(kvôli vyťaženosti), keď Kováča nahradil Jozef Grančák.
Pri pohľade na počet inkasovaných gólov je mužstvo na poslednom mieste. Brankári za inkasované góly väčšinou nemohli. V počte strelených gólov mužstvo bolo po jeseni opäť posledné. Niektorí hráči trénovali, iní nie.
V jarnej časti mužstvo dostalo menej gólov a získalo aj viac bodov, v zápase s Vyšnou Slanou podalo dobrý výkon. S Kružnou mužstvo podržal brankár, avšak v poli sa hráči nedokázali presadiť. Posledný zápas v Gemerskej Hôrke boli hráči hostí inzultovaní domácimi (napr. zranený Čipka). Celkovo tak skončilo na poslednej priečke. Pozitívom boli skúsenosti, ktoré získali hráči žiackeho mužstva, ktorí mali striedavý štart.
Zaujímavosti:
• V domácom zápase s Vyšnou Slanou mužstvo bolo povzbudzované aj bubnom. J. Leštach prekonal T. Liptaia strelou od polovice ihriska, jeden z divákov zakričal: „Ďuro udri !!!“
• Rozdiel medzi trénermi bol v tom, že tréner Grančák zriedka striedal brankárov, po polčase nikdy.
Zostava na jeseň: Nemec - Balogh, Vizi, M. Leštach, Zerola – J. Leštach, Gáll, Grančák, Kravec – Michalanský, M. Hajči
Zostava na jar: Nemec – Balogh, Vizi, M. Leštach, Zerola – J. Leštach, Gáll, Regrut, Kravec – Michalanský, M. Hajči
Iná zostava: Tomášik – Balogh, Vizi, M. Leštach, Zerola – J. Leštach, Sentpetery, Gáll, Kravec -Michalanský, M. Hajči


Štarty náhradného brankára – Napríklad:
• V Dlhej Vsi – od 46. minúty
• Na Dedinkách – celý zápas alebo od 46. minúty, rozhodca Dušan Hajdúk.
• Doma s Gemerskou Hôrkou – od 80. minúty - tréner Kováč nariadil trénerovi Jozefovi Grančákovi, aby bol vystriedaný náhradný brankár, keďže ako tréner cestoval s A – mužstvom, rovnako aj striedanie D. Grančáka, ktorý tiež išiel na zápas s A - mužstvom
• Celý zápas – doma Vyšná Slaná, doma Kružná.
• V domácom zápase s Kunovou Teplicou mal byť prvý brankár okamžite striedaný po kritizovaní rozhodcu vulgárnymi výrazmi – nariadil Kováč Grančákovi.
• Nikdy však prvý brankár nešiel na lavičku a druhý do základu.
• V prípade, že sa hráči zišli jedenásti, do poľa išiel Nemec.
Väčšina výsledkov
| 1. kolo N. Slaná – Dobšiná 0:9 5. kolo N. Slaná – Dlhá Ves 1:7 7. kolo N. Slaná – Dedinky 1:5 8. kolo V. Slaná – N. Slaná 3:2 9. kolo voľno 11. kolo N. Slaná – K. Teplica 3:0 kontumačne hostia nepricestovali ---------------------------------------------------------------- 14. kolo Dobšiná – N. Slaná 11:0 15. kolo N. Slaná – Jablonov 1:1 |
17. kolo N. Slaná – G. Poloma 0:7 19. kolo N. Slaná – Kružná 0:3 20. kolo Dedinky – N. Slaná 5:1 21. kolo N. Slaná – V. Slaná 3:3 23. kolo N. Slaná – Vlachovo 3:3 24. kolo Kunova Teplica – N. Slaná 2:2 25. kolo Plešivec - N. Slaná 7:2 26. kolo G. Hôrka – N. Slaná 6:1, inzultácia dorastencov hostí |
|
Tabuľka dorastu po jesennej časti Konečná tabuľka
| 1. | Dobšiná | 12 | 12 | 0 | 0 | 70:8 | 36 | 1. | Dobšiná | 24 | 24 | 0 | 0 | 137:18 | 72 | |
| 2. | Jablonov n/T | 12 | 9 | 1 | 2 | 62:8 | 28 | 2. | Gemerská Poloma | 24 | 17 | 3 | 4 | 116:45 | 54 | |
| 3. | Gemerská Poloma | 12 | 7 | 3 | 2 | 46:34 | 24 | 3. | Jablonov n/T | 24 | 16 | 3 | 5 | 110:22 | 51 | |
| 4. | Plešivec | 11 | 7 | 1 | 3 | 42:22 | 22 | 4. | Plešivec | 24 | 14 | 2 | 6 | 85:67 | 44 | |
| 5. | Štítnik | 12 | 5 | 2 | 5 | 49:17 | 17 | 5. | Gemerská Hôrka | 24 | 13 | 4 | 7 | 81:37 | 43 | |
| 6. | Dedinky | 11 | 5 | 2 | 4 | 32:25 | 17 | 6. | Štítnik | 24 | 9 | 4 | 11 | 79:54 | 31 | |
| 7. | Gemerská Hôrka | 12 | 4 | 4 | 4 | 31:19 | 16 | 7. | Kunová Teplica | 24 | 8 | 3 | 13 | 51:73 | 27 | |
| 8. | Vlachovo | 11 | 4 | 0 | 7 | 23:37 | 12 | 8. | Kružná | 24 | 9 | 0 | 15 | 49:98 | 27 | |
| 9. | Vyšná Slaná | 12 | 4 | 0 | 8 | 19:58 | 12 | 9. | Vyšná Slaná | 24 | 8 | 2 | 14 | 40:125 | 26 | |
| 10. | Kunová Teplica | 12 | 3 | 2 | 7 | 24:44 | 11 | 10. | Dedinky | 24 | 7 | 2 | 15 | 50:84 | 23 | |
| 11. | Kružná | 11 | 3 | 0 | 8 | 17:54 | 9 | 11. | Vlachovo | 24 | 6 | 2 | 16 | 44:82 | 20 | |
| 12. | Dlhá Ves | 12 | 2 | 2 | 8 | 22:59 | 8 | 12. | Dlhá Ves | 24 | 6 | 2 | 16 | 47:92 | 20 | |
| 13. | Nižná Slaná | 12 | 1 | 1 | 10 | 12:73 | 4 | 13. | Nižná Slaná | 24 | 2 | 5 | 17 | 30:128 | 11 | |
Štefan Tomášik
































Uverejneňovaním spomienok na mládežnícke mužstvá Nižnej Slanej pokračujeme ich treťou časťou, ktorú autor venoval
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.