VÝSLEDKY 1. KOLA VO FUTBALE:
I. trieda: Dobšiná – Gemerská Poloma 5:0 (2:0), Rudná - Honce 4:1 (2:1), Plešivec - Dlhá Ves 2:0 (1:0), Vlachovo – Krásnohorská Dlhá Lúka 1:3 (0:2), Kružná –Jablonov 2:1 (1:0), FK Brzotín – Lipovník, odložené, Vyšná Slaná – Betliar 2:2 (1:2).
TABUĽKA I. TRIEDY PO NEÚPLNOM 1. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
1 |
1 |
0 |
0 |
5:0 |
3 |
|
2. |
Rudná |
1 |
1 |
0 |
0 |
4:1 |
3 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
1 |
1 |
0 |
0 |
3:1 |
3 |
|
4. |
Plešivec |
1 |
1 |
0 |
0 |
2:0 |
3 |
|
5. |
Kružná |
1 |
1 |
0 |
0 |
2:1 |
3 |
|
6-7 |
Vyšná Slaná |
1 |
0 |
1 |
0 |
2:2 |
1 |
|
6-7 |
Betliar |
1 |
0 |
1 |
0 |
2:2 |
1 |
|
8. |
Jablonov n/T |
1 |
0 |
0 |
1 |
1:2 |
0 |
|
9. |
Vlachovo |
1 |
0 |
0 |
1 |
1:3 |
0 |
|
10. |
Dlhá Ves |
1 |
0 |
0 |
1 |
0:2 |
0 |
|
11. |
Honce |
1 |
0 |
0 |
1 |
1:4 |
0 |
|
12. |
Gem. Poloma |
1 |
0 |
0 |
1 |
0:5 |
0 |
|
|
Lipovník |
0 |
0 |
0 |
0 |
0:0 |
0 |
|
|
Brzotín |
0 |
0 |
0 |
0 |
0:0 |
0 |
II. trieda: Ml. Brzotín - Hrhov 2:3 (1:2), Drnava - Jovice 8:0 (2:0), Čoltovo - Pača 2:0 (2:0), Rakovnica – Nižná Slaná 1:1 (0:0), Bohúňovo – Rožňavské Bystré 1:1 (1:1), góly: Váradi - Filip Čapó, Slavošovce - Kovstav 6:1 (2:0) Gemerská Poloma „B“ – Kečovo, nedohrané pre búrku. Dedinky mali voľno (DP).
TABUĽKA II. TRIEDY PO NEÚPLNOM 1. KOLE
| 1. | Drnava | 1 | 1 | 0 | 0 | 8:0 | 3 |
| 2. | Slavošovce | 1 | 1 | 0 | 0 | 6:1 | 3 |
| 3. | Čoltovo | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 | 3 |
| 4. | Hrhov | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:2 | 3 |
| 5. | Rožňavské Bystré | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 | 1 |
| 5. | Nižná Slaná | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 | 1 |
| 5. | Bohúňovo | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 | 1 |
| 5. | Rakovnica | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 | 1 |
| 9. | Ml. Brzotín | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:3 | 0 |
| 10. | Pača | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 11. | Kovstav | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:6 | 0 |
| 12. | Jovice | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:8 | 0 |
| Kečovo | |||||||
| Gem. Poloma "B" | |||||||
| Dedinky |
Nasledujúce kolo:
I. trieda: Dlhá Ves – Betliar, Jablonov – Vyšná Slaná, Lipovník – Kružná, Krh. D. Lúka – Brzotín, Honce – Vlachovo, Gemerská Poloma – Rudná, Plešivec – Dobšiná.
II. trieda: Kečovo – má voľno, Hrhov – Gem. Poloma „B“, Rožň. Bystré – Ml. Brzotín, Jovice – Bohúňovo, Kovstav – Drnava, Pača – Slavošovce, Nižná Slaná – Čoltovo, Dedinky – Rakovnica.
{jcomments on}
































Úvodné kolo futbalových súťaží riadených ObFZ v Rožňave prinieslo niekoľko prekvapivých výsledkov. V prvej triede sa nečakalo hladké a vysoké víťazstvo Dobšinej s Gemerskou Polomou, ktorá vykročila rozhodným krokom do nového ročníka. Dobre začal aj nováčik súťaže Kružná, ktorá aj keď tesne, zdolala hostí z Jablonova. V II. triede sa na vynovenom ihrisku jagavo prejavili Drnavčania, ktorí dosiahli v tomto kole najvyššie víťazstvo, keď vysoko zdolali susedov z Jovíc. Prekvapením je i víťazstvo Čoltova s Pačanmi, ktorí ešte vlani hrali o popredné priečky v tabuľke. Smelo vykročili aj Slavošovčania, ktorí zdolali rozdielom dvoch tried Kovstavákov. Búrka nedovolila preveriť nováčika súťaže
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-