Z rozhodnutia Rady a Výkonného výboru Oblastného futbalového zväzu v Rožňave sa o poslednom účastníkovi, ktorý doplní štrnásťčlenný peletón štartujúcich mužstiev v nastávajúcom futbalovom ročníku I. triedy rozhodne po barážovom stretnutí medzi mužstvami Plešivca a Hrhova.Baráž je spravodlivá
K barážovému stretnutiu zaujal oficiálne stanovisko predseda ObFZ v Rožňave Ján Džubák. „Po odstúpení Honiec ostáva v prvej triede voľné miesto. Nakoľko sa posledný Plešivec považuje za vypadávajúceho a piate mužstvo z druhej triedy sa nepovažuje za postupujúceho odohrá sa barážový zápas. Je to najspravodlivejšie riešenie tejto situácie. Oba kluby s touto možnosťou súhlasili, čo osobne kvitujem. My nehľadáme ako futbal rozdeľovať, ale ako ho spájať. Bude to zároveň konfrontácia síl dvoch mužstiev z rozdielnych priečok i tried, “ vysvetlil J. Džubák.
Zakopnutie v Bohúňove chcú odčiniť
Hrhovčanom ušla štvrtá postupová priečka v poslednom odvetnom stretnutí na pôde Bohúňova. Domáci, nakoľko prehrali v Hrhove na jeseň 2:0, potrebovali vyhrať najmenej rozdielom troch gólov a neinkasovať. Hrhovu stačil v tomto prípade jediný gól. „Bohužiaľ, nevyšlo to. Celou cestou sme boli v pohode a cieľom bolo jednoznačne víťazstvo. Po inkasovanom góle však prišla ďalšia chyba, keď po penalte, nariadenej v prospech domácich náš gólman síce loptu vyrazil, ale domáci útočník ju dorazil do siete skôr ako mohli zasiahnuť naši obrancovia. Bol to zlomový moment, ktorý sa nám neskôr vypomstil. Nielenže sme nevyhrali, ale nedosiahli sme ani jediný potrebný gól. Už ani nepamätám, kedy naše mužstvo hralo v prvej triede, a preto verím, že s kompletným kádrom po baráži naplníme náš dlhodobý cieľ,“ uviedol predseda FK Hrhov Alexander Bartók.
Situácie nie je ružová
Plešivčania, ktorí už majú síce z minulosti za sebou aj skúsenosti z regionálnych trávnikov, sú však na tom momentálne o niečo horšie, nakoľko budujú omladený káder. Nebyť odpočítaniu troch bodov po súťaži mohli mať záchranu vo vrecku. Správu o baráži najprv prijali s nevôľou, ale nariadenie ŠTK rešpektujú. „Pred časom bola v podobnej situácii Rožňava, ktorá skončila na poslednom mieste, avšak po vystúpení Sečoviec v súťaži zotrvala. Z tohto dôvodu si myslím, že sa to mohlo aplikovať aj v okrese. Pred časom sme postúpili do jednotky ako jediné mužstvo bez prehry a doteraz sme späť nespadli. Bola aj slávnejšia história, keď sme až dvakrát okúsili regionálne trávniky v najnižšej súťaži. Vypadnúť totiž do prvej triedy je ľahšie stráviteľné, ako padnúť na dno do dvojky. Momentálne sme však v ťažkej situácii, káder je omladený, chlapci neskúsení a je potrebné ho dlhodobo budovať. Samozrejme, do baráže ideme s ambíciou uspieť, aj keď to nevidím ružovo,“ konštatoval Ján Šofranko, člen výboru FK Plešivec.
Barážové stretnutie sa odohrá v nedeľu 10. júla 2011 na ihrisku Kovstavu v Nadabule so začiatkom o 17.00 hod.
Karol Csobádi
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.