Majstrovské zápasy odvetných častí futbalových líg začali aj na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Prvé jarné kolo ligových súťaží dospelých na horom Gemeri si prišlo pozrieť, podľa záznamu rozhodcov, okolo 535 divákov. Najlepší si vybrali zápasy v Rožňave, v Rudnej, Betliari a v Dobšinej, kde padlo 7 – 5 gólov. Karty padali tiež, ale okrem žltých i jedna červená na zápase v Hrhove, kde si ju „vybojoval“ domáci R. Hajdu.
D O S P E L Í
V. LIGA JUH VsFZ – 15. kolo
MFK Rožňava – Ťahanovce 6:0 (3:0). G: F. Kovács 2, F. Gyenes, J. Korfanta, M. Domik, J. Kovács. ŽK: 0 – D. Uzsovics. R: J. Mano – E. Arguš, Š. Miľo, DS: M. Voroňák. D: 200.
ROŽŇAVA: Kristian Kocis - Juraj Horvát, Dávid Bodnár, Yurii Rogozhkin, Jozef Korfanta, Filip Szabó, Gabriel Majoroš (C), Valerii Kovernyk (55´ J. Kovács), Michal Domik, František Gyenes (68´ A. Hajduk), Filip Kovács.
ŤAHANOVCE: Valentín Kateržabek - Boris Matta, Samuel Žulkovský, Tibor Palko (C), Gabriel Baďo, Marek Boňko, Lukáš Borovský (55´ J. Hingisz), Dávid Grohol, Dávid Uzsovics, Pavol Kozák (46´ P. Smak), Jozef Vadas (70´ A. Beliš.
Pozvánka na jarnú časť futbalových líg na hornom Gemeri
Napísal(a) Š. Tomášik
Výhra IV. futbalovej ligy – JUH VsFZ bol najväčší úspech rožňavských mužstiev v tejto súťaži v rokoch 2012 – 2019
Napísal(a) Š. Tomášik
V nadväznosti na článok o IV. futbalovej lige - JUH VsFZ v rokoch 2006 – 2011 pokračujeme podobným článkom o rovnakej súťaži, ale v rokoch 2012 - 2019. Článok obsahuje komentár, ktorý je v závere doplnený o prehľad najlepších strelcov a prehľad štatutárov FK z rožňavského okresu. Kádre sú tentokrát uvedené pri významných udalostiach (postup Rožňavy do 3. ligy - východ, účinkovanie Krh. Podhradia). Text dopĺňa fotografia.
Komentár
V ročníku 2011 / 2012 Rožňava získala 34 bodov a skončila na 14. mieste. Tentokrát to na udržanie stačilo. Novými hráčmi na jar boli Savčák a Milata, naopak odišli P. Breuer a L. Strelka. Trénerom bol Štefan Koššuth.
V 4. futbalovej lige – JUH VsFZ v rokoch 2006 – 2011 bola Rožňava v tieni Štítnika K. T.
Napísal(a) Š. Tomášik
Žiaden klub, jeden klub alebo dva kluby, aj také bolo účinkovanie rožňavských mužstiev v bývalej IV. futbalovej lige
Napísal(a) Š. Tomášik
Komentár
V súťažnom ročníku 1997 / 1998 neúčinkoval v tejto súťaži žiaden klub z ObFZ Rožňava.
Nováčik z Betliara posilnil svoj káder o G. Keršáka, M. Ondreja, T. Grecmachera a M. Hajdúka. V jesennej časti ťažil z domáceho prostredia, keď všetky zápasy vyhral. Bod sa mu podarilo uhrať v Spišských Vlachoch po remíze 1:1. Zimoval na piatej priečke s dvojbodovou stratou na prvé miesto, čo pre nováčika nie je zlá vizitka. V jarnej časti odišiel z kádra Keršák a pribudli R. Greško a M. Zahuranec. Podobne ako v jesennej časti bodoval hlavne doma. Zaváhal len so Sečovcami, s ktorými iba remizoval. Zo súperových ihrísk priniesol tri body z Pavloviec n / U. V tejto časti súťaže zlepšil defenzívu, keď inkasoval menej gólov. Celkove skončil na výbornom štvrtom mieste.
Víťazi najvyššej futbalovej súťaže ObFZ Rimavská Sobota od roku 1998 po rok 2022
Napísal(a) Š. Tomášik
V roku 1997 sa okres Revúca odčlenil od okresu Rožňava, futbalové kluby z okresu Revúca boli preradené do súťaží ObFZ Rimavská Sobota. V príspevku sa dočítame o víťazoch najvyššej futbalovej súťaže ObFZ R. Sobota v jednotlivých ročníkoch od roku 1998 po rok 2022, pričom okrem víťaza sú uvedení aj ďalší účastníci v ročníku. Pri niektorých víťazoch je uvedený aj kompletný káder, inde len niektorí hráči a niekde bez kádra.
