vyrovnané výkony, viacerí hráči nastupovali aj v Nedeľu za dorast. Brankár si nevybral slabší deň v žiadnom zápase pod vedením Kováča, v Hrhove ho zradili rukavice. V Brzotíne nebol striedaný pre zlý výkon, ale tréner chcel vyskúšať druhého brankára. S týmto striedaním nebol spokojný predseda Dušan Vandrášik, mužstvo neinkasovalo, ale len so šťastím. To bolo jediné striedanie brankárov, druhý brankár skončil. V Hrhove došlo aj k zraneniu D. Hajčiho, ktorý musel byť striedaný. Mužstvo poškodil aj hlavný rozhodca, pre jeho oprávnenú kritiku bol z lavičky odvedený tréner Kováč. Zaujímavý bol zápas s Lipovníkom 6:0. Zdá sa, že išlo o ľahký zápas, domáci brankár chytil tri samostatné nájazdy hráčom súpera. Špecifikom zápasu bolo aj rozostavenie hráčov domácich – mužstvo hralo v modeli podľa A – mužstva. Na poste G. Keršáka nastúpil Čipka, ktorý hrával inak ľavého záložníka. Po prvom kole skončila dvojica hráčov Tóth a Anderko.
Po skončení alebo v priebehu jesennej časti odišiel z mužstva Jakub Breznen pre nezhody s jedným z hráčov. Novou posilou bol Lukáš Ferenčák. V zimnej príprave trénovalo mužstvo dvakrát do týždňa v telocvični a trénovala s ním aj dvojica hráčov z Vlachova Ondrej Leskovjanský a Matúš Ďurán. K realizovaniu hosťovaní nedošlo. V mesiaci marec už mužstvo trénovalo vonku.
V jarnej časti hrával v obrane Fehér. Mužstvo prehralo trikrát. V zápase v Plešivci bol brankár hostí milo prekvapený, keď tréner domácich povedal pri konfrontácii, „máte dobrého brankára“. V posledných dvoch kolách – doma s Betliarom a v Plešivci dal príležitosť tréner hráčom, ktorí veľa nehrávali. V domácich zápasoch s Brzotínom a Hrhovom mal brankár minimum práce.
Po skončení sezóny sa konal tréning na ktorom sa hlasovalo o najlepšieho hráča. Za najlepšieho hráča bol zvolený brankár Štefan Tomášik, ktorý tam prítomný nebol (nebol informovaný o zmene času tréningu). Išiel však na tréning v čase ako v predošlom týždni a stretol cestou M. Hajčiho, ktorý mu odovzdal odmenu – čokoládu a informoval ho tejto skutočnosti.
Sezóna 2001/2002
Súpiska žiakov: Štefan Tomášik, Ivan Gunár - Dalibor Hajči, Tomáš Regrut, Zoltán Tóth, Jozef Balogh, Jakub Breznen (jesenná časť), Marek Nemčko, Daniel Nemčko, Juraj Cangár, Štefan Gunár, Martin Hajči, Tomáš Čipka, Gabriel Fehér, Ondrej Junger, Matúš Junger, Jakub Gáll, Miroslav Ambróz, Matúš Kanaba, Marek Boroš, Lukáš Ferenčák (jarná časť) Ján Tomi, Marek Anderko, Marián Grančák, Dušan Valko, Tibor Vierg, Igor Benedik.
Tréner: Karol Kováč.
Zostava v Drnave 1. kolo: Tomášik – Balogh, Tóth, D. Hajči, Anderko – Čipka, Gáll, Regrut – M. Hajči, M. Nemčko, D. Nemčko
Zostava v jarnej časti: Tomášik – Fehér / Balogh, M. Hajči, Regrut, Kanaba – Čipka, Gáll, Ferenčák – Cangár, M . Nemčko, D. Nemčko
Poznámka: po návrate D. Hajčiho na pravý okraj zálohy Ferenčák nastupoval ako útočník (miesto Cangára) alebo ako predstopér a Regrut išiel do zálohy
Zostava v jesennej časti (Po zranení D. Hajčiho): Tomášik – Balogh, M. Hajči, Regrut, Kanaba – Čipka, Gáll, Breznen – Cangár, M . Nemčko, D. Nemčko
Zostava na jeseň pred zranením D. Hajčiho: Tomášik - Balogh, M. Hajči, Regrut, Kanaba – Čipka, Gáll, D. Hajči – Cangár, M . Nemčko, D. Nemčko
Zostava v Brzotíne 3. kolo: Tomášik (46. min. Ivan Gunár) – Balogh, Cangár, Regrut, Gunár – Čipka, Gáll, D. Hajči – M. Hajči, M . Nemčko, D. Nemčko
Zostava doma proti Dobšinej predposledné kolo: Tomášik – Ambróz, M. Hajči, Ferenčák, M. Junger - Slovák, Gáll, Gunár - Daniel Nemčko, Cangár, Marek Nemčko, striedali Čipka, Regrut, D. Hajči
Zostava doma s Lipovníkom: Tomášik – Fehér, M. Hajči, Regrut, Tomi / Kanaba – Cangár / Tomi, Gáll, Breznen – Čipka – M. Nemčko, D. Nemčko
Poznámka: Ján Tomi jeden zápas odohral aj ako pravý záložník, raz ako ľavý záložník a raz aj ako ľavý obranca
Poznámka: Strednému záložníkovi Gállovi bolo vyčítané trénerom, že neotáča strany.
|
Tabuľka st. žiakov po jesennej časti
|
Výsledky: 1. kolo 1.9.2001 Drnava – N. Slaná 2:9 2. kolo 8.9.2001 voľno |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Tabuľka st. žiakov - konečná
|
10. kolo 13.4.2002 N. Slaná – Drnava 6:2 11. kolo 20.4.2002 voľno 12. kolo 27.4.2002 N. Slaná – Brzotín 5:0 13. kolo 4.5.2002 N. Slaná – Hrhov 5 :1 14. kolo 11.5.2002 Lipovník – N. Slaná 2:11 15. kolo 18.5.2002 voľno 16. kolo 25.5.2002 Kovstav – N. Slaná 3:2 17. kolo 1.6.2002 N. Slaná – Betliar 0:9 18. kolo 8.6.2002 Plešivec – N. Slaná 5:0 |
Čísla niektorých hráčov: 1 – Tomášik 6 – Čipka 8 – Gáll.
Niektorí diváci z tejto sezóny: Juraj Prok, Rudolf Regrut, pán Nemčko, pán Zsóka, Martin Plačko.
Z hráčov tohto mužstva tragicky zahynul Jozef Balogh, autor chce vyjadriť česť jeho pamiatke. Skóroval v zápase v Dobšinej z priameho kopu. Hrával na poste ľavého obrancu.
Z uvedených divákov tragicky zahynul vtedajší sused brankára Juraj Prok, autor chce vyjadriť česť jeho pamiatke Naviac tento divák pohostil brankára pred jedným z tréningov a volal aj iných divákov na zápasy mužstiev Baníka Nižná Slaná.
Štefan Tomášik

































Žiacke mužstvo - sezóna 2001/2002. Komentár: Podmienkou účasti A – mužstva Nižnej Slanej v 5. lige – JZ bolo, že musí mať dve mládežnícke mužstvá. Už v priebehu jari 2001 boli dvakrát kontaktovaní žiaci základnej školy Karolom Kováčom. Mužstvo začalo trénovať možno už v júni 2001.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-