naďalej dobýjali ich bránu, no šance Urbana st. či strela Minčíka tretí gól nepriniesli.
V druhom polčase Bystrania pokračovali v úsilí streliť gól, ale opak sa stal skutočnosťou. V 55. minúte z neprehľadnej situácie po rohovom kope Drnavčania zblízka znížili na 2:1. Domáci však hostí potom už do vážnejšej príležitosti nepustili. V 33. minúte Leng vysunul Minčíka, ktorý poistil vedenie Bystrého na 3:1. Hostia sa v závere zápasu pokúšali o vabank. Zabudli však na Minčíka, ktorý číhal na poliacej čiare. Toho dlhým odkopom v 85. minúte z obrany domácich vysunul Krága. Keďže Minčík bol rýchlejší, ako domáci stopér, postupoval sám na brankára, ktorého obišiel a uzavrel skóre zápasu na 4:1.
Pred 50 divákmi nepresvedčivo rozhodoval Palacko.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Krága, Valent, Galata, Hajdu, Rusnyák, Leng, Ján Gonos, Valko, J. Urban st., Minčík. Striedali: Ferenc, Šály, Ujházi.
11.4.2010
Na jeseň: Drnava - Rožňavské Bystré 2:2 (Hralo sa v Lipovníku).
Fotografie: Peťo URBAN
{gallery}obsah/bystre/futbal{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 12 apríl 2010 20:31
Drnavskí futbalisti sú doma súci na uterák, vonku však hrajú so súpermi ako o život
Napísal(a) Miloš Leng
Rožňavské Bystré – Drnava 4:1 (2:0). Bystrania mali čo v 16. kole II. triedy MO vo futbale Drnavčanom vracať, lebo z posledných troch vzájomných zápasov získali len jeden bod. Hneď v úvode zápasu hostia nevyužili ponúknutú príležitosť pri nedorozumení brankára a obrany Bystrého, keď z pár metrov drnavský útočník netrafil prázdnu bránu. V 4. minúte však Leng zahrával priamy kop, na ktorý si dobre nabehol Hajdu a otvoril skóre zápasu - 1:0. Bystrania mali po góle optickú prevahu, no chýbala finálna prihrávka na gól. V 20. minúte mal dobrú príležitosť Gonos, ale ešte nedal. O dve minúty neskôr ho však pri vzdialenejšej tyči našiel svojou prihrávkou Leng a Gonos tentoraz úspešne dopravil loptu do drnavskej brány. Aj keď Drnavčania boli zdatným súperom, Bystrania
Zverejnené v
Šport
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.