Každý, kto sa už niekedy zúčastnil súťaže vo Štôle môže potvrdiť, že dosiahnuť tu v požiarnom útoku dobrý čas nie je vôbec jednoduché. Inak tomu nebolo ani v tomto roku. Súťaží sa totiž na úzkej asfaltovej ceste do mierneho kopca, kde podmienky na beh nie sú najideálnejšie a je potrebná zvýšená opatrnosť. Ďalším veľkým problémom pre mnohé družstvá je kaďa na naberanie vody, ktorá má po vzore súťaží v Českej republike naozaj minimálne rozmery. Dostať kvalitnú vodu je potom niekedy naozaj veľmi ťažké. K tomu všetkému pribudli v tomto roku kvalitné tvrdé terče, čo sa ukázalo nakoniec asi najrozhodujúcejší fakt, ktorý ovplyvnil celkové výsledky.
Samotné 2. kolo RHLS malo veľmi podobný priebeh ako prvá súťaž v Spišskej Teplici. Medzi mužmi sa po prvých pokusoch na čelo dostali chlapci z DHZ Štôla, ktorých už do konca súťaže nikto neprekonal. Na druhé miesto sa zlepšeným výkonom v druhom pokuse prepracoval DHZ Spišská Sobota a odsunuli tak na tretie miesto DHZ Nižné Ružbachy. Medzi ženami opäť dominovali ženy zo Štrby.
Zástupcovia regiónu Gemer – DHZ Stratená si po minulotýždňovom neúspechu aspoň trošku zlepšili náladu, obsadili nepopulárne 4. miesto a získali prvé tohtoročné body v RHLS.
Favoriti teda potvrdili svoje ambície a výsledky na prvých troch miestach v oboch kategóriách boli skoro úplne totožné ako pred týždňom. Celkovo však treba povedať, že dosiahnuté časy a výsledky boli podpriemerné a určite nie také, aké by si predstavovali zúčastnené družstvá a na aké sme zvyknutí. Veríme teda, že už od najbližšieho ligového kola sa situácia bude už len zlepšovať a družstvá sa opäť vrátia k výsledkom, aké dosahovali v minulom ročníku a ktoré dostali Regionálnu hasičskú ligu Spiš na istú úroveň.
RHLS bude po 6 týždňovej prestávke pokračovať 3. ligovým kolom súťažou v Štrbe 1.7. 2012 so začiatkom o 13.00 hodine.
|
|
||||||||||||||||||||||||||||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
N |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
N |
|
|
|
|
|
|
||
|
|
|
S |
|
|
|
i |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
S |
|
|
|
i |
|
|
|
|
|
|
||
|
|
|
p |
|
|
|
ž |
|
S |
B |
B |
|
|
|
|
|
p |
|
|
|
ž |
|
S |
B |
B |
|
|
||
|
|
Muži |
|
. |
|
|
|
. |
M |
p |
o |
i |
|
|
|
|
Ženy |
|
. |
|
|
|
. |
M |
p |
o |
i |
|
|
|
P |
|
T |
|
|
Ž |
R |
l |
. |
b |
j |
D |
|
|
P |
|
T |
|
|
Ž |
R |
l |
. |
b |
j |
D |
|
||
|
O |
|
e |
|
|
a |
u |
y |
S |
r |
a |
e |
|
|
O |
|
e |
|
|
a |
u |
y |
S |
r |
a |
e |
|
||
|
R |
O |
p |
Š |
Š |
k |
ž |
n |
o |
o |
c |
d |
|
|
<
R |
O |
p |
Š |
Š |
k |
ž |
n |
o |
o |
c |
d |
|
||
|
A |
|
K |
l |
t |
t |
o |
b |
č |
b |
v |
o |
i |
B |
|
A |
|
K |
l |
t |
t |
o |
b |
č |
b |
v |
o |
i |
B |
|
D |
R |
i |
ô |
r |
v |
a |
e |
o |
č |
v |
n |
O |
|
D |
R |
i |
ô |
r |
v |
a |
e |
o |
č |
v |
n |
O |
||
|
I |
E |
c |
l |
b |
c |
ch |
k |
t |
e |
c |
k |
D |
|
I |
E |
c |
l |
b |
c |
ch |
k |
t |
e |
c |
k |
D |
||
|
E |
S |
a |
a |
a |
e |
y |
y |
a |
k |
e |
y |
y |
|
E |
S |
a |
a |
a |
e |
y |
y |
a |
k |
e |
y |
y |
||
|
1. |
Štôla |
PP |
20 |
20 |
|
|
|
|
|
|
|
|
40 |
|
1. |
Štrba |
PP |
20 |
20 |
|
|
|
|
|
|
|
|
40 |
|
2. |
Spišská Sobota |
PP |
17 |
17 |
|
|
|
|
|
|
|
|
34 |
|
2. |
Spišská Sobota |
PP |
0 |
17 |
|
|
|
|
|
|
|
|
17 |
|
3. |
Nižné Ružbachy |
SL |
15 |
15 |
|
|
|
|
|
|
|
|
30 |
|
3. |
Spišská Teplica |
PP |
0 |
0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
4. |
Reľov |
KK |
14 |
11 |
|
|
|
|
|
|
|
|
25 |
|
4. |
|
|
0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
5.-6. |
Bobrovček |
LM |
12 |
12 |
|
|
|
|
|
|
|
|
24 |
|
|
Súťaž |
|
1. |
|
|
|
2. |
3. |
4. |
5. |
6. |
7. |
|
|
5.-6. |
Bijacovce |
LE |
11 |
13 |
|
|
|
|
|
|
|
|
24 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7. |
Žakovce |
KK |
13 |
10 |
|
|
|
|
|
|
|
|
23 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
8. |
Štrba |
PP |
9 |
9 |
|
|
|
|
|
|
|
|
18 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
9. |
Stratená |
RV |
0 |
14 |
|
|
|
|
|
|
|
|
14 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
10. |
Mlynčeky |
KK |
10 |
0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
10 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
11. |
Spišská Teplica |
PP |
0 |
0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Súťaž |
|
1. |
2. |
3. |
4. |
|
5. |
6. |
7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|||||||||||||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
||||||||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
FLORIAN s.r.o. Martin AQUACITY POPRAD FIRESYSTEM |
||||||||||||||||||||||||||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pozvánky,fotografie a výsledky zo súťaží : www.hasici.sk, www.podtatranskahl.sk, www.firesport.cz, www.rhls.sk |
||||||||||||||||||||||||||||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
RHLS_2.KOLO< /a>
JUDY
































V sobotu 19. mája 2012 o 13.00 hodine sa pred Obecným úradom v Štôle konalo 2. kolo Regionálnej hasičskej ligy Spiš (RHLS). Súťažiacim opäť prialo krásne slnečné počasie, ktoré na rozdiel od minulého ligového kola v Spišskej Teplici vydržalo celý deň.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.