Mužstvo v príprave na jeseň 2012 odohralo prípravné zápasy s Vlachovom. Dochádzka hráčov na tréningy v jesennej časti bola na slabej úrovni, keď na tréning chodili niekedy len dvaja hráči. Náhradný brankár dokonca absolvoval jeden tréning v Gemerskej Polome, aby bol v prípade potreby pripravený nastúpiť. Mužstvo po jeseni zimovalo na 8. mieste. Na jar 2013 sa káder doplnil. Sezónu 2012 / 2013 uzavrela N. Slaná prehrou v Gemerskej Hôrke. Na jeseň 2013 sa káder doplnil o skúsených hráčov – Valentko a Hlaváč a z kádra odišiel Peter Milko a aj náhradný brankár. Mužstvo získalo 15 bodov, v jarnej časti nastal väčší pohyb v kádri. Napriek tomu mužstvo získalo 10 bodov a skončilo na 6. mieste.
Na jeseň 2014
káder doplnili hráči z Gemerskej Polomy: Kašai, Ďurán, Kuchta, Olexa, Mihalík, Sabadoš. Náhradným brankárom sa stal Janco. Mužstvo prezimovalo na prvej priečke, keď prehralo len v Pači. Či mužstvo trénuje alebo sa len schádza na zápasy autorovi neprináleží hodnotiť. Rovnako ani to či majú niektorí hráči isté miesto v základnej zostave.
Milan Petergáč, predseda klubu: “Dva týždne pred súťažou sme boli na tom tak, že ani nenastúpime do nového ročníka. Našťastie sa všetko vyriešilo a našim cieľom bolo hrať pekný kombinačný futbal, ktorý poteší oko diváka. Škoda tej jedinej prehry. Hrali sme lepšie ako Pača, ale náš brankár si vybral slabší deň, čo mu nikto nevyčítal, nakoľko nás inak stále podržal .Doplatili sme hlavne na nevyužité šance. Našimi konkurentmi bolo každé jedno mužstvo, pretože druhá trieda je veľmi nevyspytateľná. Tam môže prehrať aj prvý s posledným. Záleží hlavne od toho ako sa tam mužstvo na zápas dokáže poskladať. Ale hlavne sú to mužstvá z prvej štvorky. Nás trápilo hlavne ako som už spomínal nepremieňanie šancí. Aj pri jedinej prehre sme za stavu 3:2 išli trikrát sami na bránu, no nedali sme gól a bez neho sa vyhrať nedá. Klamal by som, keď poviem, že nechceme postúpiť. Predseda každého mužstva chce, aby jeho mužstvo hralo lepšiu súťaž a aby sa stále zlepšovalo. Uvidíme po poslednom zápase ako to bude. Zimná príprava bude prebiehať v telocvični, bolo by dobré zúčastniť sa aj nejakého halového turnaja a pred začiatkom odohrať dva - tri prípravné zápasy. Do odvety nechceme meniť čo funguje. Keď sa podarí doplniť mužstvo o dvoch - troch hráčov tak budeme spokojný. Bude to, ale náročné nakoľko vieme ako mužstvá s hráčmi stoja. Uvidíme. Všetko ukáže až jar a prvý zápas. Keď chceme udržať futbal u nás aj naďalej, tak musíme ísť tou cestou. Najskôr, ale musíme aj deti priviesť na ihrisko, nakoľko dnes majú deti iné priority. Musí to pochopiť aj rodič či učiteľ telesnej výchovy, aby deti viedli tým smerom, aby bolo na čom stavať do budúcna“.







V jesennej časti Nižnú Slanú reprezentovali: Roman Nemec, Arne Janco - Gejza Valentko, Miroslav Prónai, Miloš Schvarz, Vladimír Karas, Vladimír Hlaváč, Miroslav Maťo, Ondrej Junger, Pavel Kašai, Viktor Mihálik, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Gustáv Keršák, Dušan Valko, Miroslav Ambróz, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Marek Boroš, Stanislav Slovák, Juraj Cangár, Ján Junger ,tréneri: Milan Petergáč, Gustáv Keršák.
Prišli: Viktor Mihalík, Pavel Kašai, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Arne Janco
Odišli: Ján Gelda, Kamil Ivanko, Ladislav Gemerský, Juraj Cangár.
1. Nižná Slaná 10 9 0 1 33:9 27
Doma
Nižná Slaná 5 5 0 0 18:4 15
Vonku
Nižná Slaná 5 4 0 1 15:5 12
II. trieda vo futbale 2014/2015 po jeseni:

