V minulom roku mala RHLS 8 ligových súťaží, z ktorých sa do celkového hodnotenia započítavalo 7 najlepších dosiahnutých výsledkov. Súťažilo sa v požiarnom útoku na športové hadice podľa pravidiel RHLS, každá súťaž mala dve kolá. Spomedzi 15 zúčastnených mužských družstiev sa v kategórii mužov celkovom hodnotení stali zaslúženými víťazmi muži z DHZ Štôla, medzi ženami dominovali v konkurencii 5 ženských družstiev ženy z DHZ Spišská Sobota.
Už v prvom roku existencie RHLS bola latka kvality nasadená dosť vysoko, čo sa odzrkadlilo aj na účasti a úspešnej reprezentácii družstiev z RHLS na každoročnom vyvrcholení hasičskej sezóny na Slovensku – Slovenskom superpohári v Žakovciach.
V tomto roku pribudnú k minuloročným 8 súťažiam ďalšie 2, liga bude mať teda 10 ligových kôl.
Samotná súťaž v Spišskej Teplici bola tak ako to na začiatku každej sezóny býva poznačená množstvom neplatných pokusov. Po prvom kole sa na čele usadili medzi mužmi DHZ Štôla, nasledovaní DHZ Spišská Sobota a DHZ Nižné Ružbachy, medzi ženami jednoznačne dominovali ženy z DHZ Štrba. Toto poradie sa už nezmenilo do konca súťaže, k čomu prispela aj náhla zmena počasia, silný vietor ako aj problémy s časomierou.
Zástupcom nášho regiónu, mužom z DHZ Stratená, sa po minuloročnom prvenstve podobný kúsok nepodarilo zopakovať a po 2 neplatných pokusoch uzatvárali výsledkovú listinu. Mrzieť ich môže najmä ich druhý opakovaný pokus, kedy bol pravý terč zostrelený v čase 15:47 a tento čas by zaručoval 3. miesto. Na ľavom prúde však nebola zapojená prúdnica a pokus bol neplatný.
Regionálna hasičská liga Spiš pokračuje už najbližšiu sobotu – 19.5.2012 o 13.00 hodine súťažou v Štôle. Všetci ste vítaní.
|
REGIONÁLNA HASIČSKÁ LIGA SPIŠ - rok 2012- 2.ročník - súťaž č.1 |
||||||||
|
Spišská Teplica - 12.5.2012 |
||||||||
|
Por. |
Št. |
Hasičské družstvo |
Okr. |
1.kolo |
2.kolo |
El.čas |
Rozdiel |
Body |
|
|
číslo |
kategória muži |
|
|
|
|
časov |
RHLS |
|
1. |
9 |
Štôla |
PP |
15,10 |
NP |
15,10 |
+0,00 |
20 |
|
2. |
20 |
Spišská Sobota |
PP |
15,40 |
NP |
15,40 |
+0,30 |
17 |
|
3. |
3 |
Nižné Ružbachy |
SL |
16,19 |
16,18 |
16,18 |
+1,08 |
15 |
|
4. |
14 |
Reľov |
KK |
17,1 |
16,54 |
16,54 |
+1,44 |
14 |
|
5. |
10 |
Žakovce |
KK |
17,52 |
16,89 |
16,89 |
+1,79 |
13 |
|
6. |
4 |
Bobrovček |
LM |
NP |
17,51 |
17,51 |
+2,41 |
12 |
|
7. |
5 |
Bijacovce |
LE |
20,49 |
NP |
20,49 |
+5,39 |
11 |
|
8. |
13 |
Mlynčeky |
KK |
20,82 |
NP |
20,82 |
+5,72 |
10 |
|
9. |
6 |
Štrba |
PP |
20,83 |
NP |
20,83 |
+5,73 |
9 |
|
10.-11. |
11 |
Stratená |
RV |
NP |
NP |
NP |
|
0 |
|
10.-11. |
7 |
Spišská Teplica |
PP |
NP |
NP |
NP |
|
0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Por. |
Št. |
Hasičské družstvo |
Okr. |
Ľ-prúd |
P-prúd |
El.čas |
Rozdiel |
Body |
|
|
číslo |
kategória ženy |
|
|
|
|
časov |
RHLS |
|
1. |
2 |
Štrba |
PP |
19,97 |
17,23 |
17,23 |
+0,00 |
20 |
|
2. |
1 |
Spišská Teplica |
PP |
NP |
NP |
NP |
|
0 |
|
3. |
8 |
Spišská Sobota |
PP |
NP |
NP |
NP |
|
0 |
najlepší prúdari-muži: Ján Krahulec (Štôla), ženy: Veronika Hurčalová (Štrba
JUDY

{jcomments on}

































Za krásneho slnečného počasia sa v sobotu 12. mája 2012 na futbalovom ihrisku v Spišskej Teplici začal úvodnou súťažou II. ročník Regionálnej hasičskej ligy Spiš (RHLS). Táto hasičská liga vznikla minulý rok ako spoločný projekt popredných hasičských družstiev 6 okresov – Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Levoča, Liptovský Mikuláš a Rožňava. Jej cieľom bolo od začiatku snaha o napredovanie, dosahovanie stále lepších výsledkov v hasičskom športe a najmä konkurovať najlepším hasičským ligám na Slovensku, ktorých je z roka na rok viac a viac.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-