z ktorého program podporí až 74 žiadostí, 64 projektov zrealizujú všímaví ľudia z Nitrianskeho kraja a z Prešovského kraja dostalo podporu 56 silných životných príbehov. Vďaka dobrým ľuďom a grantovému programu tak bude mať krajšie Vianoce dokopy až 6 030 ľudí, pre ktorých žiadatelia pripravili v predvianočnom období to, čo im najviac chýba.
Dobročinné žiadosti sa pred Vianocami najviac zaujímali o rodiny v núdzi. S touto témou bude finančne podporených 118 projektov. Princíp individuálnej filantropie a osobné zaangažovanie sa do naplnenia projektu žiadatelia preukážu aj v zariadeniach sociálnych služieb a denných stacionároch, pre ktoré finančnú podporu žiadali v 54 projektoch. Pre seniorov a osamelých ľudí žiadalo pomoc 53 projektov.
„V Nadácii Orange si veľmi vážime tých, ktorým nie sú ľahostajné neľahké osudy ľudí, s ktorými sa stretávajú vo svojom okolí. Teší nás pokračujúci trend z posledných ročníkov, ktorý potvrdzuje zvýšený záujem mladých ľudí a školských tímov pomáhať iným. A aj keď nemôžeme finančne podporiť všetky projekty, morálne ocenenie patrí každému dobrému skutku,“ hovorí Milica Danková, manažérka Nadácie Orange a špecialistka CR.
Do programu Darujte Vianoce sa zapojili aj zamestnanci spoločnosti Orange Slovensko, ktorí vyzbierali sumu 1473 eur. Tá pokryje podporu ďalších 6 príbehov.
Podporené projekty
Hodnotiacu komisiu programu tento rok oslovil napríklad príbeh, ktorý predložila pani Katarína z Námestova pre týrané ženy a matky z krízového centra Dom Charitas Sv. Hildegardy z Bingenu v Rabči. Žiadateľka chcela obdarovať klientky tohto zariadenia, ktoré pred neľahkým osudom našli spolu so svojimi deťmi strechu nad hlavou v krízovom centre. Pani Katarína by rovnako chcela potešiť aj tri zamestnankyne Domu Charitas, ktoré týmto ženám a ich deťom pomáhajú aj nad rámec pracovného času a vlastných síl. Cieľom projektu bolo darovať im jeden deň, kedy sa budú môcť opäť cítiť krásne, a to zorganizovaním Dňa pre ženy, počas ktorého budú klientkam a zamestnankyniam krízového centra poskytnuté kadernícke a kozmetické služby.
Tieto služby zabezpečili žiaci Strednej odbornej školy podnikania a služieb v Námestove.
Odmenený bol aj príbeh, ktorý zaslali žiaci Základnej školy sv. Dona Bosca zo Zlatých Moraviec. Deti chcú pomôcť ľuďom zo Svetla ZSS Olichov prežiť vianočné sviatky tak, ako si ich mnohí pamätajú z mladosti. V predvianočnom období spolu s klientmi piekli a zdobili medovníky, seniorom vyzdobili stromček vlastnoručne vyrobenými dekoráciami.
Obdiv a podporu grantového programu Darujte Vianoce získali aj študenti gymnázia v Martine. Tí už dlhodobo spolupracujú so zdravotne a mentálne postihnutými dospelými v domácej starostlivosti. Pripravujú pre nich aktivity, učia ich, a tým pomáhajú ich rodičom. Počas predvianočných aktivít sa rozhodli pripraviť pre tieto rodiny bohatší program, v rámci ktorého budú rozvíjať ich kreativitu a zručnosti v tvorivých dielňach a v krátkej divadelnej inscenácii.
Barbora Oberučová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-