Strelci:
11 gólov - D. Valko, 8 gólov - Keršák, 4 góly - Olexa, 3 góly - Kašai, 2 góly - Mihalík, 1 gól - Prónai, O. Junger, Cangár, Valentko.
Umiestnenia Nižnej Slanej:
2010/2011 – 10. miesto
2011/2012 – 6. miesto
2012/2013 – 6. miesto
2013/2014 – 6. miesto
Výsledkový servis
1. kolo Čoltovo – N. Slaná 0:5 Valko, Kašai 2, Keršák 2
2. kolo Krh. Dlhá Lúka – N. Slaná 0:1 Mihalík
3. kolo N. Slaná – Kružná 4:0 Valko 2, Cangár, Keršák
4. kolo Pača – N. Slaná 4:2 Olexa 2
5. kolo voľno
6. kolo N. Slaná – Plešivec 2:1 Keršák, Valko
7. kolo Kečovo – N. Slaná 0:4 Keršák, Valko, Mihalík, Kašai
8. kolo N. Slaná – Jovice 6:1 Olexa, Valko 3, Valentko, vlastný
9. kolo Ml. Brzotín – N. Slaná 1:3 Valko, Olexa, Keršák
10. kolo N. Slaná – G. Hôrka B 2:0 Valko, Keršák
11. kolo Čoltovo – N. Slaná 0:5 Valko 2, Kašai 2, Keršák
Aj to sa stáva
Na zápas do Brzotína – jeseň 2011 mužstvo pricestovalo s hodinovým predstihom
V zápase v Bohúňove – jeseň 2010 boli k dispozícii traja brankári – Krnáč, Pitoňák, Tomášik
Na zápas do Pače mužstvo pricestovalo bez dresov – jeseň 2010, hráči sa nestihli rozcvičiť
V zápase s Kovstavom na jeseň 2010 hrali 8 domáci proti 7 hosťom
Na zápas do Drnavy na jar 2011 vycestovali len siedmi hráči
Po zápase s Brzotíne na jeseň 2012 mal rozhodca Ján Molnár poškodené pneumatiky na aute, Petergáč mal poškrabanú pravú časť auta
V troch prípravných zápasov na jar 2012 bol vystriedaný každý náhradník okrem brankára, nikdy nebol hráčom , ktorý by sa prosil trénerovi, aby ho postavil
Náhradný brankár dostal s Rakovnicou na jeseň 2012 lacné góly za čo bol oprávnene striedaný, nikdy však nebol brankárom, ktorému by stačilo schádzanie sa na zápasy
V Čoltove na jeseň 2011 bol na ihrisku útvar pripomínajúci UFO
Na zápasy na jar 2012 sa prišli pozrieť bývalí hráči Marián Ondrej, Marián Černaj a Milan Macko
V Dedinkách (jar 2012) a v Hrhove (2010 jeseň) mužstvo zvíťazilo aj napriek nepriazni rozhodcov.
Text: Štefan Tomášik
Fotografie: Martin Gazdík

































Po dvoch sezónach, keď Nižná Slaná bojovala o postup (2008/2009 a 2009/2010), nasledovali sezóny, keď Nižná Slaná sa pohybovala v strede tabuľky. Došlo aj k zmene vedenia klubu a odchodom viacerých hráčov. Novým predsedom sa stal starosta obce Ing. Ján Vieloha. Kvôli študijným povinnostiam viacerých hráčov sa domáce zápasy hrávali o 10:30. Dochádzka hráčov na tréningy bola slabá. Cez zimnú prestávku sa káder nepodarilo doplniť. Mužstvo tak súťaž dohrávalo. Po zápase s Gemerskou Polomou B v jarnej časti sa stal novým predsedom Ján Pitoňák. Mužstvo v príprave na jeseň 2011 odohralo až päť prípravných zápasov a taktiež sa káder doplnil. Základná zostava sa často menila pre študijné a pracovné povinnosti hráčov. Po jesennej časti však opäť došlo k zmene na poste predsedu, novým predsedom sa stal Milan Petergáč. Niektorí hráči sa zúčastnili halového turnaja v Dobšinej. Káder sa doplnil o piatich hráčov, z kádra odišli dvaja. Celkove mužstvo skončilo na 6. mieste, zaujímavosťou bolo, že remizovalo až 8 krát.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-