V sobotu 20.2.2016 sa bežali rýchlostné preteky, kde sa po dvoch streleckých položkách za každý nezostrelený terč beží trestný okruh naviac. Dorastenecké kategórie mali mimoriadne silné obsadenie – štartovali pretekári zo štyroch krajín a hlavne mladí českí biatlonisti predvádzali vynikajúce výkony – ovládli takmer všetky kategórie. Na našu veľkú radosť sa medzi nimi nestratil náš odchovanec Lukáš Ottinger (0,2), ktorý napriek dvom ranám mimo dokázal vybojovať 3. miesto ako najlepší zo Slovákov. Tomáš Sklenárik (4,2) pochoval svoje nádeje na strelnici. Andrea Uličná (4,2) obsadila 20., Radovan Humeník (1,4) 24. a Libor Mladší (1,3) 25. miesto.
V žiackych kategóriách absolvovali svoju biatlonovú premiéru Adrián Ottinger a Róbert Bíž, obsadili 15. a 16. miesto. Viac sa darilo najmladším dievčatám – medzi piatimi najlepšími svietili až tri revúcke dresy. Zaslužili sa o to strieborná Veronika Šteczová, bronzová Tamara Molentová a piata Alexandra Štempelová.
Mezi staršími žiačkami Ema Kapustová (0,2) mierila dvakrát mimo a napriek vybornému behu to bolo 5. miesto, len 7 sekúnd za bronzovou priečkou. Anka Fujdiarová (0,0) vybojovala po bezchybnej streľbe 10. miesto.
Nedeľa patrila vytrvalostným pretekom (dlhšie trate, v dorasteneckých kategóriách štyri streľby, časová prirážka za každý nezostrelený terč ),ktoré už tvorili prvú časť majstrovstiev Slovenska.
Medzi dorastencami opäť kraľovali českí biatlonisti, Tomáš Sklenárik (2,1,2,3) bol na 6. mieste zo Slovákov tretí najlepší a vybojoval tak bronzovú medailu. Hneď za ním sa umiestnil Lukáš Ottinger (1,1,2,3). Radovan Humeník (1,3,1,1) obsadil 15. a Andrea Uličná (3,3,2,5) 20. miesto.
V starších žiackych kategóriách Ema Kapustová (3,1) napriek horšej streľbe zopakovala svoje umiestnenie zo soboty. Anka Fujdiarová (1,0) si o jednu priečku polepšila.
Vyborné tretie miesto znova obsadila Tamara Molentová a získala tak bronzovú medailu z Majstrovstiev Slovenska v biatlone 2016. Od striebra ju pritom delili 2 desatinky sekundy! Len 7 sekúnd za ňou dobehla na 4. mieste Alexandra Štempelová. Veronika Šteczová obsadila 7. miesto.
Zimná biatlonová sezóna vyvrcholí prvý marcový víkend majstrovstvami Slovenska vo zvyšných disciplínach (ak vydrží snehová prikrývka na tratiach). Dovtedy budeme držať palce našim biatlonistom na Majstrovstvách Európy v biatlone v ruskom Ťumeni.
Sledujte nás aj naďalej a podporte našu prácu s deťmi darovaním svojich 2% z dane. Ďakujeme.
Klub biatlonu Magnezit Revúca,
foto: Štefan Ottinger






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.