1998 – Jesenské, ďalší účastníci: Muráň, Revúčka, Gemer, Hnúšťa, Jelšava, Tachty, Abovce, Ožďany, G. Jablonec, Bakta, R. Seč, Tachty, Petrovce
Jesenské: Oto Jakab, Csaba Singlár, Peter Czízi, Zoltán Czízi, Tomáš Kóšik, Tibor Mattyašovský, Ladislav Miko, Alfréd Kovács, Stanislav Štork, Tibor Bialoncsek, Martin Drdol, Patrik Pšida, Milan Slovák, Csaba Szendrei, Jozef Šuhajda, Ján Konček, Eugen Lakatoš, Tibor Tóth, Vladimír Kuna, Tomáš Kocsis, Alexander Frídel, Tibor Tóth
1999 – Hnúšťa, ďalší účastníci: V. Blh, Bátka, Revúčka, Gemer, Tachty, R. Janovce, Jelšava B, Muráň, Klenovec, R. Seč, R. Janovce, Bakta
Bc. Július Lalik: V našej obci Slavošovce futbal spája
Napísal(a) J. Lalik
Už 20 rokov sa venujem deťom, ktoré majú radi tento šport - naháňanie sa za loptou. Pracujem ako asistent učiteľa na Základnej škole v Slavošovciach od roku 2003. Keďže s futbalom sa spája nielen moje detstvo, keď som bol žiak, neskôr dorastenec a potom dospelý, chcel som využiť svoje nadobudnuté skúsenosti a odovzdať ich našim deťom, ktoré tento šport milujú.
Začali sme od nuly, žiadne lopty a ďalšie vybavenie. Jednoducho povedané, všetko to, čo bolo potrebné k tréningu a k samotnej hre, chýbalo. Dá sa povedať, že deťom sa v tejto činnosti u nás v obci nikto nevenoval, čo bola veľká chyba.
V roku 2004 sme začali s tréningovým procesom a zháňali potrebné prostriedky, aby sme mohli fungovať. Boli to ťažké začiatky, no napriek tomu sa nám v roku 2005 podarilo dosiahnuť najväčší úspech – pri reprezentácii školy postúpiť do celoslovenského finále mladších žiakov v Trnave na hlavnom štadióne.
Adam Klajber je víťazom 31. ročníka stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Napísal(a) MG od
Prvým stolnotenisovým turnajom na Slovensku v roku 2023, ktorý sa zapísal do športovej histórie už 31-krát, bol turnaj o pohár starostky Gemerskej Polomy zorganizovaný polomskými organizátormi. Jeho víťazom sa 6. januára 2023 stal 19-ročný Adam Klajber, v súčasnosti hrajúci za nemecký klub TSG Kaiserslautern. Vo finále zvíťazil nad Matejom Harabinom z klubu 1 PPC Fortuna Kežmarok. Na treťom mieste skončil Marek Tutura z TJ STO Nižná a Martin Marko z STK Lokomotíva Košice.
Medzi vzácnych hostí turnaja patril predseda SSTZ Ing. Anton Hamran. Medzi hráčmi sa objavila dokonca aj generálna sekretárka SSTZ Mgr. Ivica Hatalová, ako jediná žena na tomto súťažení. Štartovala za MSTK Trnava a v celkovom hodnotení obsadila na turnaji 13. miesto.
Pohár víťazovi odovzdala starostka obce Gemerská Poloma Lillian Bronďošová.
Z klubu biatlonu Magnezit Revúca: Nikdy nie je neskoro začať!
Napísal(a) R. Hudecová
Keď má niekto chuť a vôľu športovať a posúvať svoje limity, tak nikdy nie je neskoro začať. Ku takému kroku sa odhodlal aj Martin Beláň, otecko nášho mladého biatlonistu Martina. Aj keď má štyridsiatku na krku, povedal si, že skúsi robiť biatlon, a to nielen rekreačne pre radosť, ale aj súťažne. Začal absolvovať všetky tréningy s deťmi, a samozrejme si niečo aj individuálne pridal. Hlavne sa musel zoznámiť s technikou streľby a s technikou behu na lyžiach. Ale kde je vôľa, tam je cesta. S veľkým odhodlaním sa prihlásil 29.12. – 30.12.2022 na 1. kolo Viessmann pohára dorastu a dospelých v biatlone v Osrblí. Samozrejme vedel, že vo svojej kategórii, muži B, sa nemôže rovnať kolegom, niektorým bývalým pretekárom, niektorým terajším trénerom, ktorý sa biatlonu venujú cely život.
