(kvôli vyťaženosti), keď Kováča nahradil Jozef Grančák.
Pri pohľade na počet inkasovaných gólov je mužstvo na poslednom mieste. Brankári za inkasované góly väčšinou nemohli. V počte strelených gólov mužstvo bolo po jeseni opäť posledné. Niektorí hráči trénovali, iní nie.
V jarnej časti mužstvo dostalo menej gólov a získalo aj viac bodov, v zápase s Vyšnou Slanou podalo dobrý výkon. S Kružnou mužstvo podržal brankár, avšak v poli sa hráči nedokázali presadiť. Posledný zápas v Gemerskej Hôrke boli hráči hostí inzultovaní domácimi (napr. zranený Čipka). Celkovo tak skončilo na poslednej priečke. Pozitívom boli skúsenosti, ktoré získali hráči žiackeho mužstva, ktorí mali striedavý štart.
Zaujímavosti:
• V domácom zápase s Vyšnou Slanou mužstvo bolo povzbudzované aj bubnom. J. Leštach prekonal T. Liptaia strelou od polovice ihriska, jeden z divákov zakričal: „Ďuro udri !!!“
• Rozdiel medzi trénermi bol v tom, že tréner Grančák zriedka striedal brankárov, po polčase nikdy.
Zostava na jeseň: Nemec - Balogh, Vizi, M. Leštach, Zerola – J. Leštach, Gáll, Grančák, Kravec – Michalanský, M. Hajči
Zostava na jar: Nemec – Balogh, Vizi, M. Leštach, Zerola – J. Leštach, Gáll, Regrut, Kravec – Michalanský, M. Hajči
Iná zostava: Tomášik – Balogh, Vizi, M. Leštach, Zerola – J. Leštach, Sentpetery, Gáll, Kravec -Michalanský, M. Hajči


Štarty náhradného brankára – Napríklad:
• V Dlhej Vsi – od 46. minúty
• Na Dedinkách – celý zápas alebo od 46. minúty, rozhodca Dušan Hajdúk.
• Doma s Gemerskou Hôrkou – od 80. minúty - tréner Kováč nariadil trénerovi Jozefovi Grančákovi, aby bol vystriedaný náhradný brankár, keďže ako tréner cestoval s A – mužstvom, rovnako aj striedanie D. Grančáka, ktorý tiež išiel na zápas s A - mužstvom
• Celý zápas – doma Vyšná Slaná, doma Kružná.
• V domácom zápase s Kunovou Teplicou mal byť prvý brankár okamžite striedaný po kritizovaní rozhodcu vulgárnymi výrazmi – nariadil Kováč Grančákovi.
• Nikdy však prvý brankár nešiel na lavičku a druhý do základu.
• V prípade, že sa hráči zišli jedenásti, do poľa išiel Nemec.
Väčšina výsledkov
| 1. kolo N. Slaná – Dobšiná 0:9 5. kolo N. Slaná – Dlhá Ves 1:7 7. kolo N. Slaná – Dedinky 1:5 8. kolo V. Slaná – N. Slaná 3:2 9. kolo voľno 11. kolo N. Slaná – K. Teplica 3:0 kontumačne hostia nepricestovali ---------------------------------------------------------------- 14. kolo Dobšiná – N. Slaná 11:0 15. kolo N. Slaná – Jablonov 1:1 |
17. kolo N. Slaná – G. Poloma 0:7 19. kolo N. Slaná – Kružná 0:3 20. kolo Dedinky – N. Slaná 5:1 21. kolo N. Slaná – V. Slaná 3:3 23. kolo N. Slaná – Vlachovo 3:3 24. kolo Kunova Teplica – N. Slaná 2:2 25. kolo Plešivec - N. Slaná 7:2 26. kolo G. Hôrka – N. Slaná 6:1, inzultácia dorastencov hostí |
|
Tabuľka dorastu po jesennej časti Konečná tabuľka
| 1. | Dobšiná | 12 | 12 | 0 | 0 | 70:8 | 36 | 1. | Dobšiná | 24 | 24 | 0 | 0 | 137:18 | 72 | |
| 2. | Jablonov n/T | 12 | 9 | 1 | 2 | 62:8 | 28 | 2. | Gemerská Poloma | 24 | 17 | 3 | 4 | 116:45 | 54 | |
| 3. | Gemerská Poloma | 12 | 7 | 3 | 2 | 46:34 | 24 | 3. | Jablonov n/T | 24 | 16 | 3 | 5 | 110:22 | 51 | |
| 4. | Plešivec | 11 | 7 | 1 | 3 | 42:22 | 22 | 4. | Plešivec | 24 | 14 | 2 | 6 | 85:67 | 44 | |
| 5. | Štítnik | 12 | 5 | 2 | 5 | 49:17 | 17 | 5. | Gemerská Hôrka | 24 | 13 | 4 | 7 | 81:37 | 43 | |
| 6. | Dedinky | 11 | 5 | 2 | 4 | 32:25 | 17 | 6. | Štítnik | 24 | 9 | 4 | 11 | 79:54 | 31 | |
| 7. | Gemerská Hôrka | 12 | 4 | 4 | 4 | 31:19 | 16 | 7. | Kunová Teplica | 24 | 8 | 3 | 13 | 51:73 | 27 | |
| 8. | Vlachovo | 11 | 4 | 0 | 7 | 23:37 | 12 | 8. | Kružná | 24 | 9 | 0 | 15 | 49:98 | 27 | |
| 9. | Vyšná Slaná | 12 | 4 | 0 | 8 | 19:58 | 12 | 9. | Vyšná Slaná | 24 | 8 | 2 | 14 | 40:125 | 26 | |
| 10. | Kunová Teplica | 12 | 3 | 2 | 7 | 24:44 | 11 | 10. | Dedinky | 24 | 7 | 2 | 15 | 50:84 | 23 | |
| 11. | Kružná | 11 | 3 | 0 | 8 | 17:54 | 9 | 11. | Vlachovo | 24 | 6 | 2 | 16 | 44:82 | 20 | |
| 12. | Dlhá Ves | 12 | 2 | 2 | 8 | 22:59 | 8 | 12. | Dlhá Ves | 24 | 6 | 2 | 16 | 47:92 | 20 | |
| 13. | Nižná Slaná | 12 | 1 | 1 | 10 | 12:73 | 4 | 13. | Nižná Slaná | 24 | 2 | 5 | 17 | 30:128 | 11 | |
Štefan Tomášik
































Uverejneňovaním spomienok na mládežnícke mužstvá Nižnej Slanej pokračujeme ich treťou časťou, ktorú autor venoval
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-