Výsledky A družstva (v zátvorke najlepší náš hráč v zápase):
|
1. kolo |
|
Jelšava – Žarnovica |
6 - 2 |
(Ľ. Lipták – 571) |
|
2. kolo |
|
Sučany B – Jelšava |
2 - 6 |
(J. Baša – 585) |
|
3. kolo |
|
Jelšava – Prešov |
3 - 5 |
(Ľ. Lipták – 562) |
|
4. kolo |
|
voľno |
|
|
|
5. kolo |
|
Jelšava – Rimavská Sobota |
2 – 6 |
(A. Bráz – 565) |
|
6. kolo |
|
Trstená B – Jelšava |
7 – 1 |
(I. Pašiak – 554) |
|
7. kolo |
|
Jelšava – Svit |
7 – 1 |
(A. Bráz – 606) |
|
8. kolo |
|
Veľký Šariš B – Jelšava |
1 – 7 |
(Ľ. Lipták – 571) |
|
9. kolo |
|
Jelšava – Podbrezová C |
1 – 7 |
(Ľ. Lipták – 586) |
|
10. kolo |
|
Fiľakovo A – Jelšava |
5 – 3 |
(A. Bráz – 544) |
|
11. kolo |
|
Fiľakovo B – Jelšava |
5 – 3 |
(A. Bráz – 594) |
Po jesennej časti patrí nášmu družstvu 7. priečka.
B družstvo odohralo v krajskej súťaži 2 turnaje a 4 zápasy, všetky na kolkárňach u súperov. Bilancia je 1 výhra a 3 prehry v zápasoch, ktoré sú započítavané do tabuľky. V jarnej časti čakajú teda družstvo len domáce súťažné zápasy, v ktorých cieľom je otočiť nepriaznivý stav presne na opačný – teda minimálne 3x zvíťaziť. Za B družstvo nastúpili v zápasoch pravidelne – Peter Majoroš, Marián Pioch, Ľudovít Koren ml., a doplnení boli hráčmi z A družstva.
|
1. kolo |
|
voľno |
|
|
2. kolo |
|
Rimavská Sobota B – Jelšava B |
10 - 4 |
|
3. kolo |
|
Plešivec – Jelšava B |
13 - 1 |
|
4. kolo |
|
Kremnica – Jelšava B |
13 – 1 |
|
5. kolo |
|
Zvolenská Slatina – Jelšava B |
5 - 9 |
Dorastenecké turnaje
V turnajoch nás reprezentovala dvojica bratov Korenovcov, starší Tomáš a mladší Ľudovít. Po troch turnajoch jesennej časti sa naša dvojica usadila na čele tabuľky, pred chlapcami z Fiľakova a Svitu. V jednotlivcoch sa Tomáš s priemerom 517,3 dostal na druhú priečku a Ľudovít figuruje hneď za ním na treťom mieste s priemerom 497,7 zvalených kolkov na zápas. Hodnotených je 9 družstiev a 21 jednotlivcov.
Mestská kolkárska liga v tomto ročníku zatiaľ nebola rozohraná, avšak dúfame, že napriek finančným problémom mesta sa nájde spôsob, ktorý umožní túto obľúbenú súťaž u mnohých obyvateľov nášho mesta, ale aj z okolia, rozbehnúť a dať im možnosť zašportovať si. Veď v súčasnosti je tých možností amatérskeho športu ako šafránu.
Mgr. Maroš Raffay
{gallery}sport/kolky/jelsava{/gallery}
{jcomments on}
































Kolkársky šport v Jelšave v tomto súťažnom ročníku vkročil už do svojej 30-tej sezóny v rámci súťažných zápolení organizovaných Slovenským kolkárskym zväzom. Či už to boli zo začiatku zápasy v okresných súťažiach, postupom času krajských súťažiach až po súčasnosť, kedy už viac ako 10 rokov hráva naše A družstvo druhú najvyššiu celoslovenskú súťaž – 1. ligu. B družstvo súťaží v krajskej lige a dorastenci hrávajú svoju súťaž formou turnajov taktiež s takmer celoslovenskou pôsobnosťou. Napriek veľkému handicapu, absencie vyhovujúcej domácej kolkárne, sa A družstvu darí pomerne úspešne. Vo všetkých súťažných ročníkoch si podržalo umiestnenie, ktoré mu zaručovalo účasť
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.