Starosta Slavošoviec Ing. Š. Bašták v príhovore vyzdvihol prácu Obecného hasičského zboru, ich predsedu pán Milana Slíža st., veliteľa M. Slíža ml., zástupcu veliteľa a preventivára PO p. Revúckeho, ako aj členov L. Gonosa, V. Organa, J. Lindáka, P. Smizsnyanského, S. Ďureňa, M. Spišáka, I. Svačka, M. Sedláka a R. Timára, ktorí sa najväčšou mierou zapájali do činnosti DHZ, ale aj samotnej obce. O ich aktivite svedčia aj popredné umiestnenia na súťažiach hasičov v okrese, kraji aj slovenskej hasičskej lige.
K nastúpeným družstvám, (súťažili ženské, aj mužské družstvá) sa prihovoril aj prítomný prezident DPO SR PhDr. Ladislav PETHŐ a predseda OV DHZ Marián KAPUSTA. Po slávnostných príhovoroch s prítomní účastníci a hostia odobrali k prehliadke novej hasičskej zbrojnice, velitelia družstiev a hostia zotrvali v krátkej besede s prezidentom DPO SR, kde prebrali úspechy, ale aj problémy, s ktorými musia pri svojej činnosti zápasiť.
Všetci účastníci aj pripravená technika sa následne presunuli na futbalové ihrisko TJ Papiereň, kde sa začala súťaž podľa platných propozícií pre družstvá mužov a žien.
Návštevníci súťaže mohli vidieť pripravený program na tomto vydarenom podujatí. Počasie bolo síce chladnejšie, ale vydržalo počas celých pretekov a dážď prišiel až po ich ukončení. Program podujatia vyzeral nasledovne:
- 8,30-9,00 zraz prihlásených hasičských družstiev vred zbrojnicou OHZ
- 9,00 slávnostné otvorenie, príhovor starostu, hostí a prehliadka zbrojnice
- 9,50 slávnostný prejazd zúčastnených družstiev s technikou obcou a nástup na ihrisku
- 10,00 prezentácia zúčastnených
- 10,30 začiatok súťaže
Výsledky súťaží:
kategória žien
1. miesto DHZ Gemerská Ves, výsledný čas 20,78
2. miesto DHZ Mučín
3. miesto DHZ Č. Lehota
kategória mužov
-
1. miesto DHZ Revúčka, výsledný čas 14,38
2. miesto DHZ Čerenčany
3. miesto DHZ Lučatín
Ďaľšie umiestnenia v poradí 4. - 10. miesto: Gemerská Ves, Slavošovce, Rimavské Brezovo, Nižná Slaná, Vlachovo, Čierna Lehota, Teplý Vrch. Družstvá na prvých troch miestach boli ocenené hodnotnými pohármi a diplomom, ďaľšie družstvá diplomom za účasť.
Úspešný priebeh podujatia zabezpečili sponzori, ktorým patrí poďakovanie všetkých zúčastnených. Prispeli: SHP Slavošovce, Stavpoč Námestovo, Dalkia VS Košice, Brantner R. Sobota, Elektrocomp Slavošovce, Notes Betliar, Slavpek Slavošovce, Papservis Slavošovce, Agro Slavošovce, Pohostinstvo Maja Slavošovce a Poľovnícke družstvo Slavošovce.
O dobrý poľovnícky guľáš sa postaralo poľovnícke združenie. Účastníci a hostia odchádzali s dobrým pocitom vykonanej práce s mottom vydanej brožúrky a reprezentačných výrobkov SHP Slavošovce „Sme tu preto, aby sme chránili životy, zdravie a majetok Vás a Vašich blízkych“.
Skončil sa pekný a užitočný deň, ktorý môžeme brať aj ,ako prípravu na budúcnosť bez požiarov, obetí a materiálnych škôd. Usporiadateľom chýbali družstvá DHZ z najbližšieho regiónu, ktoré sa súťaže nezúčastnili. Poďakovanie patrí všetkým tým, ktorí sa na príprave vydareného podujatia podieľali.
Pri príležitosti podujatia DHZ Slavošovce pripravil informačnú brožúrku o svojej činnosti za r. 2004 - 2012 so štatistikou zásahov v počte 152, z čoho bolo 40 technických zásahov, 42 ekologických,
9 povodňových, 24 požiarov trávnatých porastov, 10 lesných požiarov, 8 požiarov budov a 19 taktických a ukážkových cvičení.
Text: PaedDr. M. Sajenko, M. Slíž st.
Foto: p. Jančura a autor článku
{gallery}sport/hasici/slavosovce{/gallery}
{jcomments on}

































V obci Slavošovce sa 11. augusta 2012 uskutočnili pozoruhodné podujatia: Odovzdávanie novej hasičskej zbrojnice a hasičská súťaž o „Pohár starostu obce Slavošovce“ v požiarnom útoku s vodou. Súťaži predchádzalo slávnostné odovzdávanie novej hasičskej zbrojnice do užívania po vykonanej rekonštrukcii priestorov Obecnému hasičskému zboru. Pred objektom nastúpili hasičské družstvá DHZ Slavošovce, DHZ Čierna Lehota, DHZ Lučatín, DHZ Gemerská Ves, DHZ Revúca, DHZ Vlachovo, DHZ Mučín, DHZ Slavošovce, DHZ Rimavské Brezovo, DHZ Čerenčany, DHZ Teplý Vrch a DHZ Nižná Slaná. K nastúpeným a hosťom sa prihovoril starosta obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták,
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-