 Brzotín – N. Slaná 3:1
6. kolo 28.9.2002 o 14,00 N. Slaná – K. Teplica 1:1
7. kolo 5.10.2002 o 14,00 Kovstav – N. Slaná 1:4
8. kolo 12.10.2002 o 14,00 N. Slaná – Krh. Podhradie 2:1
9. kolo 19.10.2002 o 14,00 Krh. Dlhá Lúka – N. Slaná voľno

10. kolo 26.10.2002 o 14,00 N. Slaná – Hrhov 0:1
11. kolo 2.11.2002 o 14,00 Drnava – N. Slaná 4:5
12. kolo 12.4.2003 Plešivec – N. Slaná
13. kolo 19.4. 2003 N. Slaná – Lipovník 1:0
14. kolo voľno
15. kolo 3.5. 2003 G. Poloma – N. Slaná 0:1
16. kolo 18.5. 2003 o 17:00 K. Teplica – N. Slaná, zápas rozhodoval laik
17. kolo voľno
18. kolo N. Slaná - Kovstav
19. kolo FK Krh. Podhradie – N. Slaná, domáci nezaslali na ObFZ zápis o stretnutí, ale autor zistil, že zápas skončil 4:2
20. kolo voľno – Hrhov odstúpil
21. kolo N. Slaná – Drnava 1:1
Poznámka:
• ŠTK kontumuje výsledok zápasu st. žiakov medzi mužstvami Nižná Slaná - FK Drnava 0:3 v prospech hosťujúceho mužstva za odmietnutie dom. mužstva pokračovať v stretnutí (podľa čl. 100 súť. poriadku).
Tabuľka st. žiakov po jesennej časti
| 1. | Hrhov | 9 | 6 | 2 | 1 | 28:16 | 20 |
| 2. | Plešivec | 9 | 6 | 1 | 2 | 66:18 | 19 |
| 3. | Drnava | 9 | 6 | 1 | 2 | 41:20 | 19 |
| 4. | Nižná Slaná | 9 | 6 | 1 | 2 | 31:13 | 19 |
| 5. | Kovstav | 9 | 6 | 0 | 3 | 38:23 | 18 |
| 6. | FK Brzotín | 9 | 3 | 2 | 4 | 18:32 | 11 |
| 7. | Krásnohorské Podhradie | 9 | 3 | 1 | 5 | 21:27 | 10 |
| 8. | Lipovník | 9 | 2 | 1 | 6 | 19:37 | 7 |
| 9. | Kunová Teplica | 9 | 1 | 3 | 5 | 10:35 | 6 |
| 10. | Gemerská Poloma | 9 | 0 | 0 | 9 | 12:60 | 0 |
Text: Štefan Tomášik
Fotografie: Peter Urban

































Žiacke mužstvo 2002/2003.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-