Najvyššia futbalová súťaž ObFZ Rožňava v rokoch 1994 – 2022
Napísal(a) Š. Tomášik
Viac...
Zastúpenie futbalových klubov z okresu Rožňava v najnižšej regionálnej súťaži VsFZ v rokoch 1995 - 2022
Napísal(a) Š. Tomášik
V novodobej histórii ObFZ Rožňava býva zvykom, že víťaz 6. ligy (v súčasnosti 7. liga, predtým 1. trieda) nepostúpi do vyššej súťaže. Pritom najnižšia regionálna súťaž prešla viacerými modelmi. Naposledy v roku 2011. Postupne v nej však účinkuje čoraz menej mužstiev z ObFZ Rožňava, v súčasnosti žiadne. V príspevku si prečítame o účinkovaní mužstiev z ObFZ Rožňava v najnižšej regionálnej súťaži od sezóny 1995 / 1996.
Model I. B trieda Košicko – Gemerská skupina (okresy: Rožňava, Revúca, Košice – mesto, Košice - vidiek)
V sezóne 1995 / 1996 tu pôsobili Kunova Teplica, Betliar, Gemerská Poloma, Jelšava B a Dobšiná. Na konci súťaže zostúpili Kunova Teplica a Dobšiná. Dobšiná bola nováčikom, keď vyhrala OM v roku 1995. Kunova Teplica sa naopak do tejto súťaže dostala po zostupe zo 4. ligy – Západ. Jelšava B mala slabšiu jarnú časť, keď získala len 13 bodov. Betliar skončil na peknom 3. mieste. Gemerská Poloma získala 37 bodov.
Záverečné výsledky futbalových klubov z rimavskosobotského regiónu z jesene 2022
Napísal(a) Š. Tomášik
V príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o výsledkoch futbalových klubov z regiónu Rimavská Sobota. V príspevku autor okrem výsledkov uvádza aj umiestenie klubu po jeseni a meno najlepšieho strelca. Text dopĺňa fotografia MFK Jelšava.
V posledných dvoch kolách sa futbalistom Rimavskej Soboty nedarilo, keď oba zápasy prehrali, najmä vysoká prehra v Bardejove fanúšikov nepotešila. V 5. lige – JUH riadenej SsFZ Tornaľa ani Hajnáčka dohrávky nemali. V dohrávkach 6. ligy – JUH riadenej SsFZ sa darilo Revúcej. Zaujala najmä vysoká výhra 17:1 nad Bušincami. Jesenské zdolalo Tisovec 5:0. V 7. lige ObFZ Rimavská Sobota česť hostí zachraňoval Kráľ, inak bodovali domáci.
3. liga – východ
Rimavská Sobota – Spišská Nová Ves 0:1
Bardejov – Rimavská Sobota 8:1
Stručné hodnotenie futbalovej jesene 2022 v 7. lige ObFZ Rožňava
Napísal(a) Š. Tomášik
Dohrávkou zápasu Dlhá Ves – Rakovnica sa skončila jesenná časť 7. ligy ObFZ Rožňava a tak nastal čas na jej bilancovanie. To si prečítame v príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. V jeho článku sú k dispozícii tabuľky, štatistiky a komentár. Text dopĺňa fotografia aktuálneho lídra 7. ligy.
Komentár
Vyšná Slaná dlhodobo patrí medzi popredné kluby v okrese a potvrdila to aj túto jeseň, keď za lídrom z Krh. Dlhej Lúky zaostáva iba o dva body. Naviac má o zápas menej a tak bude boj o prvú priečku ešte zaujímavý. Do boja o prvenstvo môže prehovoriť Baník Rožňavské Bystré, ktorý sa posilnil o skúsených hráčov (Miloš Gallo, Boris Milko...). Nebyť prehry s G. Polomou, mohlo byť v tabuľke ešte vyššie.
D O S P E L Í
V. LIGA JUH VsFZ – dohrávka 9. kolo
MFK Rožňava – AFK Topoľany 5:1 (3:0). G: J. Figúr a F. Kovács po 2, J. Korfanta – R. Škodi. Hralo sa bez karty. R: M. Homola – M. Bochnovič, V. Mačuga, DS: M. Čonka. Div.: 250.
ROŽŇAVA: Kristian Kocis - Juraj Horvát (75´ J. Fedor), Tomáš Gecelovský (46´ D. Bodnár), Filip Szabó, Kristian Šikur, Jozef Korfanta (75´ Sz. Szabó Dózsa), Gabriel Majoroš, Michal Domik, František Gyenes (58´ A. Hajduk), Jaroslav Figúr (C), Filip Kovács.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-