Koncom októbra 2011 si členovia a priaznivci Klubu biatlonu Magnezit ŠŠSM Revúca pripomenuli začiatky tohoto športu v Revúcej. Členovia výboru a rodičia pretekárov vytvorili príjemnú atmosféru, v ktorej na minulé úspechy ale aj náročnú prácu spomínali bývalí aj súčasní tréneri, pretekári, funkcionári a iní priaznivci revúckeho biatlonu.ZO Zväzarmu n. p. LTZ Revúca. Jeho zakladateľom bol paradoxne futbalista Tibor Šestina. Od roku 1978 sa vytvoril silný kolektív športovcov, ktorý v letných disciplínach čoskoro prenikol do slovenských i celoštátnych výsledkových listín. Tituly majstrov Slovenska i Československa získali Milan Chrapán, Dušan Chrapán, Marta Domašínska, Dušan Kováč, súrodenci Tibor a Vladimír Šestinovci. Po roku 1989 nastal v rozvoji letného biatlonu v Revúcej nevídaný rozmach, vybudoval sa strelecký areál a bežecké trate v lokalite Hájik.
Od roku 1992 sme začali so zimným biatlonom. Prvú „zimnú“ medailu priviezol do Revúcej v roku 1995 Dušan Chrapán, v roku 2000 získal dokonca všetky tri zlaté. Za jedinečnú športovú kariéru bol ocenený Slovenským zväzom biatlonu udelením titulov Majster športu a Zaslúžilý majster športu.
Býva pravidlom, že popri majstroch vyrastajú dobrí žiaci. Pri vlastnej tréningovej činnosti sa úspešní pretekári venovali i práci s mládežou. Výsledkom boli i prvé dve žiacke medaily v biatlone Jakuba Bosnyaka v r. 1997. Od roku 2000 vzniklo pri Základnej škole v Lubeníku školské športové stredisko biatlonu, ktoré sa môže pochváliť i medzinárodnou premiérou. Súrodenci Peter a Anna Košinárovci sa presadili na slovenskej úrovni a prebojovali sa do dorasteneckej reprezentácie. Vrcholom ich úspechov boli tituly majstrov Slovenska a účasť na zimných Európskych olympijských hrách mládeže EYOD 2001 vo fínskom Vuokatti. Reprezentačné tričká si obliekli i v letnom biatlone Peter Korím v európskom pohári juniorov, podobne Vladimír Gažúr v r.2006 na Majstrovstvách Európy v Lotyšsku i na pretekoch olympijských nádejí v roku 2008 v Českej republike. Martina Chrapánová je od roku 2006 reprezentantkou SR v biatlone, cez dorastenecké a juniorské kategórie sa presadila do seniorskej reprezentácie.
Cez klubové dvere prešlo postupne viac ako 70 úspešných pretekárov. Majstrami Slovenska sa stalo 18 pretekárov, ktorým patrí spolu 68 titulov. Na majstrovstvách Slovenska vybojovali 224 medailí, z toho 68 zlatých, 72 strieborných a 84 bronzových medailí. Na Majstrovstvách Československa získali 4 tituly, 3 strieborné a 2 bronzové medaily, na ME v letnom biatlone jednu striebornú medailu.
Ale nielen medaily sú dôležité – vo výsledkových listinách figurujú mnohé mená, ktoré štatistiky neregistrujú ako držiteľov cenných kovov. Napriek tomu mesiace a roky boli neodmysliteľnou súčasťou kolektívu a šport ich pripravil pre štúdium na vysokých školách i pre život. K nim patria desiatky rodičov, funkcionárov a rozhodcov, ktorí pre ich činnosť vytvárali skvelé podmienky. Bežecké trate v zime vznikali na lúkach pri nemocnici, často neskoro v noci pri svetle bateriek s lopatami v rukách. Tisíce najazdených kilometrov za tréningom a súťažami vo Vysokých Tatrách, Skalke a Osrblí. Modrá škodovka 1203 bola známa na celom Slovensku. Nespočetné boli brigády v streleckom areáli i pri organizovaní národných letných kôl a troch Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone.
Vo funkciách predsedov klubu biatlonu sa vystriedali postupne Mgr. Milan Chrapán, Pavol Kalna, Jozef Hirschman, Mgr. Edita Košinárová, Ing. Peter Košinár, PaedDr. Vladimír Gažúr a súčasný predseda Mgr. Libor Mladší. Trénermi klubu boli Milan a Dušan Chrapán, Jozef Hirschman a Štefan Ottinger.
Popri klubovej práci má Revúca aj významné zastúpenie v Slovenskom zväze biatlonu: Jozef Hirschmann a Dušan Chrapán sú členmi prezídia. Jozef Hirschmann, vlastní licenciu medzinárodného rozhodcu IBU a je predsedom športovotechnickej komisie SZB.
Za 20 rokov svojho fungovania zaznamenal revúcky biatlon množstvo výrazných úspechov a získal významné postavenie. Veríme, že v úspešnej histórii budeme pokračovať aj naďalej.
Úspechy však neprichádzajú bez tvrdej práce, preto pokračujeme v príprave na zimnú sezónu a novembrovou brigádou na „starom smetisku“ sme si pripravili trať na zimné tréningy. Už nám len ostáva dúfať, že nadchádzajúca sezóna nebude taká skúpa na sneh ako tie predchádzajúce.
Ďakujeme všetkým priaznivcom a podporovateľom tohoto krásneho športu.
Milan Chrapan,
Klub biatlonu Magnezit Revúca
{gallery}sport/biatlon/magnezit/20{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.