Výsledky 20. kola V. ligy skupiny JZ: Hrabušice – Smižany 3:0, Gelnica – Ťahanovce 1:1, Kluknava – Margecany 2:4, Harichovce – Prakovce 7:2, Teplička – Jaklovce 2:2, Sp. Vlachy – Koš. N. Ves 3:0. Gemerská Hôrka mala voľno.
Výsledky 5. ligových mužstiev v 20 kole potvrdili úlohy favoritov v tejto súťaži. Hrabušice veselo kráčajú do vyššej súťaži a Kluknava už iba sem tam vystrí rožka v snahe sa zachrániť. Všetko však záleží od tých hore. Gemerská Hôrka ešte skúša podať si ruku s futbalistami z Krásnohorského Podhradia, ktorí vlani opustili spoločnú súťaž. Nebyť Kluknavských, asi by sa im to aj podarilo. Takto v tichosti vyčkávajú svoje položenie na chvoste tabuľky. Pre hornogemerský futbal nič moc.
2.5.2010
|
1. |
Moldava |
22 |
15 |
5 |
2 |
60:28 |
50 |
|
2. |
Buzica |
23 |
13 |
2 |
8 |
56:31 |
41 |
|
3. |
Haniska |
22 |
13 |
1 |
8 |
54:30 |
40 |
|
4. |
Turňa n/B |
23 |
12 |
3 |
8 |
52:37 |
39 |
|
5. |
Krompachy |
22 |
11 |
3 |
8 |
42:24 |
36 |
|
6. |
V. Revištia |
23 |
10 |
4 |
9 |
43:38 |
34 |
|
7. |
Štítnik |
22 |
10 |
3 |
9 |
36:28 |
33 |
|
8. |
Čaňa |
23 |
10 |
3 |
10 |
39:40 |
33 |
|
9. |
Rožňava |
22 |
9 |
5 |
8 |
37:45 |
32 |
|
10. |
V. Folkmar |
22 |
8 |
4 |
10 |
31:40 |
28 |
|
11. |
Rudňany |
23 |
8 |
4 |
11 |
23:47 |
28 |
|
12. |
V. Kapušany |
22 |
8 |
2 |
12 |
25:31 |
26 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
23 |
8 |
2 |
13 |
39:53 |
26 |
|
14. |
Strážske |
22 |
7 |
2 |
13 |
22:50 |
23 |
|
15. |
Helcmanovce |
22 |
4 |
1 |
17 |
17:54 |
13 |
TABUĽKA V. LIGY PO 20. KOLE
|
1. |
Hrabušice |
18 |
15 |
1 |
2 |
41:14 |
46 |
|
2. |
Harichovce |
19 |
10 |
2 |
7 |
40:31 |
32 |
|
3. |
Koš. N. Ves |
18 |
10 |
1 |
7 |
32:24 |
31 |
|
4. |
Sp. Vlachy |
19 |
8 |
5 |
6 |
28:25 |
29 |
|
5. |
Ťahanovce |
18 |
8 |
3 |
7 |
41:34 |
27 |
|
6. |
Teplička |
19 |
8 |
4 |
7 |
27:30 |
28 |
|
7. |
Margecany |
19 |
8 |
3 |
8 |
20:25 |
27 |
|
8. |
Prakovce |
18 |
8 |
1 |
9 |
36:34 |
25 |
|
9. |
Smižany |
19 |
6 |
5 |
8 |
32:29 |
23 |
|
10. |
Gem. Hôrka |
18 |
5 |
6 |
7 |
16:19 |
21 |
|
11. |
Gelnica |
18 |
5 |
6 |
7 |
19:28 |
21 |
|
12. |
Jaklovce |
18 |
4 |
7 |
7 |
24:34 |
19 |
|
13. |
Kluknava |
18 |
2 |
1 |
15 |
24:53 |
7 |
































Výsledky 24. kola IV. ligy skupiny Juh: Strážske – Helcmanovce 3:0, Turňa n/B – Krompachy 1:1, Buzica – Rožňava 6:1, Kr. Chlmec – Haniska 2:2, V. Revištia – Moldava n/B 1:3, Čaňa – V. Kapušany 0:0, Rudňany – V. Folkmar 1:1. Štítnik mal voľno.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.