Letná biatlonová sezóna 2013 pokračovala pretekmi druhého kola Slovenského pohára v Predajnej pri Podbrezovej predposledný júnový víkend. Takmer tropické horúčavy dali pretekárom poriadne zabrať aj pretekárom Klubu biatlonu Magnezit Revúca.Lucia Chrapánová medzi ženami po nevydarenej streľbe (4,4) obsadila 9. miesto. Radosť nám 3. miestom urobila jej sesternica Martina Chrapánová, štartujúca v reprezentačnom drese za banskobystrickú Duklu.
V popoludnajčích pretekoch sa s horúčavami popasovali žiaci. Medzi staršími sa najviac darilo Tomášovi Sklenárikovi, s dobrou streľbou (0,2) obsadil 6. miesto. Rovnako streľajúci Radovan Humeník a Gabriel Nagypál obsadili 12. a 14. miesto. Lukáša Ottingera 5 netrafených terčov (3,2) odsunulo na 11. miesto. Andrea Uličná (1,0) vybojovala 16. miesto.
V stredných žiackych kategóriách Libor Mladší minul po jednom terči na oboch streľbách (1,1), trestné kolá ho však veľmi neunavili a s prehľadom zvíťazil. Výborne si počínali aj René Chrapán (2,0 - obsadil 5. miesto a získal 2. výkonnostnú triedu) a Anka Fujdiarová (dva netrafené terče (1,1) a 8. miesto v najpočetnejšej žiackej kategórii). Emma Petalíková po technických problémoch so zbraňou (3,4) obsadila 21. miesto. a Anka Fujdiarová (dva netrafené terče (1,1) 8. miesto v najpočetnejšej žiackej kategórii). Emma Petalíková po technických problémoch so zbraňou (3,4) obsadila 21. miesto.
Radosť nám urobili aj najmladší žiaci – Andrej Mladší nezostrelil len jediný terč a po dobrom behu obsadil striebornú priečku. Emka Kapustová s dvoma ranami mimo skončila bronzová, je to jej prvé umiestnenie na stupni víťazov v pretekoch Viessmann pohára.
V nedeľu sa obloha zatiahla, spadli aj nejaké kvapky, ale preteky stihli prebehnúť v suchu. Po viacročnej pauze sa bežala populárna „stíhačka“ – víťaz každej kategórie štartoval ako prvý a za ním ostatní podľa časovej straty zo sobotňajšieho šprintu. Dopoludnia našim pretekárom nevyšla streľba, Janko Majerčík klesol na 7. miesto, Lucia Chrapánová ostala 9.
Starším žiakom sa darilo viac a postupne sa posúvali dopredu –Tomáš Sklenárik (3,1) sa poskočil na 5. miesto a nebyť zaváhania na prvej streľbe, mohol pomýšľať na medailu. Výborne strieľal aj bežal Lukáš Ottinger (1,1), strata z nevydarenej soboty však bola veľká, obsadil 8. miesto. Gabriel Nagypál (1,2) sa posunul na 11. miesto, Radovan Humeník dobehol 13-ty. Andrea Uličná (1,2) sa zlepšila na 15. miesto.
Medzi strednými žiakmi Libor Mladší (2,0) vedúcu pozíciu a takmer minútový náskok zo soboty využil naplno. Dvoma minutými terčami na prvej streľbe dal najprv šancu súperom, ale po rýchlych trestných kolách a bezchybnej druhej streľbe svoj sobotňajší náskok ešte zvýšil a opäť zvíťazil. René Chrapán aj Anka Fujdiarová netrafili na každej položke do 2 terče (2,2), a to ich odsunulo na 10. priečku. Emma Petalíková (2,0) sa po pokazenom sobotňajšom šprinte dokázala posunúť na 16. priečku.
Andrej Mladší si druhú pozíciu zo štartu udržiaval až po strelnicu, tam ho však tri netrafené terče odsunuli z medailovej pozície. Aj s troma trestnými kolami však dokázal vybojovať 4. miesto. Rovnako na strelnici sa skončil medailový boj pre Emku Kapustovú, dve trestné kolá navyše ju odsunuli na 5. priečku.
Revúckych biatlonistov teraz čaká letná príprava, v rámci ktorej sú naplánované dve sústredenia aj účasti na podujatiach v zahraničí. Letná sezóna vyvrcholí na prelome augusta a septembra majstrovstvami Slovenska v Predajnej a Vyhniach. Ďakujeme všetkým priaznivcom biatlonu, ktorí nás podporujú. Viac informácií a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.