Zimná biatlonová sezóna vyvrcholila prvý marcový víkend v Národnom biatlonovom centre v Osrblí Majstrovstvami Slovenskej republiky. Teploty vysoko nad nulou a krásne slnečné počasie sľubovali divácky atraktívny zážitok, pretekárov však ťažký kašovitý sneh poriadne preveril a boli sme svedkami množstva pádov.Starší žiaci na 4,5km trati uzatvárali chlapčenské kategórie – Lukáš Ottinger po výbornej streľbe (0,1) zostal tesne pod stupňami víťazov – nepopulárne 4. miesto však vylepšil ziskom prvej výkonnostnej triedy. Rovnako strieľajúci Daniel Jacko (1,0) si 8. miestom tiež vylepšil svoje sezónne maximum. Tomáš Sklenárik na strelnici minul spolu päť terčov (2,3), čo stačilo na 10. miesto, hneď za ním skončil Gabriel Nagypál (0,2). Radovanovi Humeníkovi sa nedarilo strelecky (3,4) skončil 18.
Mladšie žiačky Anka Fujdiarová (1,1) a Emma Petalíková (0,3) vybojovali po solídnej streľbe v ťažkej konkurencii 15. a 17. miesto. Svoju premiéru v biatlone absolvovala v kategórii starších žiačok aj Andrea Uličná, po problémoch so zbraňou (5,5) obsadila 14. miesto.
Úplným záverom sezóny sú tradične divácky najatraktívnejšie preteky s hromadným štartom. Na rovnako dlhých tratiach sa za nezostrelné terče bežia trestné kolá. V nedeľu opäť v krásnom slnečnom počasí vybiehali na trať najprv najmladší žiaci. Hneď po štarte sa na čele vytvorila silná štvorčlenná skupina, v ktorej nechýbal Andrej Mladší, a v náročnom stúpaní si vytvorila slušný náskok. Pred cieľovou rovinkou sa tempo ešte zvýšilo a v záverečnom finiši ostalo Andrejovi nepopulárne 4. miesto, čo je však aj vzhľadom na príznaky začínajúcej choroby pekný výsledok.
Z prvej pozície štartoval v kategórii mladších žiakov v drese vedúceho pretekára Slovenského pohára Libor Mladší. Po štartovnom výstrele v snahe okamžite vyraziť vpred Libor zasekol lyžu do kašovitého snehu, spadol a ocitol sa na samom konci štartového poľa. To ho namotivovalo ešte viac – v najťažšom stúpaní na povestnú „čerešňu“ sa postupne prekľučkoval na čelo a na štadión prichádzal s takmer 50 metrovým náskokom. Tam opäť potvrdil, že sa mu tento víkend do trestného kola nechce – dvakrát predviedol bezchybnú streľbu (0,0) a zvyšok preteku bol na čele sám s pohodlným náskokom. V cieľovej rovinke s rukami nad hlavou oslavoval svoj tohtoročný druhý titul Majster Slovenska v biatlone a tiež celkové víťazstvo v rámci Slovenského pohára. René Chrapán po dobrej streľbe (1,0) obsadil 11. miesto a vybojoval si 3. výkonnostnú triedu.
Starší žiaci absolvovali ťažké stúpanie celkovo trikrát, a to poriadne roztrhalo štartové pole. Tomáš Sklenárik (0,1) pri streľbe v ľahu nezaváhal a pohyboval sa na tretej pozícii. Jediný netrafený terč v stoji a trestné kolo mu však zmarili nádeje na majstrovskú medailu. Dobehol na 6. mieste, ale získal najvyššiu výkonnostnú triedu. Lukáša Ottingera (1,2) tri trestné kolá odsunuli na 9. pozíciu.
Daniel Jacko (1,1) preťal cieľovú pásku na 14., Gabriel Nagypál (3,4) na 16. a Radovan Humeník na 19. pozícii.
Dievčatá poriadne vytrápil ťažký sneh, strelecké výsledky však dávajú nádeje do budúcnosti. Rovanko aj fakt, že na bežkách stáli prvýkrát len v decembri. Emma Petalíková (0,1) dobehla na
Zimná biatlonová sezóna je za nami a bola úspešná. Okrem tvrdého tréningu na tom mala podiel aj táto zima, ktorá nám bohatou snehovou nádielkou umožnila trénovať aj v blízkosti domova. Pretekári nášho klubu sa v pretekoch Slovenského pohára celkovo 9 krát postavili na stupne pre najlepších a získali 3 medaile z Majstrovstiev Slovenska, z toho dve zlaté. 6-krát to bolo nepopulárne 4. miesto. Štyria chlapci si vybojovali prvú výkonnostnú triedu.
Ďakujeme všetkým priaznovcom a podporovateľom biatlonu a tešíme sa na letnú sezónu a ďalšie športové zážitky.
Podporte našu činnosť poukázaním 2% z vašich daní.
Viac informácii a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
KB Revúca
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.