Mladí pretekári Klubu biatlonu Magnezit Revúca pokračujú v dobrých výsledkoch – z druhého kola Slovenského pohára sa popri dvoch „zemiakových“ umiestneniach štyrikrát postavili aj na stupne pre najlepších. V sobotu 26.1.2013 sa pri piatich stupňoch pod nulou bežali rýchlostné preteky a revúcki pretekári mali trochu športovej smoly – dvakrát vybojovali nepopulárne „zemiakové“ umiestnenia. Na trať najprv vybiehali najmladší žiaci, vo veľmi vyrovnanej kategórii Andrej Mladší dobehol na 4. mieste, keď od stupňa víťazov ho delili len dve desatiny sekundy! Mladší žiak Libor Mladší sa prezentoval dobrou streľbou (0,1) – jediný trestný okruh za netrafený terč znamenal striebornú pozíciu, pričom za víťazom zaostal 2.8 sekundy.
Starší žiaci uzatvárali chlapčenské kategórie – Tomáš Sklenárik na strelnici ani raz neminul (0,0) a ako nováčik v tejto kategórii znova atakoval stupne víťazov – skončil tesne štvrtý. Gabriel Nagypál (0,2) vybojoval 10. miesto, Lukáš Ottinger (2,2) po dlhej tréningovej pauze spôsobenej chorobou 11. miesto a Daniel Jacko (2,1) 15. miesto.
Naša, v tejto sezóne zatiaľ jediná štartujúca biatlonistka Anka Fujdiarová (1,3) v najsilnejšie obsadenej kategórii mladších žiačok dobehla na 17. mieste.
Nedeľa patrila vytrvalostným pretekom, trestné kolá za nezostrelené terče nahradili polminútové prirážky k bežeckým časom. Ochladilo sa, na strelnici občas povieval vetrík a to sa spolu so zamrznutými prstami a náročnejšou traťou s prudkým stúpaním „ na čerešňu“ podpísalo na horších streleckých výkonoch takmer u všetkých pretekárov.
Andrej Mladší sa s dlhšou a náročnejšou 3km traťou popasoval výborne a v mimoriadne vyrovnanej kategórii najmladších žiakov, kde o umiestneniach v prvej šestke stále rozhodujú sekundy, vybojoval 3. miesto. V strednej žiackej kategórii na 4,5km trati bol Libor Mladší na obidvoch streľbách bezchybný (0,0) a zaslúžene zvíťazil. Anka Fujdiarová (4,3) vybojovala znova 17. miesto.
Najstarší žiaci absolvovali 6km náročnú trať s dvoma streleckými položkami. Tomáš Sklenárik po bezchybnej streľbe v ľahu trikrát minul pri streľbe v stoji (0,3) a vyzeralo to zasa na nepopulárne pozície. Trikrát však minuli aj jeho najväčší súperi a Tomáš sa tak mohol tešiť z 3. miesta a zisku prvej výkonnostnej triedy. Je to pre neho prvé pódiové umiestnenie v kategórii starších žiakov. Daniel Jacko (2,2) na 11. mieste vybojoval druhú výkonnostnú triedu. Lukáš Ottinger (3,5) a Gabriel Nagypál (4,4) netrafili 8 terčov a to ich odsunulo na 15., resp. 17. pozíciu.Slovenský pohár v biatlone (Viessmann pohár) pokračuje ďalším kolom 16.-17. februára 2013 v Osrblí. Počas pretekovej pauzy absolvujeme najprv cyklus dvojfázových tréningov na domácej pôde (ak nám to snehové podmienky dovolia) a budeme pokračovať v ladení formy pred Majstrovstvami Slovenska. Začiatkom februára plánujeme zájazd do Nového Města na Moravě, kde sa konajú Majstrovstvá sveta v biatlone, a to je jedinečná príležitosť vidieť najlepších biatlonistov sveta naživo. Radi by sme tam povzbudili aj odchovankyňu revúckeho biatlonu Martinu Chrapánovú, ktorá by mala na najvýznamnejšom biatlonovom podujatí roka reprezentovať Slovensko.
Viac informácii a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
KB Revúca
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.