Rožňavské Bystré – Pača 2:1 (0:0). Na výborne pripravenom trávniku obidve mužstvá začali zápas 9. kola II. triedy OM vo futbale opatrne. Hostia posilnení o viacerých hráčov z Mníška nad Hnilcom naznačili hneď v úvode, že sa neuspokoja len s tým, že tu odohrajú zápas. V prvom polčase dominovali obrany, ktoré útočníkov dobre strážili. Vo vyrovnanom polčase však mali Pačania aj Bystrania po dve dobré príležitosti. Dva razy výborne zasahoval Máťaš v bráne domácich a dva razy brankár Pače po zakončení Minčíka a Urbana mladšieho. Prvý polčas sa však hral väčšinou len medzi 16-kami. Preto sa aj bez gólov Druhý polčas už od začiatku nabral na obrátkach. Bystrania začali s nátlakovou hrou, zrýchlili všetky herné činnosti a súpera zatlačili pred ich bránu. V 58. minúte sa oprel z 25. metrov do lopty Hajdu a svojou polovysokou strelou prekvapil brankára Pače. 1:0. Po tomto góle Pačania tiež vsadili na útočenie a o 8 minút neskôr, po rohovom kope, kapitán Pače krásnou strelou pod brvno z hranice 16-ky zrovnal stav na 1:1. Útoky sa striedali na obidvoch stranách. Bystrania nevyužili obrovské šance, ktoré zahodili Rusnyák a Minčík. To sa im mohlo nevyplatiť, pretože Pačanské kontry na Máťašovu bránu narobili obrancom Bystrého nemalé problémy. Dva gólové šance zneškodnil najlepší hráč domácich Máťaš a raz zachránila Bystranov od pohromy žrď. V 79. minúte po rýchlej kombinácii dobre zacentroval navrátilec v Bystranskom drese Ján Tomko. Jeho center pred bránu dobre usmernil do siete J. Urban ml. 2:1. Pačania sa ešte snažili o zvrat, no šťastie dnes stálo na strane Bystranov.
Pred 50 divákmi dobre rozhodoval Jonáš.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Hajdu, Galata, Valko, Čapó, Leng, Rusnyák, Minčík, Urban ml. Striedali: Krága, Tomko, Bernát.
Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
FOTOGALÉRIA ZO ZÁPASU ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ - PAČA 2:1
{gallery}futbal/2011/pac{/gallery}
Ostatné zápasy 9. kola: Bohúňovo - Slavošovce 5:1, Brzotín - Čoltovo 3:2, Kečovo - Dedinky 4:4, Hrhov - Nižná Slaná 1:2, Jovice - Kovstav 5:2.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 9. KOLE
|
1. |
Drnava |
7 |
7 |
0 |
0 |
44:6 |
21 |
|
2. |
Bohúňovo |
8 |
5 |
3 |
0 |
23:8 |
18 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
8 |
5 |
1 |
2 |
22:12 |
16 |
|
4.. |
Hrhov |
8 |
5 |
0 |
3 |
26:19 |
15 |
|
5 |
Nižná Slaná |
8 |
5 |
0 |
3 |
26:25 |
15 |
|
6. |
Slavošovce |
7 |
4 |
0 |
3 |
21:17 |
12 |
|
7. |
Pača |
9 |
4 |
0 |
5 |
19:20 |
12 |
|
8. |
Dedinky |
7 |
3 |
1 |
3 |
12:21 |
10 |
|
9. |
Ml. Brzotín |
8 |
3 |
0 |
5 |
24:25 |
9 |
|
10. |
Čoltovo |
7 |
3 |
0 |
4 |
16:21 |
9 |
|
11. |
Kečovo |
8 |
2 |
2 |
4 |
21:21 |
8 |
|
12. |
Jovice |
8 |
2 |
2 |
4 |
21:36 |
8 |
|
13. |
Kovstav |
9 |
2 |
0 |
7 |
13:28 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
8 |
1 |
0 |
7 |
8:34 |
3 |
ĎALŠIE KOLO:
II. trieda - 10. kolo - 26.9.2010 o 15.00 hod.: Kovstav - voľno, Pača - Jovice, Nižná Slaná - Rožňavské Bystré, Dedinky - Hrhov, Kečovo má voľno, Čoltovo - Gem. Poma "B", Slavošovce - Ml. Brzotín, Drnava - Bohúňovo.
VÝSLEDKY 7. KOLA I. TRIEDY:
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 3:2 (2:2), góly: Zajdó 2, Strama – Liptai, Kračún, ŽK: Szocs – Fifik, Liptai, R: J. Gyenes, D: 80. Vlachovo – Dlhá Ves 1:2 (0:2), góly: M. Hajdúk – Zsóri, Flander, ŽK: Gál – Dusza, Blatník, R: A. Farkaš, DZ: Gášpár, D: 80. Brzotín – Rudná 1:1 (0:0), góly: Gášpár - Strelka ml., ŽK: A. Polyák – Jakab, Kontra, ČK: A. Polyák (Brzotín), R: Petro, DZ: Bodnár, D:80. Kružná – Dobšiná 4:1 (2:0), gól: R. Polyák 2 (1 z
TABUĽKA I. TRIEDY PO 7. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
7 |
6 |
0 |
1 |
27:6 |
18 |
|
2. |
Kružná |
7 |
5 |
1 |
1 |
25:7 |
16 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
7 |
4 |
1 |
2 |
21:12 |
13 |
|
4. |
Lipovník |
7 |
4 |
1 |
2 |
21:10 |
13 |
|
5. |
Rudná |
7 |
4 |
1 |
2 |
30:10 |
13 |
|
6. |
Jablonov n/T |
7 |
3 |
2 |
2 |
15:14 |
11 |
|
7. |
Gem. Poloma |
7 |
3 |
2 |
2 |
11:16 |
11 |
|
8. |
Plešivec |
7 |
3 |
1 |
3 |
9:25 |
10 |
|
9. |
Dlhá Ves |
7 |
3 |
0 |
4 |
12:16 |
9 |
|
10. |
Brzotín |
7 |
2 |
2 |
3 |
8:14 |
8 |
|
10. |
Vyšná Slaná |
7 |
1 |
3 |
3 |
13:19 |
6 |
|
12. |
Honce |
7 |
2 |
0 |
5 |
10:18 |
6 |
|
13. |
Betliar |
7 |
1 |
2 |
4 |
9:19 |
5 |
|
14. |
Vlachovo |
7 |
0 |
0 |
7 |
5:27 |
0 |
ĎALŠIE KOLO
I. trieda - 8. kolo - 26.9.2010 o 15.00 hod.: Dlhá Ves - Krh. Dlhá Lúka, Honce - Lipovník, Gemerská Poloma - Jablonov n/T, Plešivec - Betliar, Dobšiná - Vyšná Slaná, Rudná - Kružná, Vlachovo - Brzotín.
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.