Lucia Chrapánová medzi ženami po nevydarenej streľbe (4,4) obsadila 9. miesto. Radosť nám 3. miestom urobila jej sesternica Martina Chrapánová, štartujúca v reprezentačnom drese za banskobystrickú Duklu.
V popoludnajčích pretekoch sa s horúčavami popasovali žiaci. Medzi staršími sa najviac darilo Tomášovi Sklenárikovi, s dobrou streľbou (0,2) obsadil 6. miesto. Rovnako streľajúci Radovan Humeník a Gabriel Nagypál obsadili 12. a 14. miesto. Lukáša Ottingera 5 netrafených terčov (3,2) odsunulo na 11. miesto. Andrea Uličná (1,0) vybojovala 16. miesto.
V stredných žiackych kategóriách Libor Mladší minul po jednom terči na oboch streľbách (1,1), trestné kolá ho však veľmi neunavili a s prehľadom zvíťazil. Výborne si počínali aj René Chrapán (2,0 - obsadil 5. miesto a získal 2. výkonnostnú triedu) a Anka Fujdiarová (dva netrafené terče (1,1) a 8. miesto v najpočetnejšej žiackej kategórii). Emma Petalíková po technických problémoch so zbraňou (3,4) obsadila 21. miesto. a Anka Fujdiarová (dva netrafené terče (1,1) 8. miesto v najpočetnejšej žiackej kategórii). Emma Petalíková po technických problémoch so zbraňou (3,4) obsadila 21. miesto.
Radosť nám urobili aj najmladší žiaci – Andrej Mladší nezostrelil len jediný terč a po dobrom behu obsadil striebornú priečku. Emka Kapustová s dvoma ranami mimo skončila bronzová, je to jej prvé umiestnenie na stupni víťazov v pretekoch Viessmann pohára.
V nedeľu sa obloha zatiahla, spadli aj nejaké kvapky, ale preteky stihli prebehnúť v suchu. Po viacročnej pauze sa bežala populárna „stíhačka“ – víťaz každej kategórie štartoval ako prvý a za ním ostatní podľa časovej straty zo sobotňajšieho šprintu. Dopoludnia našim pretekárom nevyšla streľba, Janko Majerčík klesol na 7. miesto, Lucia Chrapánová ostala 9.
Starším žiakom sa darilo viac a postupne sa posúvali dopredu –Tomáš Sklenárik (3,1) sa poskočil na 5. miesto a nebyť zaváhania na prvej streľbe, mohol pomýšľať na medailu. Výborne strieľal aj bežal Lukáš Ottinger (1,1), strata z nevydarenej soboty však bola veľká, obsadil 8. miesto. Gabriel Nagypál (1,2) sa posunul na 11. miesto, Radovan Humeník dobehol 13-ty. Andrea Uličná (1,2) sa zlepšila na 15. miesto.
Medzi strednými žiakmi Libor Mladší (2,0) vedúcu pozíciu a takmer minútový náskok zo soboty využil naplno. Dvoma minutými terčami na prvej streľbe dal najprv šancu súperom, ale po rýchlych trestných kolách a bezchybnej druhej streľbe svoj sobotňajší náskok ešte zvýšil a opäť zvíťazil. René Chrapán aj Anka Fujdiarová netrafili na každej položke do 2 terče (2,2), a to ich odsunulo na 10. priečku. Emma Petalíková (2,0) sa po pokazenom sobotňajšom šprinte dokázala posunúť na 16. priečku.
Andrej Mladší si druhú pozíciu zo štartu udržiaval až po strelnicu, tam ho však tri netrafené terče odsunuli z medailovej pozície. Aj s troma trestnými kolami však dokázal vybojovať 4. miesto. Rovnako na strelnici sa skončil medailový boj pre Emku Kapustovú, dve trestné kolá navyše ju odsunuli na 5. priečku.
Revúckych biatlonistov teraz čaká letná príprava, v rámci ktorej sú naplánované dve sústredenia aj účasti na podujatiach v zahraničí. Letná sezóna vyvrcholí na prelome augusta a septembra majstrovstvami Slovenska v Predajnej a Vyhniach. Ďakujeme všetkým priaznivcom biatlonu, ktorí nás podporujú. Viac informácií a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
{jcomments on}
































Letná biatlonová sezóna 2013 pokračovala pretekmi druhého kola Slovenského pohára v Predajnej pri Podbrezovej predposledný júnový víkend. Takmer tropické horúčavy dali pretekárom poriadne zabrať aj pretekárom Klubu biatlonu Magnezit Revúca.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-