Piatoligoví Gemerskohôrčania použili v 21. kole na súperovom ihrisku v Smižanoch nezvyčajnú, ale osvedčenú taktiku. Zrejme boli u súpera zrelí na debakel, preto zvolili iný prostriedok ako vysoko neprehrať. Už v 26 minúte zápasu ich zostalo na ihrisku menej ako sedem hráčov a tak musel rozhodca ukončiť zápas. V Povodí Slanej na hornom Gemer zdá sa rastú menej odolní futbalisti. Nájdu proti tomuto javu zodpovední súci prostriedok?
Výsledky - V. Liga JZ - 21. kolo: Koš. N. Ves – Teplička 4:1 (1:1), Jaklovce – Harichovce 3:2 (2:2), Prakovce – Kluknava 4:2 (1:2), Margecany – Gelnica 1:0 (1:0), Ťahanovce – Hrabušice 4:0 (3:0), Smižany – Gem. Hôrka 3:0 – v 26 minúte pokles hostí pod 7.
9.5.2010
|
|
Moldava |
23 |
16 |
5 |
2 |
65:28 |
53 |
|
2. |
Buzica |
24 |
14 |
2 |
8 |
59:33 |
44 |
|
3. |
Turňa n/B |
24 |
13 |
3 |
8 |
55:38 |
42 |
|
4. |
Haniska |
23 |
13 |
1 |
9 |
56:33 |
40 |
|
5. |
Krompachy |
23 |
12 |
3 |
8 |
44:24 |
39 |
|
6. |
Štítnik |
23 |
11 |
3 |
9 |
39:30 |
36 |
|
7. |
Čaňa |
24 |
11 |
3 |
10 |
44:41 |
36 |
|
8. |
V. Revištia |
24 |
10 |
4 |
10 |
43:39 |
34 |
|
9. |
Rožňava |
23 |
9 |
5 |
9 |
38:48 |
32 |
|
10. |
V. Kapušany |
23 |
9 |
2 |
12 |
26:31 |
29 |
|
11. |
V. Folkmar |
23 |
8 |
4 |
11 |
32:45 |
28 |
|
12. |
Rudňany |
23 |
8 |
4 |
11 |
23:47 |
28 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
24 |
8 |
2 |
14 |
39:58 |
26 |
|
14. |
Strážske |
23 |
7 |
2 |
14 |
24:53 |
23 |
|
15. |
Helcmanovce |
23 |
4 |
1 |
18 |
17:56 |
13 |
TABUĽKA V. LIGY PO 21. KOLE
|
1. |
Hrabušice |
19 |
15 |
1 |
3 |
41:18 |
46 |
|
2. |
Koš. N. Ves |
19 |
11 |
1 |
7 |
36:25 |
34 |
|
3. |
Harichovce |
20 |
10 |
2 |
8 |
42:34 |
32 |
|
4. |
Ťahanovce |
20 |
9 |
4 |
7 |
46:35 |
31 |
|
5. |
Margecany |
20 |
9 |
3 |
8 |
21:25 |
30 |
|
6. |
Sp. Vlachy |
19 |
8 |
5 |
6 |
28:25 |
29 |
|
7. |
Prakovce |
19 |
9 |
1 |
9 |
40:36 |
28 |
|
8. |
Teplička |
20 |
8 |
4 |
8 |
28:34 |
28 |
|
9. |
Smižany |
20 |
7 |
5 |
8 |
35:29 |
26 |
|
10. |
Jaklovce |
19 |
5 |
7 |
7 |
27:36 |
22 |
|
11. |
Gem. Hôrka |
19 |
5 |
6 |
8 |
16:22 |
21 |
|
12. |
Gelnica |
19 |
5 |
6 |
8 |
19:29 |
21 |
|
13. |
Kluknava |
19 |
2 |
1 |
16 |
26:57 |
7 |
IV. LIGA - SKUPINA JUH: 26. kolo 15. 5. o 16.30 hod.: Rudňany - Štítnik, 16. 5. o 17.00 hod.: Strážske - Krompachy, Helcmanovce - Rožňava, Turňa - Haniska, Buzica - Moldava "B", Kr. Chlmec - V. Kapušany, V. Revištia - V. Folkmar.
V. LIGA J-Z: 22. kolo 15. 5. o 16.30 hod.: Gem. Hôrka - Ťahanovce, 16. 5. o 10.30 hod. Hrabušice - Margecany, o 17.00 hod.: Gelnica - Prakovce, Kluknava - Jaklovce, Harichovce - Koš. N. Ves, Teplička - Sp. Vlachy.
{jcomments on}

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-