Nakoniec uvádzam víťazstvo hostí, ktoré tipovali aj fanúšikovia drukujúci Baníkom z Bystrého. Pača – Rožň. Bystré 3:4. Kým domáci funkcionári bojujú o každého hráča, ktorý chce za ich klub hrať, hostia s tým nemajú problém a v odvetnej časti súťaže ešte neprehrali. Domáci nastúpili iba s 11 hráčmi.
Zostáva nám iba jeden neznámy výsledok: Nižná Slaná – Hrhov. Tipujúci fanúšikovia sa viac prikláňali k víťazstvu hostí. Ako to vlastne dopadlo? Neskoro večer som sa dozvedel, že hostia nakoniec potvrdili tip fanúšika a v tomto zápase aj zvíťazili 0:1.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 24. KOLE
|
1. |
Drnava |
19 |
17 |
1 |
1 |
88:17 |
52 |
|
2. |
Slavošovce |
19 |
14 |
0 |
5 |
66:32 |
42 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
19 |
13 |
2 |
4 |
70:44 |
41 |
|
4. |
Bohúňovo |
20 |
11 |
4 |
5 |
47:27 |
37 |
|
5. |
Hrhov |
19 |
12 |
0 |
7 |
68:43 |
36 |
|
6. |
Pača |
20 |
11 |
1 |
8 |
59:33 |
34 |
|
7. |
Čoltovo |
19 |
7 |
3 |
9 |
37:46 |
24 |
|
8. |
Kečovo |
19 |
6 |
5 |
8 |
42:49 |
23 |
|
9. |
Dedinky |
18 |
6 |
5 |
7 |
35:48 |
23 |
|
10. |
Nižná Slaná |
19 |
5 |
1 |
13 |
37:68 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
20 |
4 |
2 |
14 |
30:69 |
14 |
|
12. |
Jovice |
19 |
3 |
3 |
13 |
27:76 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
20 |
2 |
1 |
17 |
26:80 |
7 |
Nasledujúce 25. kolo:
Kovstav, Kečovo a Čoltovo - voľno, Jovice - Pača, Rožňavské Bystré - Nižná Slaná, Hrhov - Dedinky, Ml. Brzotín - Slavošovce, Bohúňovo - Drnava.
V I. triede vo futbale najviac prekvapili posledné Honce remízou v Lipovníku s lídrom súťaže
Výsledky 21. kola: Lipovník – Honce 1:1 (1:1), góly: Vávra – J. Pástor, ŽK: Zupko, Szücs – Jar. Gallo, R: Uhrin, DZ: Džubák, D: 100. Jablonov n/T. – Gemerská Poloma 4:0 (0:0), góly: Strama 2, Szocs, Gamba, ŽK: bez, R: Gallík, DZ: Bodnár, D: 80. Betliar – Plešivec 7:1 (4:0), góly: Barkasz 3, Jar. Gonos
NEOFICIÁLNA TABUĽKA I. TRIEDY PO 21. KOLE
|
1. |
Lipovník |
21 |
15 |
4 |
2 |
58:18 |
49 |
|
2. |
Dobšiná |
21 |
14 |
5 |
2 |
67:17 |
47 |
|
3. |
Rudná |
21 |
11 |
5 |
5 |
61:32 |
38 |
|
4. |
Gem. Poloma |
21 |
11 |
4 |
6 |
37:35 |
37 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
20 |
11 |
2 |
7 |
46:32 |
35 |
|
6. |
Kružná |
21 |
11 |
1 |
9 |
60:41 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
21 |
10 |
4 |
7 |
41:33 |
34 |
|
8. |
Brzotín |
21 |
8 |
5 |
8 |
30:40 |
29 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
21 |
7 |
7 |
7 |
38:42 |
28 |
|
10. |
Dlhá Ves |
20 |
7 |
3 |
10 |
38:38 |
24 |
|
10. |
Betliar |
21 |
6 |
6 |
9 |
26:36 |
24 |
|
12. |
Plešivec |
21 |
4 |
1 |
16 |
19:73 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
21 |
4 |
0 |
17 |
23:68 |
12 |
|
14. |
Honce |
21 |
3 |
1 |
17 |
17:56 |
10 |
NASLEDUJÚCE KOLO:
Dlhá Ves - Brzotín, Vlachovo - Kružná, Rudná - Vyšná Slaná, Dobšiná - Betliar, Plešivec - Jablonov, Gemerská Poloma - Lipovník, Honce - Krh. Dlhá Lúka.
{jcomments on}

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-