8. miesto a medzi strednými žiakmi Róbert Bíž (2,3) 14. miesto. Staršia žiačka Ema Kapustová (0,1) po výbornej streľbe a rýchlom behu nestačila len na jednu súperku vybojovala tak 2. miesto a striebornú medailu. Po viacnásobnej smole z minulých podujatí je to jej prvá medaila z majstrovstiev Slovenska v zime. Anka Fujdiarová (1,2) musela absolvovať tri trestné okruhy a obsadila 10. miesto.
Najmladším žiačkam tentokrát medaile tesne unikli - 4. miesto Alexandry Štempelovej, 5. miesto Tamary Molentovej a 7. miesto Veroniky Šteczovej však potvrdili ich dobrú pripravenosť.
V popoludňajších pretekoch dorastencov sa predstavili aj Lukáš Ottinger a Tomáš Sklenárik, ktorí sa pripravujú v centre talentovanej mládeže v Podbrezovej. Výbornú formu Lukáš Ottinger (0,3) premenil napriek trom trestným okruhom na titul majstra Slovenska! Po viacerých tituloch z letného biatlonu je to konečne jeho prvý titul aj v zime, a to v nabitej kategórii dorastencov. Tomášovi Sklenárikovi (4,3) ušla medaila tesne, ani najrýchlejším behom nedokázal zmazať manko 7 trestných okruhov. Radovan Humeník (1,4) vybojoval 11. a medzi dorastenkami Andrea Uličná (4,3) 15.
Vrcholom majstrovstiev aj celej zimnej sezóny boli nedeľňajšie atraktívne preteky s hromadným štartom. Tesne pred ich štartom sa počasie aspoň trochu umúdrilo a pretekári okrem ťažkého kašovitého snehu nemuseli bojovať aj s kvapkami dažďa.
Na veľmi peknom 5. mieste dobehol do cieľa Samuel Siman. Róbert Bíž (1,2) obsadil 13. miesto. Ich výsledky možno považovať za veľmi dobré aj vzhľadom na fakt, že na bežky sa prvýkrát postavili v januári.
Medzi dievčatami Alexandra Štempelová nasadila hneď po štarte vysoké tempo, po prvej otočke už bola v čele pretekov a na prekvapenie všetkých tam vydržala až do cieľa, kde prišla s výrazným náskokom a získala zlatú medailu! Tamara Molentová zopakovala umiestnenie zo soboty, Veronika Šteczová po zdravotných problémoch obsadila 11. miesto.
Popoludní štartovali dorastenci a opäť to bolo skvelé predstavenie Lukáša Ottingera (2,1,1,1) – v dramatickom závere sa po poslednej streľbe dostal na čelo pretekov a vydržal tam až dokonca – stal
sa tak dvojnásobným majstrom Slovenska v biatlone. Výborne mu tentokrát sekundoval aj Tomáš Sklenárik (3,1,3,2), ktorý vybojoval bronzovú medailu. Radovan Humeník (2,1,1,2) zopakoval svoje umiestnenie zo soboty, Andrea Uličná (2,2,3,3) si o jednu priečku polepšila.
Zimná sezóna je za nami. S radosťou sledujeme výkony našich odchovancov v centre talentovanej mládeže, výkony Emy Kapustovej a najmä výkony najmladších žiakov a žiačok, ktorých nadšenie z biatlonu nám dáva veľkú radosř a prísľub do budúcnosti. A to v budúcej sezóne do seriálu pretekov Slovenského pohára nastúpi aj Markus Sklenárik, ktorý v posledný februárový víkend v pretekoch v behu na lyžiach na Štrbskom Plese zvíťazil. Výbornú bežeckú formu tam potvrdil aj jeho brat Tomáš, ktorý v hlavnej kategórii obsadil 2. miesto, pričom za sebou nechal aj olympijského medailistu Pavla Hurajta!
Veríme len, že po dvoch sezónach nás v tej budúcej počasie konečne odmení bohatšou snehovou nádielkou a umožní nám trénovať aj bližšie ako v Osrblí a či Štrbskom Plese.
Ďakujeme všetkým priaznivcom a podporovateľom biatlonu, tešíme sa spolu na letnú sezónu. Sledujte nás aj naďalej a podporte našu prácu s deťmi darovaním svojich 2% z dane.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
Foto: Štefan Ottinger

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-