V sobotu 20.2.2016 sa bežali rýchlostné preteky, kde sa po dvoch streleckých položkách za každý nezostrelený terč beží trestný okruh naviac. Dorastenecké kategórie mali mimoriadne silné obsadenie – štartovali pretekári zo štyroch krajín a hlavne mladí českí biatlonisti predvádzali vynikajúce výkony – ovládli takmer všetky kategórie. Na našu veľkú radosť sa medzi nimi nestratil náš odchovanec Lukáš Ottinger (0,2), ktorý napriek dvom ranám mimo dokázal vybojovať 3. miesto ako najlepší zo Slovákov. Tomáš Sklenárik (4,2) pochoval svoje nádeje na strelnici. Andrea Uličná (4,2) obsadila 20., Radovan Humeník (1,4) 24. a Libor Mladší (1,3) 25. miesto.
V žiackych kategóriách absolvovali svoju biatlonovú premiéru Adrián Ottinger a Róbert Bíž, obsadili 15. a 16. miesto. Viac sa darilo najmladším dievčatám – medzi piatimi najlepšími svietili až tri revúcke dresy. Zaslužili sa o to strieborná Veronika Šteczová, bronzová Tamara Molentová a piata Alexandra Štempelová.
Mezi staršími žiačkami Ema Kapustová (0,2) mierila dvakrát mimo a napriek vybornému behu to bolo 5. miesto, len 7 sekúnd za bronzovou priečkou. Anka Fujdiarová (0,0) vybojovala po bezchybnej streľbe 10. miesto.
Nedeľa patrila vytrvalostným pretekom (dlhšie trate, v dorasteneckých kategóriách štyri streľby, časová prirážka za každý nezostrelený terč ),ktoré už tvorili prvú časť majstrovstiev Slovenska.
Medzi dorastencami opäť kraľovali českí biatlonisti, Tomáš Sklenárik (2,1,2,3) bol na 6. mieste zo Slovákov tretí najlepší a vybojoval tak bronzovú medailu. Hneď za ním sa umiestnil Lukáš Ottinger (1,1,2,3). Radovan Humeník (1,3,1,1) obsadil 15. a Andrea Uličná (3,3,2,5) 20. miesto.
V starších žiackych kategóriách Ema Kapustová (3,1) napriek horšej streľbe zopakovala svoje umiestnenie zo soboty. Anka Fujdiarová (1,0) si o jednu priečku polepšila.
Vyborné tretie miesto znova obsadila Tamara Molentová a získala tak bronzovú medailu z Majstrovstiev Slovenska v biatlone 2016. Od striebra ju pritom delili 2 desatinky sekundy! Len 7 sekúnd za ňou dobehla na 4. mieste Alexandra Štempelová. Veronika Šteczová obsadila 7. miesto.
Zimná biatlonová sezóna vyvrcholí prvý marcový víkend majstrovstvami Slovenska vo zvyšných disciplínach (ak vydrží snehová prikrývka na tratiach). Dovtedy budeme držať palce našim biatlonistom na Majstrovstvách Európy v biatlone v ruskom Ťumeni.
Sledujte nás aj naďalej a podporte našu prácu s deťmi darovaním svojich 2% z dane. Ďakujeme.
Klub biatlonu Magnezit Revúca,
foto: Štefan Ottinger
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.