V Rožňave vo štvrtok 16. septembra 2010 slávnostne odovzdali do používania novú multifunkčnú telocvičňu Gymnázia P. J. Šafárika, ktorá je spoločnou investíciou Košického samosprávneho kraja a Mesta Rožňava. Slávnostného aktu sa zúčastnili: predseda Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenko Trebuľa, podpredsedovia KSK Ing. Emil Ďurovčík a Ing. Ján Szöllös. KSK ďalej zastupovali aj poslanci Ing. Ján Babič a Gejza Milko. Prítomní boli aj ďalší hostia. Slávnostný ceremoniál príhovorom otvoril primátor Rožňavy MUDr. Vladislav Laciak. Náklady na výstavbu boli 2,3 milióna eur. Košický samosprávny kraj sa podieľal sumou 1,5 milióna eur a mesto Rožňava 0,8 milióna eur. Výstavba multifunkčnej telocvične bola jednou z priorít Koncepcie rozvoja športu v KSK. Jej realizácia sa uskutočnila vďaka združenej investícii, na ktorej sa podieľajú regionálna a mestská samospráva. Zmluva o združení právnických osôb bola uzavretá 19. decembra 2008, základný kameň bol položený v októbri 2009. Zhotoviteľom na základe výberového konania bola spoločnosť Ingsteel a.s. Bratislava (spoločnosť stavala popradskú hokejovú arénu a rekonštruuje zimný štadión v Bratislave).
Gymnázium P. J. Šafárika je jednou z najstabilnejších stredných škôl v tomto regióne. V škole sa telesná výchova doteraz vyučovala len v provizórnych alebo prenajatých priestoroch, čo už nespĺňalo kritériá a brzdilo rozvoj športu v okresnom meste. Druhým dôvodom, prečo sa tento projekt realizoval je, že centrum Gemera nemá primeraný športový a spoločenský stánok, v ktorom by sa dali organizovať väčšie podujatia. V tomto sa Košický samosprávny kraj zhodol s Mestom Rožňava a dohodli sa na spoločnej investícii.
Gymnázium P. J. Šafárika patrí počtom žiakov k najväčším stredným školám v rožňavskom okrese. Ako jediná stredná škola v meste nemá regulárnu telocvičňu. Dve tretiny hodín telesnej výchovy sa uskutočňujú v malej nevyhovujúcej telocvični a v posilňovni. Pri cvičení väčšej skupiny žiakov nie sú dodržané základné psychohygienické normy.
Priestory telocvične, vrátane hľadiska, boli projektované tak, aby sa dali využiť pre potreby školských športových tried, ale aj pre mestské športové kluby. Tie budú telocvičňu využívať na tréningy, ale aj na majstrovské súťažné zápasy. Z toho dôvodu všetky nainštalované zariadenia vyhovujú požiadavkám a pravidlám medzinárodných športových federácií.
Základné rozmery čistej palubovky sú 21 x
Zuzana BOBRÍKOVÁ
Foto: Marek Koltáš,
Karol Csobádi
FOTOGRAFIE M. KOLTÁŠA Z OTVORENIA TELOCVIČNE
{gallery}sport/telocvicna{/gallery}
FOTOGRAFIE K. CSOBÁDIHO PRIBLIŽUJÚ ZAČIATOK VÝSTAVBY
{gallery}sport/telocvicna/2{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.