Komentár. a inkasovalo vyrovnávajúci gól. S troma zdolateľnými súpermi prehralo – Vlachovo, Lipovník (neudržalo vedenie), G. Hôrka (zišli sa len jedenásti hráči). V zápase s Lipovníkom brankár domácich strelu hráča hostí len vyrazil, keďže lopta na novom teréne pred bránkou skočila. Z následnej dorážky inkasoval. V posledných kolách sa hráči schádzali jedenásti, preto mužstvo nebodovalo na Dedinkách. Vedenie sa preto snažilo káder doplniť o chlapcov z Kobeliarova, tí však nemali záujem reprezentovať Nižnú Slanú. Partia z predošlej sezóny trénovala. V tejto časti súťaže mužstvo hralo domáce zápasy v úradnom hracom čase dospelých. Niektorí hráči raz pred futbalom uprednostnili preteky v Púchove, aj to možno prispelo k rozhodnutiu vedenia klubu zrušiť dorast. Domáci hráči, ktorí chodili stabilne na zápasy dostali odmenu.
Výsledky zápasov Nižnej Slanej v jednotlivých kolách:
| 1. kolo Hrhov - Niž. Slaná 3:1 2. kolo Nižná Slaná - Drnava 0:1 3. kolo Rudná - Nižná Slaná 0:2 4. kolo Nižná Slaná - Kružná 0:6 5. kolo Slavošovce - Nižná Slaná 3:1 7. kolo Plešivec - Nižná Slaná 6:0 8. kolo Nižná Slaná - Gemerská Hôrka 10:0 9. kolo Vlachovo - Nižná Slaná 2:4 10. kolo voľno 11. kolo Lipovník - Nižná Slaná 1:3 12. kolo Nižná Slaná - Dlhá Ves 9:2 13. kolo Krh. Podhradie - Nižná Slaná 3:0 14. kolo Štítnik - Nižná Slaná 6:1 15. kolo Nižná Slaná - Dedinky 6:4 |
16. kolo Nižná Slaná - Hrhov 1:5 |
|
Tabuľka po jesennej časti
|
Konečná tabuľka
|
Poznámka: Konečná tabuľka (posledná akú autor našiel v novinách), započítať výsledok 5:3 zo zápasu Dedinky – N. Slaná v prospech Dediniek
Súpiska dorastu: Štefan Tomášik - Jozef Michalanský, Ján Janco, Martin Hajči, Dalibor Hajči, Ján Tomi, Miroslav Ambróz, Štefan Gunár, Radovan Hajči, Marián Ďuriček, Tomáš Čipka, Jakub Gáll, Ján Dovec, Lukáš Dovec, Ľubomír Breznen, Marek Boroš Matúš Kanaba, Lukáš Ferenčák, Karol Kónya.
Tréner: Jozef Grančák.
Zostava na jeseň: Tomášik – Janco, Ďuriček, J. Dovec, Gallo – Čipka, Ferenčák, Gáll, D. Hajči – Breznen, Michalanský.
Zostava na jar: Tomášik – Ambróz, J. Dovec, Gunár, Boroš – Čipka, Ferenčák, Gáll, D. Hajči – Breznen, Michalanský.
Kde pôsobili hráči po zrušení dorastu ?
Štefan Tomášik – dorast G. Poloma 2005/2006 – 2006/2007
Radovan Hajči – dorast G. Poloma 2005/2006
Marek Boroš – dorast G. Poloma 2005/2006, dorast Vlachovo 2006/7 - 2007/8
Dalibor Hajči – dorast V. Slaná 2005/2006 – jeseň 2007
Juraj Junger – dorast Vlachovo, 2007/2008
Peter Slovák – dorast Rožňava, do jesene 2009
Ondrej Junger, Igor Benedik, Štefan Müller, Dušan Valko – dorast G. Poloma, 2008/2009
Miroslav Ambróz – dorast Vlachovo 2005/2006, 2006/ 2007, 2007/2008
Juraj Cangár – dorast Rožňava 2005/2006, Kobeliarovo 2006 /2007
Vladimír Majoroš – dorast Vlachovo.
Text: Štefan TomášikFotografie: Peter Urban
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.