Starší žiaci na 4,5km trati uzatvárali chlapčenské kategórie – Lukáš Ottinger po výbornej streľbe (0,1) zostal tesne pod stupňami víťazov – nepopulárne 4. miesto však vylepšil ziskom prvej výkonnostnej triedy. Rovnako strieľajúci Daniel Jacko (1,0) si 8. miestom tiež vylepšil svoje sezónne maximum. Tomáš Sklenárik na strelnici minul spolu päť terčov (2,3), čo stačilo na 10. miesto, hneď za ním skončil Gabriel Nagypál (0,2). Radovanovi Humeníkovi sa nedarilo strelecky (3,4) skončil 18.
Mladšie žiačky Anka Fujdiarová (1,1) a Emma Petalíková (0,3) vybojovali po solídnej streľbe v ťažkej konkurencii 15. a 17. miesto. Svoju premiéru v biatlone absolvovala v kategórii starších žiačok aj Andrea Uličná, po problémoch so zbraňou (5,5) obsadila 14. miesto.
Úplným záverom sezóny sú tradične divácky najatraktívnejšie preteky s hromadným štartom. Na rovnako dlhých tratiach sa za nezostrelné terče bežia trestné kolá. V nedeľu opäť v krásnom slnečnom počasí vybiehali na trať najprv najmladší žiaci. Hneď po štarte sa na čele vytvorila silná štvorčlenná skupina, v ktorej nechýbal Andrej Mladší, a v náročnom stúpaní si vytvorila slušný náskok. Pred cieľovou rovinkou sa tempo ešte zvýšilo a v záverečnom finiši ostalo Andrejovi nepopulárne 4. miesto, čo je však aj vzhľadom na príznaky začínajúcej choroby pekný výsledok.
Z prvej pozície štartoval v kategórii mladších žiakov v drese vedúceho pretekára Slovenského pohára Libor Mladší. Po štartovnom výstrele v snahe okamžite vyraziť vpred Libor zasekol lyžu do kašovitého snehu, spadol a ocitol sa na samom konci štartového poľa. To ho namotivovalo ešte viac – v najťažšom stúpaní na povestnú „čerešňu“ sa postupne prekľučkoval na čelo a na štadión prichádzal s takmer 50 metrovým náskokom. Tam opäť potvrdil, že sa mu tento víkend do trestného kola nechce – dvakrát predviedol bezchybnú streľbu (0,0) a zvyšok preteku bol na čele sám s pohodlným náskokom. V cieľovej rovinke s rukami nad hlavou oslavoval svoj tohtoročný druhý titul Majster Slovenska v biatlone a tiež celkové víťazstvo v rámci Slovenského pohára. René Chrapán po dobrej streľbe (1,0) obsadil 11. miesto a vybojoval si 3. výkonnostnú triedu.
Starší žiaci absolvovali ťažké stúpanie celkovo trikrát, a to poriadne roztrhalo štartové pole. Tomáš Sklenárik (0,1) pri streľbe v ľahu nezaváhal a pohyboval sa na tretej pozícii. Jediný netrafený terč v stoji a trestné kolo mu však zmarili nádeje na majstrovskú medailu. Dobehol na 6. mieste, ale získal najvyššiu výkonnostnú triedu. Lukáša Ottingera (1,2) tri trestné kolá odsunuli na 9. pozíciu.
Daniel Jacko (1,1) preťal cieľovú pásku na 14., Gabriel Nagypál (3,4) na 16. a Radovan Humeník na 19. pozícii.
Dievčatá poriadne vytrápil ťažký sneh, strelecké výsledky však dávajú nádeje do budúcnosti. Rovanko aj fakt, že na bežkách stáli prvýkrát len v decembri. Emma Petalíková (0,1) dobehla na
Zimná biatlonová sezóna je za nami a bola úspešná. Okrem tvrdého tréningu na tom mala podiel aj táto zima, ktorá nám bohatou snehovou nádielkou umožnila trénovať aj v blízkosti domova. Pretekári nášho klubu sa v pretekoch Slovenského pohára celkovo 9 krát postavili na stupne pre najlepších a získali 3 medaile z Majstrovstiev Slovenska, z toho dve zlaté. 6-krát to bolo nepopulárne 4. miesto. Štyria chlapci si vybojovali prvú výkonnostnú triedu.
Ďakujeme všetkým priaznovcom a podporovateľom biatlonu a tešíme sa na letnú sezónu a ďalšie športové zážitky.
Podporte našu činnosť poukázaním 2% z vašich daní.
Viac informácii a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
KB Revúca
{jcomments on}

































Zimná biatlonová sezóna vyvrcholila prvý marcový víkend v Národnom biatlonovom centre v Osrblí Majstrovstvami Slovenskej republiky. Teploty vysoko nad nulou a krásne slnečné počasie sľubovali divácky atraktívny zážitok, pretekárov však ťažký kašovitý sneh poriadne preveril a boli sme svedkami množstva pádov.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-