V poslednom kole prehrala svoj prvý zápas na domácej pôde rezerva Rožňavy s Jovicami Doporučený
Napísal(a) M. Sopócy
SP MFK Rožňava "B" - TJ ML. Jovice 0:2 ( 0:1). G: J. Ruzsnyák, A. Lovaš, R: J. Gyenes, DZ: Heveši. Zostava Jovíc: Sopócy - Doboš, Szabó, Nagy (C), Klárik, Tomi ml., Lovaš, "Paťo", Ruzsnyák, Lindák, Spišák. V poslednom kole končiaceho ročníka futbalovej II. triedy vycestovali hráči Jovíc do neďalekej Nadabuly, kde hráva svoje zápasy rožňavská rezerva. Hráči domácich až na jednu výnimku nemali k dispozícii hráčov A - mužstva, ktoré popoludní hrá s družstvom Medzeva. Už zo začiatku bolo jasné, kto bude hrať "prvé husle" v tomto zápase. Hostia mali mnoho príležitostí na skórovanie, no nedarilo sa im. Veľmi dobrým výkonom sa prezentoval brankár domácich, ktorý mnoho šancí
Druhý polčas len kopíroval ten prvý. Hostia si vypracovali strašne veľa šancí, avšak ich až trestuhodne zahadzovali, čo sa im mohlo vypomstiť. Pokoj do radu hostí priniesol až gól Lovaša, ktorý v závere zápasu poistil vedenie hostí a zabezpečil tak pre Jovičanov trojbodový zisk. Víťazstvo bolo plne zaslúžené, avšak hostia mohli vyhrať oveľa väčším rozdielom, ale svoje šance pozahadzovali. Pre jovičanov sa sezóna skončila a určite boli pre mnohých príjemným prekvapením hlavne v jarnej časti. Uvidíme v akom zložení nastúpia Jovičania v novom ročníku, ale určite budú chcieť hrať o popredné miesta. No nechajme sa prekvapiť!
Napísal Sopócy
Pohľad na zápas delegátom ObFZ pánom Székelym a jeho fotopohľady:
Hráči rezervy Rožňavy nastúpili, ako už býva zvykom, bez hráčov z áčka len desiati. Hostia od začiatku diktovali tempo, ale domáci náhradný brankár čaroval, ale aj mal šťastie. I to patrí k futbalu. Veľká horúčava uberala sily hlavne hráčom domáceho mužstva. Hostia svoju prevahu zúročili a v 34. min. Rusznyákom získali vedenie. Z množstva šancí nastrelili dve brvná a dvakrát tyč. Množstvo nájazd chytil brankár Genči. Až v samom závere sa Jopviciam podarilo dať druhý gól. Hráči domáceho mužstva sa nepodarilo ohroziť bránu hostí. Góly: Jirko Rusznyák a Attila Lovaš. Pred pomerne slušnou návštevou okolo 60 divákov rozhodoval Július Gyenes.
{gallery}futbal/2012/jovice{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.