v zostave s Pavlom Lukáčom. Mužstvá v tabuľke susedia a tak sa čakal vyrovnaný zápas. Úvod zápasu bol ešte vyrovnaný. Hostia mali tri nepresné strely, domáci si vytvorili nebezpečnejšiu šancu. Zakončenie však nebolo presné. Potom začali mať prevahu hostia. Po rohu, na ktorý Nemec nemal, hosťujúci útočník hlavičkou skóroval. 1:0. Domáci sa snažili o vyrovnanie. Po útoku mali výhodu rohového kopu. Bol nakrátko zahraný a domáci stratili loptu. Po následnom protiútoku sa hostia dostali do prečíslenia, z ktorého dali domácim druhý gól. 0:2. Hostia pokračovali vo svojej hre, boli lepším celkom počas celého zápasu. Po prízemnej strele z 25 metrov zvýšili svoje vedenie. Domáci hosťujúceho brankára výrazne neohrozili. Po chybe Sojáka mali hostia ďalšiu možnosť na skórovanie, ktorú nevyužili. Nemec po rohu hostí vyrazil hlavičku smerujúcu do šibenice. V závere polčasu mali hostia prevahu, z ktorej vyťažili dva góly, z toho jeden z pokutového kopu. Hra v druhom polčase bola podobná ako v predošlom polčase. Začal sa rozohrávkou domácich. Tí po pár prihrávkach loptu odovzdali hosťom. Po strele z väčšej vzdialenosti k pravej žrdi hostia zvýšili svoj náskok. Po kombinačnej akcii pridali ďalší gól, keď hráč zakončoval do prázdnej bránky. Z domácich ohrozil brankára hostí Čipku O. Junger. Domáci útočili len občas, ich snaha končila pred šestnástkou. Milko priniesol spolu s J. Jungerom do hry určité oživenie. Domáci mali možnosť na skórovanie po centri, hlavička O. Jungera minula bránku hostí. Strela Milka po prihrávke O. Jungera bola nepresná. Na druhej strane Nemec chytil samostatný nájazd. Posledný gól pridali hostia po brejku, keď hráč prekonal Nemca z nájazdu po dorážke. 0:8. Domáci mali ešte jednu šancu na skórovanie. Strelu Milka Čipka chytil. Hostia hru kontrolovali, mali dve nepresné strely. Zápas bol ukončený po strele Milka, ktorú Čipka vyrazil. Pred 50 divákmi rozhodovali Petro a A. Farkaš.
S posledným mužstvom tabuľky iba jeden bod
Kečovo – Nižná Slaná 2:2 (2:2). Góly za hostí: Keršák, Valko. Zostava Nižnej Slanej: Nemec – Karas, Soják, Prónai, Schwarz – Leštach, O. Junger, Keršák, Gelda – Ján Junger, Valko. V 21. kole II. triedy ObFZ Rožňava cestovala Nižná Slaná do Kečova. Pricestovala v oslabenej zostave, keď viacerí hráči chýbali. Domáci celok bol na poslednom mieste v tabuľke a preto chcela Nižná Slaná zabojovať o tri body. Hostia sa ujali vedenia, keď G. Keršák z priameho kopu prekonal domáceho brankára. Druhý gól pridali po strele Valka zo šestnástky. Neskôr poľavili, keď dvakrát inkasovali. Prvý gól inkasovali, keď obrane a brankárovi unikla nakopnutá lopta. Hráč domácich tak unikol Karasovi a do prázdnej bránky skóroval. Druhý gól inkasovali po rohu, keď domáci hráč bol nedôsledne pokrytý a hlavičkou prekonal Nemca. V druhom polčase sa hostia snažili strhnúť vedenie na svoju stranu. Vypracovali si viaceré šance, ale buď nemali šťastie v zakončení (Ján Junger), alebo domácich podržal brankár (hlavička Valka). Zápas tak skončil remízou.
Strelci Nižnej Slanej v jarnej časti:
1 gól: Die, Leštach, Schwarz
2 góly: Ján Junger, O. Junger, Keršák
4 góly: Gelda, D. Hajči
8 gólov: Valko
Celkové poradie:
9 gólov: Gelda,
8 gólov: Valko,
7 gólov: O. Junger
6 gólov: Milko
5 gólov: Hajči
4 góly: Karas
3 góly: Ján Junger, Keršák
1 gól: Die, Slovák, Leštach, Schwarz
Bc. Štefan Tomášik
































Nižná Slaná – Štítnik 0:8 (0:5). Zostava Nižnej Slanej:
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-