Pretekalo sa na jednotnej trati obrovského slalomu vo dvoch kolách stanovených pre dve kategórie žien a tri mužské kategórie. Štartovali tiež juniorky a juniori. Autorom trať prvého i druhého kola bol Ivan Pavlikovský. Ten vytýčil aj počet bránok 1. kola, ktoré malo
Preteky sa uskutočnili na dobre upravenej trati za priaznivých poveternostných podmienok s metrovou výškou snehu i menšou hmlou, ktorá sa držala v okolí Mlyniek. Teplota vzduchu namerali
V hlavnej mužskej kategórii zvíťazil Walter RETTER zo Spišskej Novej Vsi, ktorého výsledný čas po dvoch kolách obrovského slalomu bol 01:14.60 min. Zároveň dosiahol najrýchlejší čas v prvom (00:36:56 min.) i druhom kole (00:38:04 min.) zo všetkých zúčastnených pretekárov. Víťazstvo dosiahol W. Retter po niekoľkých druhých miestach, ktoré obsadzoval v predchádzajúcich ročníkoch a z trofeje Kahanca bane Mlynky sa veľmi tešil.
Trať pretekov bola veľmi dobre pripravená a všetci účastníci s ňou boli spokojní. Najviac samozrejme pretekári na popredných miestach v jednotlivých kategóriách.
Stručné výsledky 57. ročníka lyžiarskych pretekov o Kahanec bane Mlynky:
Kategória ženy 1982 a stašie: 1. Klaudia PROSCHINGEROVÁ, Rožňava, 01:26.63 min., 2. Slavomíra ČISÁROVÁ, Mlynky, 01:27.53 min., 3. Anna ŠIPULOVÁ, Mlynky, 01:29.88, atď.
Ženy ročník 1983 – 1992: 1. Katarína PAVLIKOVSKÁ, Mlynky, 01:24.65 min., 2. Kristína CHLEBÁKOVÁ, B. Bystrica , 01:32.15, 3. Andrea VALKOVÁ, Spiš.Nová Ves, 01:32.84, atdˇ.
Muži
Muži 1953 – 1972: 1. Miroslav ČMEL, Spiš.Nová Ves, 01:18.84 min., 2. Milan HYBEN, Spiš.Nová Ves, 01:19.54 min., 3. Róbert KISSI, Čaňa, 01:19.94 min., atď.
Muži 1973 – 1992: 1. Walter RETTER, Spiš.Nová Ves, 01:14.60 min., 2. Braňo PENCÁK, Spiš.Nová Ves, 01:15.34 min., 3. Juraj BAKOŠ, Spiš.Nová Ves, 01:16.77 min., atď.
Juniorky 1993 – 1997: 1. Katarína POHANKOVÁ, Spiš.Nová Ves, 01:21.07 min., 2. Janka LAPŠANSKÁ, Mlynky, 01:35.59 min.
Juniori 1993 – 1997: 1. Beňadik PLENCNER, Spiš.Nová Ves, 01:16.79 min., 2. Rastislav KALAFUT, Rudňany, 01:21.37 min., 3. Martin KUČMA, Rudňany, 01:25.58 min.
































Lyžiarsky oddiel OŠK Mlynky v spolupráci s obcou Mlynky usporiadali 23. februára 2013 na Gugli v Slovenskom raji už 57. ročník pretekov o Kahanec bane Mlynky v obrovskom slalome. Informácie o preteku mi ochotne poskytol hlavný rozhodca pretekov Ľubomír Leskovjanský. Celkovo sa pretekov zúčastnilo vyše 100 pretekárov. Reprezentovali materské kluby z B. Bystrice, Bratislavy, Brzotína, Bukovinky, Čane, Dediniek, Dobšinej, Košíc, Nálepkova, Popradu, Prešova,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.