Druhý polčas už od začiatku nabral na obrátkach. Bystrania začali s nátlakovou hrou, zrýchlili všetky herné činnosti a súpera zatlačili pred ich bránu. V 58. minúte sa oprel z 25. metrov do lopty Hajdu a svojou polovysokou strelou prekvapil brankára Pače. 1:0. Po tomto góle Pačania tiež vsadili na útočenie a o 8 minút neskôr, po rohovom kope, kapitán Pače krásnou strelou pod brvno z hranice 16-ky zrovnal stav na 1:1. Útoky sa striedali na obidvoch stranách. Bystrania nevyužili obrovské šance, ktoré zahodili Rusnyák a Minčík. To sa im mohlo nevyplatiť, pretože Pačanské kontry na Máťašovu bránu narobili obrancom Bystrého nemalé problémy. Dva gólové šance zneškodnil najlepší hráč domácich Máťaš a raz zachránila Bystranov od pohromy žrď. V 79. minúte po rýchlej kombinácii dobre zacentroval navrátilec v Bystranskom drese Ján Tomko. Jeho center pred bránu dobre usmernil do siete J. Urban ml. 2:1. Pačania sa ešte snažili o zvrat, no šťastie dnes stálo na strane Bystranov.
Pred 50 divákmi dobre rozhodoval Jonáš.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Hajdu, Galata, Valko, Čapó, Leng, Rusnyák, Minčík, Urban ml. Striedali: Krága, Tomko, Bernát.
Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
FOTOGALÉRIA ZO ZÁPASU ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ - PAČA 2:1
{gallery}futbal/2011/pac{/gallery}
Ostatné zápasy 9. kola: Bohúňovo - Slavošovce 5:1, Brzotín - Čoltovo 3:2, Kečovo - Dedinky 4:4, Hrhov - Nižná Slaná 1:2, Jovice - Kovstav 5:2.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 9. KOLE
|
1. |
Drnava |
7 |
7 |
0 |
0 |
44:6 |
21 |
|
2. |
Bohúňovo |
8 |
5 |
3 |
0 |
23:8 |
18 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
8 |
5 |
1 |
2 |
22:12 |
16 |
|
4.. |
Hrhov |
8 |
5 |
0 |
3 |
26:19 |
15 |
|
5 |
Nižná Slaná |
8 |
5 |
0 |
3 |
26:25 |
15 |
|
6. |
Slavošovce |
7 |
4 |
0 |
3 |
21:17 |
12 |
|
7. |
Pača |
9 |
4 |
0 |
5 |
19:20 |
12 |
|
8. |
Dedinky |
7 |
3 |
1 |
3 |
12:21 |
10 |
|
9. |
Ml. Brzotín |
8 |
3 |
0 |
5 |
24:25 |
9 |
|
10. |
Čoltovo |
7 |
3 |
0 |
4 |
16:21 |
9 |
|
11. |
Kečovo |
8 |
2 |
2 |
4 |
21:21 |
8 |
|
12. |
Jovice |
8 |
2 |
2 |
4 |
21:36 |
8 |
|
13. |
Kovstav |
9 |
2 |
0 |
7 |
13:28 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
8 |
1 |
0 |
7 |
8:34 |
3 |
ĎALŠIE KOLO:
II. trieda - 10. kolo - 26.9.2010 o 15.00 hod.: Kovstav - voľno, Pača - Jovice, Nižná Slaná - Rožňavské Bystré, Dedinky - Hrhov, Kečovo má voľno, Čoltovo - Gem. Poma "B", Slavošovce - Ml. Brzotín, Drnava - Bohúňovo.
VÝSLEDKY 7. KOLA I. TRIEDY:
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 3:2 (2:2), góly: Zajdó 2, Strama – Liptai, Kračún, ŽK: Szocs – Fifik, Liptai, R: J. Gyenes, D: 80. Vlachovo – Dlhá Ves 1:2 (0:2), góly: M. Hajdúk – Zsóri, Flander, ŽK: Gál – Dusza, Blatník, R: A. Farkaš, DZ: Gášpár, D: 80. Brzotín – Rudná 1:1 (0:0), góly: Gášpár - Strelka ml., ŽK: A. Polyák – Jakab, Kontra, ČK: A. Polyák (Brzotín), R: Petro, DZ: Bodnár, D:80. Kružná – Dobšiná 4:1 (2:0), gól: R. Polyák 2 (1 z
TABUĽKA I. TRIEDY PO 7. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
7 |
6 |
0 |
1 |
27:6 |
18 |
|
2. |
Kružná |
7 |
5 |
1 |
1 |
25:7 |
16 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
7 |
4 |
1 |
2 |
21:12 |
13 |
|
4. |
Lipovník |
7 |
4 |
1 |
2 |
21:10 |
13 |
|
5. |
Rudná |
7 |
4 |
1 |
2 |
30:10 |
13 |
|
6. |
Jablonov n/T |
7 |
3 |
2 |
2 |
15:14 |
11 |
|
7. |
Gem. Poloma |
7 |
3 |
2 |
2 |
11:16 |
11 |
|
8. |
Plešivec |
7 |
3 |
1 |
3 |
9:25 |
10 |
|
9. |
Dlhá Ves |
7 |
3 |
0 |
4 |
12:16 |
9 |
|
10. |
Brzotín |
7 |
2 |
2 |
3 |
8:14 |
8 |
|
10. |
Vyšná Slaná |
7 |
1 |
3 |
3 |
13:19 |
6 |
|
12. |
Honce |
7 |
2 |
0 |
5 |
10:18 |
6 |
|
13. |
Betliar |
7 |
1 |
2 |
4 |
9:19 |
5 |
|
14. |
Vlachovo |
7 |
0 |
0 |
7 |
5:27 |
0 |
ĎALŠIE KOLO
I. trieda - 8. kolo - 26.9.2010 o 15.00 hod.: Dlhá Ves - Krh. Dlhá Lúka, Honce - Lipovník, Gemerská Poloma - Jablonov n/T, Plešivec - Betliar, Dobšiná - Vyšná Slaná, Rudná - Kružná, Vlachovo - Brzotín.
{jcomments on}

































Rožňavské Bystré – Pača 2:1 (0:0). Na výborne pripravenom trávniku obidve mužstvá začali zápas 9. kola II. triedy OM vo futbale opatrne. Hostia posilnení o viacerých hráčov z Mníška nad Hnilcom naznačili hneď v úvode, že sa neuspokoja len s tým, že tu odohrajú zápas. V prvom polčase dominovali obrany, ktoré útočníkov dobre strážili. Vo vyrovnanom polčase však mali Pačania aj Bystrania po dve dobré príležitosti. Dva razy výborne zasahoval Máťaš v bráne domácich a dva razy brankár Pače po zakončení Minčíka a Urbana mladšieho. Prvý polčas sa však hral väčšinou len medzi 16-kami. Preto sa aj bez gólov
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-