Pred polčasom sa podarilo hosťom skórovať ešte raz. Zo strednej vzdialenosti vystrelil hráč hostí a lopta sa od žrde odrazila za bránkovú čiaru. Po druhom góle hostí domáci tréner sa rozhodol striedať. Z ihriska odišiel P. Szűcs a na jeho miesto sa postavil Gergely. Po pár minútach Drnava zahrávala rohový kop. Šoltés centroval a lopta sa objavila pred Vozárom, no ten z 8. metrov minul bránu. Podkopol loptu a tá skončila nad bránou. O ďalšiu minútu Čelovského výkop doletel až ku Vozárovi, ktorý sa rozbehol ku bráne, no z oboch strán sa ho snažili obrať o loptu obrancovia. Brankár vybehol a Vozár ho chcel prelobovať, loptou ho zasiahol len do tváre. 10 minút pred koncom polčasu sa dostal Gergely do obrovskej šance, keď obral stopéra o loptu a sám sa rútil na brankára. Brankár vybehol oproti a Gergely sa snažil zakončiť jednoducho ku tyčke, no nepodarilo sa mu to a lopta prešla vedľa ľavej tyče bránky. Polčas: 1:2.
Druhý polčas začali hostia aktívne a odmenou pre nich bol gól na 1:3. Domácim sa nedarilo a aj rozhodca urobil svoje. Nie jednu penaltu neodpískal pre domácich, a boli tam aj fauly pýtajúce si žlté karty, no rozhodca ich neukázal. Ďalšiu veľkú chybu urobil vtedy, keď J. Kovács bol faulovaný na polovici ihriska a dal výhodu. Kovács sa postavil a pokračoval v akcii. Individuálnym prienikom sa dostal až na 16-tku súpera a mohol ísť do súboja 1 na 1 s brankárom, no v tom momente rozhodca z neznámych dôvodov prerušil výhodu a Drnavčanom udelil priamy kop od polovice ihriska. Každý sa čudoval nad rozhodnutím rozhodcu, no ten svoje rozhodnutie neodôvodnil. V tom na ihrisko vybehol T. Korsinszky na miesto E. Polyáka. 10 minút na to sa po úspešnej akcii Drnavy presadil J. Kovács a znížil na 2:3. Tréner domácich sa rozhodol využiť aj svoju poslednú možnosť striedania. Hraciu plochu opustil Vozár a na jeho miesto vybehol K. Šoltés, ktorý aj napriek svojmu zraneniu si dal na seba dres a rozhodol sa pomôcť svojmu tímu. Po ďalšej individuálnej akcii sa ale znovu presadili hostia. 2:4. Podotýkam, že akcia sa začala odkopom hosťujúceho brankára. Útočník si pri spracovaní lopty pomohol rukou, no rozhodca nezapískal. Následne sa mu nepodarilo skrotiť loptu, a tak ešte raz sa dotkol rukou lopty. Ani v tomto prípade rozhodca nezastavil hru. Bolo to 2:4 pre hostí a zdalo sa, že zápas je stratený pre domácich. No po centri Kovácsa sa hlavou presadil striedajúci K. Šoltés a znížil na konečných 3:4. Hostia naďalej útočili na bránu Čelovského, no vďaka výborným zákrokom a výbehom Čelovský ustrážil nádej domácich. Vyrovnať sa im už nepodarilo, a tak sa zápas skončil s výsledkom 3:4. Drnavčania hrali vyrovnaný zápas s hosťami a dostávali sa aj do väčších, či menších šancí, na chýbalo im šťastie a neprítomní spoluhráči.
Zostava Drnavy: Čelovský - P. Kovács, N. Kovács ©, E. Polyák, R. Szűcs - B. Šoltés, J. Maliňák, J. Kovács, A. Herczeg - D. Vozár, P.Szűcs. Striedali: Gergely, Korsinzsky, K. Šoltés.
DÁVID VOZÁR
































DRNAVA - Kokšov-Bakša 3:4 (1:2). Góly Drnavy: B. Šoltés, J. Kovács, K. Šoltés. V sobotu 20. augusta 2011 sa hral majstrovský futbalový zápas 3. kola štvrtej dorasteneckej ligy v Drnave medzi domácimi a hosťami z obce Kokšov-Bakša. Drnavčania chceli získať 3 body a tak si prilepšiť v tabuľke, no hostia im to chceli prekaziť. Drnave chýbal kapitán Emödi aj Macko, a čo viac ublížilo ešte domácim bol výkon rozhodcu Galíka. Ten viackrát svojimi zlými rozhodnutiami ublížil Drnave. Nakoniec sa ani šťastena nepostavila na drnavskú stranu a preto si hostia odviezli všetky 3 body.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-