Dopoludnia čerstvý maturant Janko Majerčík v juniorskej kategórii dobehol na 8. mieste, Lucia Chrapánová obsadila 7. a Peter Košinár 6. miesto.
Žiacke kategórie otvárali najmladší žiaci – Andrej Mladší po štyroch netrafených terčoch dobehol šiesty. Prvýkrát sa na štart postavila Ema Kapustová a jej piate miesto je veľkým prísľubom do budúcnosti.
Starším žiakom nevyšla podľa predstáv najmä streľba v stoji. Nekompromisných 30 sekúnd navyše za každý nezostrelený terč ich odsunulo z boja o medaily. Tomáš Sklenárik (2,2) vybojoval 5. miesto, Lukáš Ottinger (3,3) 11. miesto, Gabriel Nagypál (0,3) 13. a Radovan Humeník (0,3) 14. miesto. Andrea Uličná (0,4) pri letnej biatlonovej premiére skončila štrnásta.
Žiaci 12-13 roční uzatvárali sobotňajší súťažný program. Libor Mladší (2,0) na prvej streľbe dvakrát zaváhal, na druhej sa už nemýlil a bežecky takmer vymazal trestnú minútu, bolo z toho druhé miesto, len 5 sekúnd za víťazom. René Chrapán (1,1) skončil 10. Presne strieľali Anka Fujdiarová (1,1) a vo svojom prvom letnom štarte aj Emma Petalíková (1,0), v najpočetnejšej kategórii vybojovali výborné 6. a 9. miesto.
Spestrením podujatia boli tradičné preteky prípravky, kde si letný biatlon vyskúšali tí najmenší.
Nedeľné husté mraky nad Muráňom nevešetili nič dobrého. Dopoludnia ešte na suchej strelnici zažiaril Peter Košinár (1,1), na šmykľavej trati ostal tesne za stupňom víťazov. Lucia Chrapánová aj Janko Majerčík vybojovali 7. miesto.
Štart popoludňajších pretekov žiakov už sprevádzali prvé kvapky, ktoré sa najmä počas behu starších žiakov zmenili v hustý lejak. Revúcki pretekári však dokázali, že bojovať vedia aj v takýchto podmienkach.
Tri trestné kolá navyše pre Andreja Mladšieho znamenali 5. pozíciu. S dvoma nepresnými zásahmi rovnako skončila Ema Kapustová.
Počasie to už dlhšie nevydržalo - keď sa na strelnici takmer naraz ocitli Tomáš Sklenárik (1,4), Lukáš Otttinger (1,2) a Radovan Humeník (2,4), spustil sa hustý lejak. Lukáš s Tomášom sa rýchlym behom vrátili do boja o medaile, ale ušli im o vlások – bolo z toho 4. a 5. miesto. Rado skončil 14. Náš najlepšie streľajúci Gabriel Nagypál (0,2) si trať omylom predĺžil, čo ho odsunulo na 16. miesto. Rovnako streľajúca Andrea Uličná (0,2) po výbornom výkone vybojovala 13. miesto a druhú výkonnostnú triedu.
Libor Mladší (2,0) opäť na prvej streľbe dvakrát minul, aj po dvoch trestných okruhoch sa však dostal do pohody, dobrým behom stratu zlikvidoval, na druhej streľbe vybielil všetky terče a zaslúžene zvíťazil.
Emma Petalíková (1,1) vybojovala 10. a Anka Fujdiarová (1,4) 12. miesto.
Vstup do letnej sezóny máme za sebou a u6 sa pripravujeme na ďalšie kolo v Predajnej, kde 22.-23. júna Viessmann pohár pokračuje 2. kolom.
Ďakujeme všetkým priaznivcom biatlonu, ktorí priložili ruku k dielu a pomohli tak vydarenému športovému podujatiu.
Viac informácií a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
foto Štefan Ottinger
text Libor Mladší
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.