Futbalisti Krásnohorského Podhradia sa na okresných trávnikoch ani nezohriali, stali sa víťazmi prvej triedy futbalových majstrovstiev v práve skončenej sezóne, a tak sa po roku majú možnosť vrátiť do piatoligovej spoločnosti. Oblastný futbalový zväz v Rožňave by tak mali reprezentovať v najnižšej regionálnej súťaži spolu s Gemerskou Hôrkou.Rozhodlo posledné kolo
Po jesennej časti zaujali expiatoligisti post lídra, prenasledovaní Lipovníkom a Dobšinou, ktorá strácala štyri body. Z pätnástich zápasov desaťkrát zvíťazili, tri stretnutia skončili deľbou bodov a dvakrát ťahali za kratší koniec. V domácom prostredí zaváhali iba raz, keď si body podelili s Lipovníkom. Na pôde súperov prehrali v Dobšinej, Honciach a remizovali v Krásnohorskej Dlhej Lúke a vo Vyšnej Slanej. Naopak, bodovali naplno v Gemerskej Polome, v Jablonove a v Plešivci. Posledných osem kôl odohrali bez prehry. V jarnej odvete deväťkrát zvíťazili, trikrát remizovali a prehrali v dramatickom stretnutí iba raz, a to v Lipovníku. Kým vonku šesťkrát naplno bodovali, doma si body podelili s Honcami, po druhýkrát s Krh. Dlhou Lúkou a na prenasledovateľa z Lipovníka si udržovali pred zápasom posledného kola s Gemerskou Polomou trojbodový náskok. Tak im doma aj nečakaná remíza zaručila postup. Na dôvažok však Lipovník uhral v Dobšinej iba bod a bolo prakticky rozhodnuté.
Spoločne to zvládli
Po jesennej časti, keď mužstvo viedli hrajúci tréner Jaroslav Piater a Gabriel Lázar, prišiel do klubu skúsený Július Balta, ktorý napokon doviedol expiatoligistov k návratu na regionálne trávniky. „Na jar sme mali dobré zápasy, ale boli aj také, za ktoré som sa musel doslova hanbiť. Aj posledný mečbalový - postupujúci - sme nezvládli. Udržať však silného ducha a vysokú morálno - tréningovú a hernú disciplínu počas jari s vedomím a tlakom iba vyhrávať je ťažké dosiahnuť aj u oveľa vyspelejších mužstiev. Spoločná postupová práca bola však ľahšia, keď dobre rozbehnutú jeseň bolo potrebné len úspešne dokončiť. Ťažšia bude tá, ktorú bude musieť Podhradie podstúpiť v piatej lige. Za veľmi krátku dobu je úlohou číslo jedna káder doplniť a skonsolidovať. Všetko sa musí urobiť takpovediac nie zajtra, ale už včera,“ uviedol tréner Július Balta a dodal: “všetci sa spoločne pričinili o postup a všetci dokázali sebe aj mne, že je to zvládnuteľné. Mali sme aj slabiny, ale naopak boli silní keď tlačila topánka. Menovite nikoho nevyzdvihujem, každý bol užitočný. Škoda J. Piatera, ktorý sa zranil v zápase s Betliarom. Stratil som veľmi spoľahlivého hráča a hlavne vodcu.“
Istý iba lodivod
I keď pod hradom Krásna Hôrka prepukla radosť z postupu, vedenie klubu čaká v nasledujúcich dňoch veľa práce a odpovedať na množstvo otázok sa dnes ešte stále jednoznačne nedá. „Vybojovať postup je totiž ľahšie ako ho realizovať za momentálnej finančnej situácie. Príkladom toho sú aj dva ostatné ročníky, keď víťazi prvej triedy na regionálnych trávnikoch odmietli okres reprezentovať. Ak to aj finančne zvládneme, doplniť káder v situácii, keď sa každý hrá na vlastnom piesočku, bude ťažšie. Nájsť totiž súlad a spoločnú reč s niektorými klubmi, ako sa ukazuje, nie je vôbec jednoduché. Isté je iba to, že trénerom naďalej ostáva Július Balta,“ konštatoval predseda klubu FK Krásnohorské Podhradie Tibor Szarka.
FAKTY:
Strelci: M. Mázik 17, O. Šomšák 13, E. Bodnár 12, J. Piater 9, P. Béreš
Najvýraznejšie výsledky: Krh. Podhradie - Dedinky 7:0, Krh. Podhradie - V. Slaná 8:1, Krh. Podhradie - Plešivec 5:0, Dedinky - Krh. Podhradie 1:6, Rudná - Krh. Podhradie 2:7
Karol Csobádi
Foto: Karol Csobádi
{gallery}futbal/podhradie{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.