Zimná sezóna revúckych biatlonistov pokračovala druhým kolom Slovenského pohára v Osrblí prvý februárový víkend. Ochladenie v predchádzajúcom týždni umožnilo zasnežiť a pripraviť kvalitnejšie trate a aj okolie aspoň trochu osviežil prírodný sneh. Kapustová potvrdila, že naše dievčatá sú v streľbe spoľahlivé (1,1) a dobehla na veľmi peknom 9. mieste. Nedeľa nás privítala menej usmiatym počasím s mrznúcim mrholením a väčšou porciou kilometrov na tratiach v rámci vytrvalostných pretekov. Snehové podmienky boli odlišné aj vďaka teplotám výraznejšie nad nulou. Naši najstarší chlapci Tomáš Sklenárik a Lukáš Ottinger sa aj v nedeľu predstavili v súčte rovnakou streľbou (0,2) a (1,1) a vďaka rýchlemu behu napriek trestnej minúte skončili opäť v popredí štartového poľa plece pri pleci - Tomášovi to stačilo na bronz, Lukáš sa musel uspokojiť s nepopulárnym 4. miestom. V súčte rovnakú streľbu predviedli aj Libor Mladší (1,4) a Radovan Humenník (4,1) a umiestnili sa na 15. a 20. mieste.
Mladší žiaci Andrej Mladší a René Chrapán počas svojej 4,5 km dlhej trate až 3krát museli pokoriť postrach osrblianskych tratí - prudké stúpanie nazývané „čerešňa“. Andrej v porovnaní so sobotou mierne zlepšil streľbu (3,3), predviedol pekný bežecký výkon a dobehol deviaty, René sa so streľbou (0,2) umiestnilna13. mieste.
Dievčatá na rovnakej trati strieľali opäť vynikajúco, ale tentokrát streľba vyšla širšiemu počtu pretekárok a Revúčanky sa zoradili na týchto pozíciách – Emma Petalíková (0,0) 8. miesto, Ema Kapustová (0,1) 10. miesto a Anka Fujdiarová 14. miesto, pričom z lepšej pozície ju odsunula trestná minúta za zlú manipuláciu s palicami na strelnici.
Žiaľ, zdá sa, že snehové tréningové podmienky sa ani v najbližších dňoch nezlepšia a za snehom budeme musieť naďalej cestovať, čo je náročné finančne aj časovo. Napriek tomu urobíme maximum, aby sme boli o 2 týždne opäť vo forme. Dovtedy budeme držať všetky palce našej odchovankyni Martine Chrapánovej, ktorá bude reprezentovať našu krajinu na Zimných olympijských hrách v Soči.
Sledujte nás aj naďalej a podporte našu prácu s deťmi darovaním svojich 2% z dane. Ďakujeme.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.