Výsledky 20. kola V. ligy skupiny JZ: Hrabušice – Smižany 3:0, Gelnica – Ťahanovce 1:1, Kluknava – Margecany 2:4, Harichovce – Prakovce 7:2, Teplička – Jaklovce 2:2, Sp. Vlachy – Koš. N. Ves 3:0. Gemerská Hôrka mala voľno.
Výsledky 5. ligových mužstiev v 20 kole potvrdili úlohy favoritov v tejto súťaži. Hrabušice veselo kráčajú do vyššej súťaži a Kluknava už iba sem tam vystrí rožka v snahe sa zachrániť. Všetko však záleží od tých hore. Gemerská Hôrka ešte skúša podať si ruku s futbalistami z Krásnohorského Podhradia, ktorí vlani opustili spoločnú súťaž. Nebyť Kluknavských, asi by sa im to aj podarilo. Takto v tichosti vyčkávajú svoje položenie na chvoste tabuľky. Pre hornogemerský futbal nič moc.
2.5.2010
|
1. |
Moldava |
22 |
15 |
5 |
2 |
60:28 |
50 |
|
2. |
Buzica |
23 |
13 |
2 |
8 |
56:31 |
41 |
|
3. |
Haniska |
22 |
13 |
1 |
8 |
54:30 |
40 |
|
4. |
Turňa n/B |
23 |
12 |
3 |
8 |
52:37 |
39 |
|
5. |
Krompachy |
22 |
11 |
3 |
8 |
42:24 |
36 |
|
6. |
V. Revištia |
23 |
10 |
4 |
9 |
43:38 |
34 |
|
7. |
Štítnik |
22 |
10 |
3 |
9 |
36:28 |
33 |
|
8. |
Čaňa |
23 |
10 |
3 |
10 |
39:40 |
33 |
|
9. |
Rožňava |
22 |
9 |
5 |
8 |
37:45 |
32 |
|
10. |
V. Folkmar |
22 |
8 |
4 |
10 |
31:40 |
28 |
|
11. |
Rudňany |
23 |
8 |
4 |
11 |
23:47 |
28 |
|
12. |
V. Kapušany |
22 |
8 |
2 |
12 |
25:31 |
26 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
23 |
8 |
2 |
13 |
39:53 |
26 |
|
14. |
Strážske |
22 |
7 |
2 |
13 |
22:50 |
23 |
|
15. |
Helcmanovce |
22 |
4 |
1 |
17 |
17:54 |
13 |
TABUĽKA V. LIGY PO 20. KOLE
|
1. |
Hrabušice |
18 |
15 |
1 |
2 |
41:14 |
46 |
|
2. |
Harichovce |
19 |
10 |
2 |
7 |
40:31 |
32 |
|
3. |
Koš. N. Ves |
18 |
10 |
1 |
7 |
32:24 |
31 |
|
4. |
Sp. Vlachy |
19 |
8 |
5 |
6 |
28:25 |
29 |
|
5. |
Ťahanovce |
18 |
8 |
3 |
7 |
41:34 |
27 |
|
6. |
Teplička |
19 |
8 |
4 |
7 |
27:30 |
28 |
|
7. |
Margecany |
19 |
8 |
3 |
8 |
20:25 |
27 |
|
8. |
Prakovce |
18 |
8 |
1 |
9 |
36:34 |
25 |
|
9. |
Smižany |
19 |
6 |
5 |
8 |
32:29 |
23 |
|
10. |
Gem. Hôrka |
18 |
5 |
6 |
7 |
16:19 |
21 |
|
11. |
Gelnica |
18 |
5 |
6 |
7 |
19:28 |
21 |
|
12. |
Jaklovce |
18 |
4 |
7 |
7 |
24:34 |
19 |
|
13. |
Kluknava |
18 |
2 |
1 |
15 |
24:53 |
7 |

































Výsledky 24. kola IV. ligy skupiny Juh: Strážske – Helcmanovce 3:0, Turňa n/B – Krompachy 1:1, Buzica – Rožňava 6:1, Kr. Chlmec – Haniska 2:2, V. Revištia – Moldava n/B 1:3, Čaňa – V. Kapušany 0:0, Rudňany – V. Folkmar 1:1. Štítnik mal voľno.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-