(kvôli vyťaženosti), keď Kováča nahradil Jozef Grančák.
Pri pohľade na počet inkasovaných gólov je mužstvo na poslednom mieste. Brankári za inkasované góly väčšinou nemohli. V počte strelených gólov mužstvo bolo po jeseni opäť posledné. Niektorí hráči trénovali, iní nie.
V jarnej časti mužstvo dostalo menej gólov a získalo aj viac bodov, v zápase s Vyšnou Slanou podalo dobrý výkon. S Kružnou mužstvo podržal brankár, avšak v poli sa hráči nedokázali presadiť. Posledný zápas v Gemerskej Hôrke boli hráči hostí inzultovaní domácimi (napr. zranený Čipka). Celkovo tak skončilo na poslednej priečke. Pozitívom boli skúsenosti, ktoré získali hráči žiackeho mužstva, ktorí mali striedavý štart.
Zaujímavosti:
• V domácom zápase s Vyšnou Slanou mužstvo bolo povzbudzované aj bubnom. J. Leštach prekonal T. Liptaia strelou od polovice ihriska, jeden z divákov zakričal: „Ďuro udri !!!“
• Rozdiel medzi trénermi bol v tom, že tréner Grančák zriedka striedal brankárov, po polčase nikdy.
Zostava na jeseň: Nemec - Balogh, Vizi, M. Leštach, Zerola – J. Leštach, Gáll, Grančák, Kravec – Michalanský, M. Hajči
Zostava na jar: Nemec – Balogh, Vizi, M. Leštach, Zerola – J. Leštach, Gáll, Regrut, Kravec – Michalanský, M. Hajči
Iná zostava: Tomášik – Balogh, Vizi, M. Leštach, Zerola – J. Leštach, Sentpetery, Gáll, Kravec -Michalanský, M. Hajči


Štarty náhradného brankára – Napríklad:
• V Dlhej Vsi – od 46. minúty
• Na Dedinkách – celý zápas alebo od 46. minúty, rozhodca Dušan Hajdúk.
• Doma s Gemerskou Hôrkou – od 80. minúty - tréner Kováč nariadil trénerovi Jozefovi Grančákovi, aby bol vystriedaný náhradný brankár, keďže ako tréner cestoval s A – mužstvom, rovnako aj striedanie D. Grančáka, ktorý tiež išiel na zápas s A - mužstvom
• Celý zápas – doma Vyšná Slaná, doma Kružná.
• V domácom zápase s Kunovou Teplicou mal byť prvý brankár okamžite striedaný po kritizovaní rozhodcu vulgárnymi výrazmi – nariadil Kováč Grančákovi.
• Nikdy však prvý brankár nešiel na lavičku a druhý do základu.
• V prípade, že sa hráči zišli jedenásti, do poľa išiel Nemec.
Väčšina výsledkov
| 1. kolo N. Slaná – Dobšiná 0:9 5. kolo N. Slaná – Dlhá Ves 1:7 7. kolo N. Slaná – Dedinky 1:5 8. kolo V. Slaná – N. Slaná 3:2 9. kolo voľno 11. kolo N. Slaná – K. Teplica 3:0 kontumačne hostia nepricestovali ---------------------------------------------------------------- 14. kolo Dobšiná – N. Slaná 11:0 15. kolo N. Slaná – Jablonov 1:1 |
17. kolo N. Slaná – G. Poloma 0:7 19. kolo N. Slaná – Kružná 0:3 20. kolo Dedinky – N. Slaná 5:1 21. kolo N. Slaná – V. Slaná 3:3 23. kolo N. Slaná – Vlachovo 3:3 24. kolo Kunova Teplica – N. Slaná 2:2 25. kolo Plešivec - N. Slaná 7:2 26. kolo G. Hôrka – N. Slaná 6:1, inzultácia dorastencov hostí |
|
Tabuľka dorastu po jesennej časti Konečná tabuľka
| 1. | Dobšiná | 12 | 12 | 0 | 0 | 70:8 | 36 | 1. | Dobšiná | 24 | 24 | 0 | 0 | 137:18 | 72 | |
| 2. | Jablonov n/T | 12 | 9 | 1 | 2 | 62:8 | 28 | 2. | Gemerská Poloma | 24 | 17 | 3 | 4 | 116:45 | 54 | |
| 3. | Gemerská Poloma | 12 | 7 | 3 | 2 | 46:34 | 24 | 3. | Jablonov n/T | 24 | 16 | 3 | 5 | 110:22 | 51 | |
| 4. | Plešivec | 11 | 7 | 1 | 3 | 42:22 | 22 | 4. | Plešivec | 24 | 14 | 2 | 6 | 85:67 | 44 | |
| 5. | Štítnik | 12 | 5 | 2 | 5 | 49:17 | 17 | 5. | Gemerská Hôrka | 24 | 13 | 4 | 7 | 81:37 | 43 | |
| 6. | Dedinky | 11 | 5 | 2 | 4 | 32:25 | 17 | 6. | Štítnik | 24 | 9 | 4 | 11 | 79:54 | 31 | |
| 7. | Gemerská Hôrka | 12 | 4 | 4 | 4 | 31:19 | 16 | 7. | Kunová Teplica | 24 | 8 | 3 | 13 | 51:73 | 27 | |
| 8. | Vlachovo | 11 | 4 | 0 | 7 | 23:37 | 12 | 8. | Kružná | 24 | 9 | 0 | 15 | 49:98 | 27 | |
| 9. | Vyšná Slaná | 12 | 4 | 0 | 8 | 19:58 | 12 | 9. | Vyšná Slaná | 24 | 8 | 2 | 14 | 40:125 | 26 | |
| 10. | Kunová Teplica | 12 | 3 | 2 | 7 | 24:44 | 11 | 10. | Dedinky | 24 | 7 | 2 | 15 | 50:84 | 23 | |
| 11. | Kružná | 11 | 3 | 0 | 8 | 17:54 | 9 | 11. | Vlachovo | 24 | 6 | 2 | 16 | 44:82 | 20 | |
| 12. | Dlhá Ves | 12 | 2 | 2 | 8 | 22:59 | 8 | 12. | Dlhá Ves | 24 | 6 | 2 | 16 | 47:92 | 20 | |
| 13. | Nižná Slaná | 12 | 1 | 1 | 10 | 12:73 | 4 | 13. | Nižná Slaná | 24 | 2 | 5 | 17 | 30:128 | 11 | |
Štefan Tomášik

































Uverejneňovaním spomienok na mládežnícke mužstvá Nižnej Slanej pokračujeme ich treťou časťou, ktorú autor venoval
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-